Vnašich vodách sa môžeme stále stretnúť s&nbsp;pôvodným rakom bahenným, riečnym a&nbsp;ojedinele riavovým. Kedysi početné skupiny však zdecimoval na sklonku 19.&nbsp;storočia račí mor, ktorý k&nbsp;nám prenikol zo Severnej Ameriky s&nbsp;rakom signálnym a&nbsp;pruhovaným. Uvedené invázne druhy sú voči tomuto ochoreniu imúnne a&nbsp;pri jeho šírení na novom území víťazia nad domácimi.

Raky majú hlavu zrastenú s&nbsp;hrudnými článkami. Tento rad sa nazýva latinsky decapoda, čiže desaťnožce. Prvý pár hrudných končatín predstavujú klepetá prispôsobené na pridržiavanie potravy. Raky lovia menšie živočíchy, no živia sa aj odumretými časťami tiel. Pária sa na jar. Víťaz po urputnom boji s&nbsp;konkurenciou otočí vyvolenú samičku na chrbát a&nbsp;pomocou panôžok na zadočku jej nalepí okolo pohlavného otvoru pás spermií. Samička 4&nbsp;až 5&nbsp;týždňov po oplodnení nakladie vajíčka, ktoré nosí pod zadočkom. O&nbsp; vyliahnutú račiu omladinu sa stará skoro dva týždne. Potom sú mladé už odkázané na seba. 

A&nbsp;doslova bojujú o&nbsp;život. Dospelosť dosiahne len niekoľko jedincov zo znášky. Dožiť sa však môžu až 20&nbsp;rokov. Rak riečny (Astacus astacus) je dlhý až 20&nbsp; centimetrov. Na hlave má dva páry tykadiel a&nbsp;oči na stopkách. Na hlavohrudi je päť párov končatín, tri páry sú zakončené klepetami a&nbsp;dva pazúrikmi. Na brušku sa nachádzajú krátke končatiny, ktoré samičky používajú na pridržiavanie vajíčok. Pohlavne dospievajú v&nbsp;treťom a&nbsp;štvrtom roku. Mláďatá sa im liahnu v&nbsp;júni a&nbsp;júli. Rak bahenný (Astacus leptodactylus) je dlhý až 25&nbsp; centimetrov. Odlišuje sa najmä úzkymi klepetami. Nebýva taký náročný na čistú vodu. Rak riavový (Austropotamobius torrentium) je z&nbsp;našich rakov najmenší, dlhý len asi 13&nbsp;centimetrov. Jeho klepetá sú širšie. Býva modrozeleno až mramorovane sfarbený. Nájdeme ho v&nbsp;podhorských potokoch s&nbsp;čistou a&nbsp;dobre okysličenou vodou.

 Pri jednom z&nbsp;nespočetných ponorov som objavil menšiu kolóniu raka bahenného. V&nbsp;blízkosti sa nevyskytovali ani „pruhovaní Američania“, čo ma veľmi potešilo. Vždy, keď som sa potom na tejto lokalite potápal, navštívil som aspoň na chvíľu svojich kamarátov klepetáčov. Obsadili všetky možné diery v&nbsp; kamennom brehu. Pripomínalo mi to malý panelák so susedmi, ktorí sa neustále hašteria. Raz mi chlapci pripravili úžasné predstavenie. Dvaja susedia z&nbsp;paneláka sa o&nbsp;čosi hádali. Nakoniec bola z&nbsp;toho bitka na nože. Vlastne na klepetá. Ľahol som si pred účinkujúcich, zaostril fotoaparát a&nbsp;nechal sa unášať divadlom, aké dokáže zinscenovať len všemocná príroda. Klepetáče sa klbčili kúsok od mojej potápačskej masky, akoby som tam ani nebol. Prvé a&nbsp;zároveň posledné dejstvo sa skončilo po deviatich minútach kapituláciou jedného z&nbsp; aktérov. Predviedol pár silných záberov chvostovou plutvičkou (samozrejme, plával dozadu) a&nbsp;odpoklonkoval sa z&nbsp;javiska. Odrazu bol pokoj. Víťaz hrdo odkráčal do svojej nory v&nbsp;kamennom paneláku. O&nbsp;nemilosrdnom súboji, ktorý tu prebiehal ešte pred chvíľkou, svedčili už len zábery v&nbsp;mojom fotoaparáte. O&nbsp;rakoch je známe, že sa pohybujú dozadu, dokonca tak i&nbsp; plávajú. Vyvediem vás však z&nbsp;omylu. Po dne chodia aj dopredu a&nbsp;protivníkovi, často omnoho väčšiemu (napríklad mne), sa nebojácne postavia predkom na odpor s&nbsp; hrozivo vztýčenými klepetami. Hoci som väčší, z&nbsp;takéhoto boja vždy vycúvam prvý. Už len z&nbsp; prirodzenej pokory pred obdivuhodnou odvahou tohto drobca.

FOTO Pod hladinou: Naše pôvodné raky sú čoraz vzácnejšie

Výber pre vás

FOTO Pod hladinou: Naše pôvodné raky sú čoraz vzácnejšie

Súvisiace články

So psom robí skutočné zázraky: Stačí TÁTO čarovná formulka?

FOTOALBUM Nie je sýkorka ako sýkorka: Poznáte ich všetky?

AKO NA TO? Tajomstvo skvelých záberov vodných vtákov

FOTO Malé predátory číhajú v zime zo zeme aj vzduchu

ZÁBERY, ktoré stoja za to: Fotopuška na potulkách po Orave

DESAŤ najväčších psích maznákov: Zahrnú vás láskou!

Výber pre vás