Poľovníctvo a rybárstvo

Vretenica obyčajná (Vipera berus ), ľudovo zmija, je náš jediný voľne žijúci druh jedovatého had. Nevyhľadáva však kontakt s človekom. Pri najmenšej známke ohrozenia sa sťahuje do úkrytu. Pohrýzť môže v situácii, ktorú vyhodnotí ako akútne nebezpečenstvo, alebo keď sa preľakne, no nie vždy vypustí aj jed.

<strong>Kde ju môžete stretnúť?</strong>

Zmija uprednostňuje slnečné, ale vlhké miesta v okolí lesnatých celkov, ako sú polomy, pasienky, rašeliniská, zarastené kamenisté stráne, horské lúky, okraje kosodrevín a podobne. Zastihnúť ju môžeme väčšinou pri vyhrievaní sa na zemi, ale sú známe prípady, keď sa zmija vyšplhala do polmetrovej výšky a slnila sa medzi vetvami kríkov či nízkych stromov. Je veľmi plachá, pri stretnutí s nepriateľom sa vydáva na útek. To, že sa zmija plazí za človekom, aby ho uštipla, alebo že sa zahryzne do špičky svojho chvosta a ako koleso sa spúšťa z kopca na útočníka, alebo pije mlieko pasúceho sa dobytka, sú len povery.

Zmija má pomerne zavalité telo, v dospelosti dorastá do 50 až 65 centimetrov. Zatiaľ najdlhší opísaný exemplár mal 90 centimetrov. Býva rôzne sfarbená. Na hornej strane možno nájsť základné tóny hnedej, sivej a čiernej, ale aj žlté, červenkasté, olivové, modrasté alebo striebristé odtiene.

Spodná strana tela je sivá, sivomodrá, hnedá až čierna. Samce dorastajú menšie ako samice a chvost majú na báze zosilnený. V ich sfarbení prevládajú odtiene sivej a striebristej, kým samice sú hnedasté až červenkasté. Vyfarbenie zmijí je podmienené aj sezónne. V prírode ich môžeme stretnúť od marca do októbra.

Typickým znakom zmije je trojuholníkovitá hlava, zreteľne oddelená od tela. V porovnaní s užovkovitými hadmi má vretenica obyčajná drobnejšie šupiny a jej zornice sú vertikálne štrbinovité.

Charakteristickou „ozdobou“ vretenice je aj tmavá kľukatá čiara na chrbte, ktorá môže byť i nesúvislá alebo rozpadnutá, no výnimočne môže aj chýbať. Exemplárom sfarbeným dočierna, melanickým formám prester a červenkastým formám chersea (tzv. xantorické) pruh chýba alebo ho majú, ale je zreteľný len z určitého uhla pohľadu a pri určitom osvetlení. Najmä o čierno sfarbených jedincoch sa traduje, že sú nebezpečnejšie, útočnejšie a jedovatejšie, ale nie je to pravda.

<strong>A aký je silný jed zmije?</strong>

Hoci jed zmije je zložením porovnateľný s jedom kobry indickej, nie je množstvo sušiny, teda celkové množstvo jedu, ktorým had disponuje, príliš veľké. Smrteľná dávka pre človeka je 15 – 20 miligramov, had ho však má spravidla okolo 10 miligramov, výnimočne môžu hodnoty presiahnuť 15 miligramov.

Pri uhryznutí dokáže vypustiť len asi 2,5 miligramu jedu. No v literatúre je záznam aj o samici, ktorá mala 39 miligramov jedu, čo by už mohlo mať pri aplikácii fatálne následky. Jed je veľmi stabilný, a preto radšej nemanipulujte ani s jedovými zubami mŕtvej zmije

Zmije už nespia, dajte si preto pozor, kam stúpate!

Výber pre vás

Zmije už nespia, dajte si preto pozor, kam stúpate!

Súvisiace články

KVÍZ Prvá pomoc v prírode, na poľovačke, prechádzke či pri vode. Vedeli by ste ju poskytnúť?

Počet príspevkov o miestach výskytu užovky stromovej na území Bratislavy prekročil 200

Aj na Slovensku žije mnoho rekordérov živočíšnej ríše, tak sa na nich spolu pozrime

Výber pre vás