Ak chceme rieky zachrániť, musíme bariéry konečne odstraňovať.

Už 300-tisíc obyvateľov a obyvateliek Európy žiada Európsku komisiu, aby zachovala súčasnú Rámcovú smernicu o vode. Smernica zaväzuje krajiny Európskej únie zhodnotiť stav svojich povrchových a podzemných vôd a vrátiť im dobrý ekologický stav. Čas na nápravu sa kráti. Hraničný termín je rok 2027. Pri hodnotení vôd pritom štáty nemajú prihliadať len na to, ako sú znečistené, ale aj na to, ako silne sú pozmenené rôznymi, najmä vodohospodárskymi zásahmi. Ide predovšetkým o výstavbu hatí, malých vodných elektrárni, priehrad, ale aj úpravy v rámci protipovodňových opatrení.

„Verejnosť na Slovensku sa už postavila za ochranu našich lesov. No ešte stále si málo uvedomujeme, že prichádzame aj o rieky. Vo WWF Slovensko sme presvedčení, že bez toho, aby sa na Slovensku začali odstraňovať niektoré bariéry na vodných tokoch, sa nepodarí dosiahnuť dobrý ekologický stav našich riek. Preto pracujeme na hodnotení funkčnosti niektorých bariér. Našim cieľom je upozorniť na tie, ktoré už nie sú funkčné a sú len prekážkou. A naďalej chceme sledovať, či sa dodržiavajú zákony pri výstavbe nových bariér. Veríme, že to má zmysel, čo sa potvrdilo pri poslednom rozhodnutí o výstavbe malej vodnej elektrárne pri Hronskom Beňadiku, kde <a href="http://slovakia.panda.org/?uNewsID=342811">súd minulý týždeň potvrdil, že nebol dodržaný zákon</a>, keď stavbu posúdil len formálne,“ hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Aktuálny <a href="https://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/voda/koncepcne-aplanovacie-dokumenty/vodny-plan-slovenska-aktualizacia-2015/"> Vodný plán Slovenska</a> udáva, že v roku 2014 bolo na najväčších slovenských riekach 1 075 stavieb. Odvtedy ich počet ešte narástol. Najhoršia situácia je na Váhu a Hrone. Hoci sa pri vodných bariérach niekedy budujú rybovody, ich efektívnosť je otázna. Úspešnej migrácií bránia totiž aj zmenené podmienky – v stojatej vode strácajú mnohé prúdomilné ryby orientáciu. Rybovody navyše riešia len protiprúdovú migráciu, ryby však migrujú aj v smere toku a vtedy často končia na turbínach, alebo je ich migrácia neúspešná. Prichádzame tak o populácie rýb, ktoré boli kedysi pre naše rieky typické. V povodí Popradu a Dunajca napríklad v minulosti tiahli lososy a hore Dunajom zase najväčšie sladkovodné ryby sveta - vyzy. Problémy pri migrácii však majú dnes aj ďalšie druhy ako pstruhy, mreny, či jalce.

Okrem bariér narúšajú ekologický stav riek aj ďalšie zásahy, ako vyrovnávanie toku, vykladanie brehov či dna kameňmi alebo betónom, vysušovanie bočných ramien, výrub stromov na brehoch. Takýmito zásahmi sú najviac postihnuté rieky Váh, Hron a Bodrog.

K odstraňovaniu bariér na riekach pristupuje stále viac krajín, sú medzi nimi USA, Francúzsko, Španielsko, Fínsko, Švédsko či Holandsko. Absolútne najväčší projekt tohto druhu v Európe je však naplánovaný na koniec apríla tohto roka, keď na rieke Sélune vo Francúzsku odstránia priehrady La-Roche-qui-Boit Dam (16 m) a Vézin Dam (36 m vysoký priehradný múr). <a href="http://slovakia.panda.org/?uNewsID=317531">Projekt sa pripravoval niekoľko rokov</a>. Po odstránení priehrad môžu riekou opäť migrovať lososy a úhory.

Aj odstraňovanie bariér je výsledkom uplatňovania Rámcovej smernice o vode. Smernicu od októbra minulého roka prehodnocuje Európska komisia a rastie obava, že sa ju niektoré krajiny budú snažiť zmierniť. <a href="http://slovakia.panda.org/kampane/protect_water/">Prostredníctvom kampane #ProtectWater</a> sa preto organizácie vrátane WWF snažia získať čo najviac podpisov na jej podporu. A žiadajú členské štáty, aby zabezpečili jej dôsledné dodržiavanie, ktoré povedie k zlepšeniu stavu našich vôd. Do procesu sa môžu zapojiť všetci občania Európskej únie ešte do 2. marca, kedy sa verejná konzultácia končí.

<div>Video o prirodzenej rieke: <a data-auth="NotApplicable" href="https://www.youtube.com/watch?v=7qDrGNWQ6Os" rel="noopener noreferrer" onclick="return openTargetBlank(this, event)">https://www.youtube.com/watch?v=7qDrGNWQ6Os</a></div> <div>Video o upravenej rieke: <a data-auth="NotApplicable" href="https://www.youtube.com/watch?v=em8OmarhehU" rel="noopener noreferrer" onclick="return openTargetBlank(this, event)">https://www.youtube.com/watch?v=em8OmarhehU</a> </div> <div></div>

</pre> Kontakt pre médiá:

MT: <a href="tel:%2B421%20911%20184344" onclick="return openTargetBlank(this, event)">+421 908 700 857</a>

Email: <a href="mailto:ahajduchova@wwfdcp.org" onclick="return openTargetBlank(this, event)">ahajduchova@wwfdcp.org</a>

Web: <a href="http://slovakia.panda.org/" onclick="return openTargetBlank(this, event)">slovakia.panda.org</a>

_______________________________________________________________________________________</pre> WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových nezávislých organizácií ochrany prírody. Vo svete má 5 miliónov podporovateľov a zastúpenie vo viac ako 150 krajinách sveta. Snahou WWF je prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Venuje sa ochrane biologickej rozmanitosti Zeme, ochrane ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov. Podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. <ins cite="mailto:Microsoft%20Office%20User" datetime="2018-12-07T11:59"><a href="http://slovakia.panda.org/">Na Slovensku sa WWF</a></ins> sústredí na ochranu lesov, vôd a veľkých šeliem. Realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje zelené vodohospodárske opatrenia, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.

Na našich riekach sme postavili už viac ako tisíc bariér.

Výber pre vás