Klasickým morom ošípaných sme sa v súvislosti s diviačou zverou na stránkach nášho časopisu už viackrát zaoberali. Najnovšie však z poľovníckej praxe prichádzajú otázky týkajúce sa afrického moru ošípaných, ktorý v poslednom období hlásili z niektorých oblastí Ázie, ale aj Európy, teda mimo areálu pôvodného výskytu nákazy.

Čo je príčinou choroby a odkiaľ sa šíri? – Africký mor ošípaných je (AMO) je vírusová choroba sviňovitých. Na človeka nie je prenosná. Hoci jeho klinické príznaky a patologický nález sú čiastočne podobné klasickému moru ošípaných (KMO), z imunologického hľadiska je odlišný. Už názov naznačuje, že choroba pochádza z Afriky, kde ju diagnostikovali začiatkom minulého storočia. Prvý prenos na európsky kontinent bol zaznamenaný v roku 1957 v Portugalsku a neskôr v Španielsku. Z Pyrenejského polostrova sa nákaza rozšírila roku 1964 do Francúzska, roku 1967 do Talianska a roku 1978 na Maltu. Roku 1985 sa nákaza vyskytla v Belgicku a o rok neskôr aj v Holandsku. Najnovšie sa o nákaze AMO začalo v Európe hovoriť po roku 2007, po jej rozšírení v Gruzínsku, Arménsku a ďalších krajinách kaukazskej oblasti. Roku 2011 ju zistili v Ruskej federácii. Odborníci preto upozornili, že nemožno vylúčiť expanziu nákazy západným smerom, aj do Bieloruska a Ukrajiny. V krajinách Európskej únie sa africký mor ošípaných vyskytol najnovšie v júli 2011 v Taliansku. Keďže v mnohých krajinách západnej a strednej Európy vrátane Slovenska sa dlhodobo konštatuje premno­ženie diviačej zveri, a ak berieme do úvahy ich cezhraničnú migráciu, ale aj klimatické zmeny, ktoré umožňujú aj rozširovanie iných zoonóz a ich vektorov, musíme byť pripravení aj na takúto hrozbu.

Pre ktoré druhy zvierat predstavuje africký mor ošípaných riziko? – Vnímavé sú všetky plemená domácich ošípaných a voľne žijúce druhy sviňovitých. V Afrike vírus cirkuluje v populáciách svine bradavičnatej a svine štetinatej. Podobne vnímavá je aj ázijská a euroázijská diviačia zver a diviak lesný v Európe. Na Slovensku sa africký mor ošípaných dosiaľ nevyskytol. Aj napriek tomu v rámci monitoringu klasického moru ošípaných a pri poľovníckom manažmente diviačej zveri musíme uvažovať aj o zavlečení tejto exotickej nákazy.

Ako sa choroba prejavuje? – Africký mor ošípaných má oproti KMO výraznejšie príznaky. Infekcia sa šíri priamym kontaktom zvierat alebo kontaminovaným krmivom, vodou a prostredím. Vektorom vírusu môžu byť aj kliešte. Ochorenie na AMO má akútnejší priebeh spravidla sa končiaci úhynom. Často sa objavuje krvavá hnačka. Pitvou sa zisťujú rozsiahle krvácania vnútorných orgánov. Na rozdiel od klasického moru ošípaných, kde slezina býva normálnej veľkosti, pri africkom more ošípaných môže byť zväčšená 3-násobne a je tmavej až čiernej farby a drobivej štruktúry. Na vyšetrenie sa zasiela krv, slezina, mandľa, oblička, miazgové uzliny a ďalšie orgány.

Máme na Slovensku scenár postupu pre takýto vývoj situácie? – V rámci legislatívnych opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných boli prijaté aj cielené postupy pri podozrení a potvrdení tejto nákazy pri diviakoch, plány eradikácie afrického moru ošípaných v diviačej populácii a opatrenia na predchádzanie šírenia vírusu. Máme materiál o hodnotení rizika afrického moru ošípaných pre Slovenskú republiku. Jeho predmetom je aj spracovanie rozšírenia afrického moru ošípaných vo svete, vývoj epizootologickej situácie v súvislosti so značným rozšírením tejto nákazy aj v niektorých európskych krajinách. Z hodnotení situácie vyplýva, že riziká pre zavlečenie tejto nákazy aj do krajín Európskej únie sú značné.

Africký mor ošípaných

Výber pre vás