polovnictvoarybarstvo.sk

Písal sa rok 1955 a bol práve Veľkonočný pondelok. Prišiel som z nočnej zmeny, naraňajkoval som sa, pooblieval manželku a zamieril som do lesa pohľadať jelenie zhody. Do plecniaka som si vložil poživeň, ďalekohľad a pušku. Cestou po revíri som nenašiel nič, a tak som zašiel až k poľovníckej chate, ktorú sme pomenovali Zuza. Tam&nbsp; som si trochu oddýchol, niečo zajedol, a keď som vychádzal, začul som z diaľky psí&nbsp; brechot. Prichádzal od Zázrivej. Slnko krásne pripekalo, nuž som sa vyštveral na hrebeň&nbsp; Martincovo. Psí brechot odrazu ustal. Na hrebeni bol ešte miestami sneh, na ktorom&nbsp; som uvidel niekoľko stôp diviačej a jelenej zveri, ktoré viedli smerom k Opálenému.

Po&nbsp; dvesto až tristo metroch sa stopy rozdelili. Diviačie smerovali k porastu Orviská. Pustil&nbsp; som sa po nich, až som odrazu narazil na stopu medveďa. Bolo vidno, že medveď stopoval diviaky. Stopy viedli smrekovou húštinou cez hlboký jarok až na lúku. Sotva som prišiel na lúku, z pravej strany spod smreka vyšiel medveď. Bol odo mňa vzdialený vari šesťdesiat či sedemdesiat metrov a pomaly stúpal do porastu, pričom sa občas zastavil. Vždy keď zastal, premkol ma nepríjemný pocit a po chrbte mi prebehol mráz. Začal som&nbsp; kričať a medveď sa pomaly vzďaľoval. Až vtedy som si spomenul, že mám so sebou zbraň. Vzal som ju do rúk a zistil som, že nebola nabitá. Bol som asi päť kilometrov hlboko v revíri. Stále som kričal a pozoroval, ako medveď pomaly ustupuje, až sa mi&nbsp; celkom stratil z dohľadu. Naďalej som pozorne sledoval stopy, ktoré ma napokon&nbsp; priviedli na miesto, kde sa určite odohral krvavý zápas medzi medveďom a diviakom.&nbsp; Stopy hovorili jasnou rečou o tom, že medveď svoju korisť napokon dostal a ťahal ju&nbsp; dolu. Konečne som prišiel k miestu, odkiaľ medveď vystúpil, a tam som našiel zhasnutého diviaka, ešte teplého a načatého medzi zadnými behmi.

Chvíľu som čakal, či sa medveď nevráti, potom som odlomil dve vetvy zo&nbsp;smreka, položil som na&nbsp;ne diviaka a&nbsp;ťahal som ho asi päťsto metrov k&nbsp;dolnej ceste. Tam som ho pri potôčiku vyvrhol a&nbsp;vybral sa s&nbsp;vyvrhnutým diviakom, ktorého hmotnosť som odhadol na&nbsp;deväťdesiat kilogramov, na&nbsp;cestu domov. Diviaka som stiahol do&nbsp;Orvišníka a&nbsp;uložil do&nbsp;borievky, ktorá bola ako skrýš veľmi vhodná. Po príchode domov som najprv dostal od&nbsp;manželky hubovú polievku a&nbsp;potom aj tú veľkonočnú. Po obede som zašiel do&nbsp;Veličnej za priateľom, tiež poľovníkom Ondrejom Dubovcom, ktorému som všetko vyrozprával a&nbsp;povedal som mu, aby sme išli po zverinu. Zavolali sme aj môjho dnes už nebohého otca. Napokon sme diviaka, ktorého nám vlastne ulovil medveď rozporciovali a&nbsp;poodnášali domov. Zo&nbsp;stretnutia s&nbsp;medveďom som mal napokon úžitok.

Písal sa rok 1955 a bol práve Veľkonočný pondelok. A my sme zjedli medveďovi večeru

Výber pre vás

Písal sa rok 1955 a bol práve Veľkonočný pondelok. A my sme zjedli medveďovi večeru

Súvisiace články

Video: Svorka vlkov obklopila medveďa. Takéto zábery nevídať často

Medveď a diviak pri jednom napájadle. Alebo, kto z koho?

Párenie medveďov. Niečo takého veru uvidí len málokto. My vám také video prinášame!

V Malej Čause stretli blízko škôlky medveďa, v okolí sú premnožené

Keď sa stretnú dva dospelé medvede a zisťujú kto je silnejší, tomuto sa povie video!

Výber pre vás