Poľovníctvo a rybárstvo

Fyziológii a&nbsp;patológii chrupu srnčej zveri sa venovali mnohí zahraniční aj slovenskí autori. Opísali vývoj a&nbsp;rast mliečneho a&nbsp;trvalého chrupu, ich vzorce, počty a&nbsp;názvoslovie zubov. Očné zuby v&nbsp;rámci anomálií srnčieho chrupu pod pojmom „atavizmus“ uviedol u&nbsp;nás ako prvý Hell (1979) vo svojej monografii Srnčia zver. Charakterizuje ich ako pozostatok po predkoch, ktorý má iba&nbsp;nízke percento jedincov. 

V&nbsp;Českej republike Scherer (2017) nahrádza Hellove slová „nízke percento“ slovným spojením „výnimočný prípad“. Uvádza, že srnčia zver má už v&nbsp;13. mesiaci vymenené zuby a&nbsp;jej chrup je trvalý (32 zubov). Ak sa výnimočne zisťujú očné zuby, takzvané „kelce“, vtedy má trvalý chrup 34 zubov (pri obojstrannom výskyte). Okrem nadpočetnosti (polyodoncia) jedného páru očných zubov pri srnčej zveri boli opísané aj kuriózne prípady rastu až deviatich očných zubov. Zatiaľ sa nedá určiť, či sa očné zuby častejšie vyskytujú u&nbsp;sŕn alebo srncov (Herz, 2007).

Atavizmus sa všeobecne interpretuje ako vlastnosť alebo znaky dávnych predchádzajúcich generácií u&nbsp;ich potomkov. Očné zuby u&nbsp;srnca lesného (Capreolus capreolus) sú práve takýmto atavistickým znakom. Srnčia zver patrí k&nbsp;najstarším zástupcom čeľade jeleňovitých v&nbsp;Európe, ide o&nbsp;vývojovo konzervatívny druh, ktorý si zachoval telesný rámec podobný fenotypu spred doby ľadovej. Podľa literatúry sa tento znak na Slovensku vyskytuje asi u&nbsp;jedného percenta srnčej zveri. 

Poznatky o&nbsp;očných zuboch v&nbsp;srnčích populáciách v&nbsp;Európe neboli cielene skúmané podľa jednotných metodík. Známe sú monitorovania tohto atavistického znaku podľa nálezov na trofejach srncov, na prehliadkach a&nbsp;výstavách trofejí, tiež nálezy v&nbsp;depozitoch múzeí a&nbsp;v&nbsp;súkromných zbierkach poľovníkov. Počet prípadov hlásených priamo z&nbsp;terénu je minimálny, výskyt očných zubov u&nbsp;sŕn sa nekontroluje takmer vôbec, súčinnosť poľovníckej praxe s&nbsp;výskumnými inštitúciami zatiaľ nemožno hodnotiť pri výskume tohto fenoménu ako uspokojivú.

Očným zubom srnčej zveri sa u&nbsp;nás nevenuje taká pozornosť ako v&nbsp;iných európskych krajinách. Napríklad v&nbsp;Nemecku ich má podľa zistení asi&nbsp;3,2 percenta ulovených srncov. Vo Švédsku a&nbsp;v Anglicku dosahovala ich frekvencia ešte vyššie hodnoty. Podľa výskumov Scherera (2012) je ich výskyt u&nbsp;srncov v&nbsp;Česku zhruba do jedného percenta z&nbsp;počtu predložených&nbsp;trofejí. 

S&nbsp;cieľom objektivizovať vedecké poznatky doteraz publikované slovenskými autormi sa na Katedre aplikovanej zoológie a&nbsp;manažmentu zveri Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene pristúpilo k&nbsp;vyhodnoteniu rozšírenia očných zubov (dentes canini) ako atavistického znaku u&nbsp;srnca lesného vo vybraných lokalitách a&nbsp;k&nbsp;príprave návrhu modelovej metodiky na zisťovanie, evidenciu a&nbsp;priebežné vyhodnocovanie ich výskytu na Slovensku. Prostredníctvom záverečnej práce sa z&nbsp;dostupných evidencií a&nbsp;informácií získali dáta, podľa ktorých sa mohla zdokumentovať frekvencia výskytu u&nbsp;srncov…

Autori: Tibor Lebocký, Daniel Flamík, Dušan Rajský

Viac sa dočítate v č. 10/2023 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

Zubaté srnce: Ak natrafíte na takého jedinca, nenechajte si to pre seba!

Výber pre vás

Zubaté srnce: Ak natrafíte na takého jedinca, nenechajte si to pre seba!

Súvisiace články

Vyznáte sa v poľovníckych pojmoch? Tento KVÍZ nezvládne hocikto

PRAVIDLÁ ETIKY: Ako sa správať na spoločných poľovačkách a čomu sa vyhnúť?

Moja srdcovka: Poľovníctvo ma naučilo veľa nového a užitočného, najmä trpezlivosti

FOTO: Tatranci objavili zranenú samicu vzácneho hlucháňa

Vláda schválila zonáciu Národného parku Veľká Fatra

Výber pre vás