Poľovníctvo a rybárstvo

Niektorým zvieratám dorastajú časti tiel, o&nbsp;ktoré prídu. Jašterici chvost či salamandre končatiny, ale cicavcom nie. Výnimkou je ročný cyklus obnovy parožia. Hormonálne riadený rast kostného tkaniva je v&nbsp;tomto prípade úžasne rýchly. Napríklad losieho až 2,8 centimetra za deň. Po dokončení rastu a&nbsp;vytlčení parožia ho jeho nositeľ po určitom čase zhodí a&nbsp;do niekoľkých mesiacov mu narastie znovu. Prečo sa to deje? Veď tvorba parožia si vyžaduje toľko živín a&nbsp;energie... Samotné parohy môžu za normálnych podmienok tvoriť 21 percent hmoty kos­try a&nbsp;za abnormálnych až 42 percent.

Jednou z&nbsp;funkcií parožia je, že nositeľovi slúži ako zbraň. Pri intenzívnom využívaní sa opotrebováva. Keďže ide o&nbsp;odumre­té tkanivo (kosť), odlomené konce vetiev či časti kmeňa nedorastú. V&nbsp;prípade väčšej zlomeniny sa zver nedokáže adekvátne brániť pred nepriateľmi alebo sa presadiť na rujovisku. Riešením je práve odhodiť starú „výzbroj“ a&nbsp;nasadiť novú, dokonca z&nbsp;roka na rok väčšiu. 

Geneticky silným jedincom sa maximalizuje šanca na prežitie, aj na reprodukciu. Je to ukážkový príklad súhry prirodzeného a&nbsp;sexuálneho výberu. Najlepšie prispôsobené jedince s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou budú víťazmi v&nbsp;súbojoch s&nbsp;konkurentmi a&nbsp;ich gény sa prenesú na ďalšie generácie.

<p>Geneticky silným jedincom sa zvyšujú šance na prežitie a reprodukciu.</p>

Proces rastu a&nbsp;zhadzovania parožia ponúka jedinečnú príležitosť študovať regeneráciu orgánov a&nbsp;hojenie rán. Pretože ak by bolo možné odpovedať na to, ako a&nbsp;prečo sa každý rok nanovo vytvárajú kostené štruktúry parožia, možno by sa objasnila aj otázka, prečo to nedokážu iné orgány. Ide teda tiež o&nbsp;otázku medicínskeho významu.

Parožie, či už vystavená trofej alebo zhody, poskytuje dôležité informácie nielen užívateľom revíru, ale i&nbsp;vedcom. A&nbsp;z&nbsp;výskumu by mala opäť viesť cesta užitočných zistení do praxe. Zistilo sa, že parožie z&nbsp;chudobnejších ročníkov vykazovalo v&nbsp;priemere nižšiu hustotu, nižší obsah sodíka, ale vyšší obsah kremíka. Alebo že v&nbsp;dobrých aj zlých rokoch parožie, ktoré bolo zlomené, vykazovalo nízky obsah mangánu. 

Vedci sa k&nbsp;tomu vyjadrili:<strong> „Kremík je čoraz viac prijímaný rastlinami ako stresová reakcia na chlad, sucho alebo toxické koncentrácie prvkov, akým je mangán, a&nbsp;tak vstupuje do metabolizmu zveri a&nbsp;znižuje v&nbsp;jej organizme obsah sodíka a&nbsp;mangánu.“</strong> Vo svojich výstupoch okrem toho poukázali na častý nedostatok kľúčových prvkov, akými sú vápnik a&nbsp;fosfor. Hladiny, ktoré zveri chýbajú na rast parožia z&nbsp;pastvy, si organizmus dopĺňa z&nbsp;existujúcich kostí. V&nbsp;prípade dostupnosti mangánu a&nbsp;ak by zver pastvou prijala dostatok vápnika a&nbsp;fosforu na zabezpečenie rezervy v&nbsp;kostiach kostry, hmotnosť parožia by sa mohla zvýšiť až o&nbsp;30 percent. 

Zhadzovanie parožia a jeho obnova patrí k najvzrušujúcejším biologickým procesom

Výber pre vás

Zhadzovanie parožia a jeho obnova patrí k najvzrušujúcejším biologickým procesom

Súvisiace články

Odborníci varujú: V Nemecku evidujú výskyt nebezpečnej nákazy prenosnej na človeka

Po vyše 10 rokoch sa na Ponitrí objavili nečakaný návštevník

Lovecké tradície v Európe: Neuveríte, čo robia v Dánsku!

Ako sa zabezpečiť proti ohryzu drevín? Použite tajný trik našich dedov

UNIKÁTNE SFARBENIE: V Nízkych Tatrách žijú dva leucistické kamzíky, sú neprehliadnuteľné

Výber pre vás