Poľovníctvo a rybárstvo

Najznámejšou osobnosťou z&nbsp;tejto skupiny poľovníkov bol polesný menom Aladár Helebrandt. Priatelia ho prezývali Bubo, niekedy aj Bubino. Bol to vzdelaný lesník, ktorý sa významne zapájal do poľovníckeho hnutia ako funkcionár poľovníckeho zväzu, prednášateľ i&nbsp;skúšobný komisár pre <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/spravili-ste-skusku-polovnictva-vyskusajte-kolko-toho-viete-kynologii" target="_blank">skúšky z&nbsp;poľovníctva</a>. Dlhé roky býval s&nbsp;rodinou v&nbsp;horárni vo Svinskej doline v&nbsp;osade Nový Cabaj. Svojou mohutnou postavou s&nbsp;vyformovanou bradou a&nbsp;fúzmi, vždy v&nbsp;elegantnom zelenom oblečení, bol typickým predstaviteľom lesníckeho stavu. Bol výborný hostiteľ a&nbsp;každého hosťa zvyčajne pozval do svojho kráľovstva. Bola to stará rozsiahla pivnica pri horárni, ktorá slúžila hlavne na uskladnenie repy a&nbsp;zemiakov. V&nbsp;jej poslednom trakte zriadil domáci pán aj samostatnú časť, ktorú nazýval svojím „laboratóriom“. Tam skladoval sudy a&nbsp;fľaše s&nbsp;vínom. Aby sa návštevník dostal až tam, musel sa najprv doslova prebojovať cez haldy uskladnenej repy a&nbsp;zemiakov. Tam sa pri víne viedli zápalisté debaty a&nbsp;spevy návštevníkov bolo počuť často až do neskorej noci. Bubo mal rád hlavne kyslejšie othellové víno. Najväčšia frekvencia návštev v&nbsp;jeho „laboratóriu“ bola hlavne v&nbsp;čase nadchádzajúcich Vianoc, keď k&nbsp;nemu prichádzali záujemcovia o&nbsp;vianočné stromčeky.

Spolu s&nbsp;ním do okolitého revíru Veľký Cer chodievali poľovať aj mnohí vtedajší papaláši. Bubino mal vysoko nadštandardné spoločenské kontakty, vďaka čomu vedel aj kdečo vybaviť. Nešlo však len o&nbsp;papalášov, jeho hosťami bývali aj obyčajní ľudia, tam v&nbsp;lese si boli našťastie väčšinou všetci rovní. Rád sa zabával a&nbsp;z&nbsp;dobrej zábavy s&nbsp;priateľmi sa nikdy neponáhľal domov. Niekedy sa mu stalo, že pri návrate zo skúšok z&nbsp;poľovníctva v&nbsp;iných okresoch sa oneskoril aj o&nbsp;niekoľko dní. Jeho zásadou vtedy bolo, že domov sa vracia až po návšteve kolegov z&nbsp;dvoch iných okresov. Známy bol jeho návrat z&nbsp;komisie v&nbsp;Leviciach. Zastávkou na ceste domov sa vtedy stala obec Podhájska. Tam pokračovala zábava podgurážených pánov poľovníkov nočným kúpaním na termálnom kúpalisku. Svedkovia si spomínajú, ako musel obsluhujúci čašník hosťom nalievať do pohárov aj počas ich pobytu priamo v&nbsp;bazéne. Bubo bol známy aj zvýšenou náklonnosťou k&nbsp;nežnému pohlaviu. Pekným dámam vedel na znak obdivu vždy zaspievať nejakú roztúženú áriu. Raz sa na výjazde v&nbsp;Topoľčanoch stalo, že jedna mladá pekná čašníčka mu z&nbsp;neopatrnosti vyliala tanier polievky s&nbsp;rezancami na najnovšiu lesnícku uniformu. On jej však nepovedal ani najmenšiu výčitku, iba sa na ňu doširoka usmial a&nbsp;túto patáliu komentoval: „Nič to, na vine som asi ja, pretože som vás hypnotizoval pohľadom.“

Pri poľovníckych posedeniach s&nbsp;ním nikdy nebola núdza o&nbsp;zábavu, s&nbsp;ničím nemal problém. A&nbsp;ak sa aj vyskytla nejaká krízová situácia, vždy na ňu vedel flexibilne zareagovať. Dobrým príkladom bola aj jedna grilovačka, ktorá sa konala na konci poľovačky v&nbsp;revíri na Dobrotke. Keď už bolo prasiatko pekne očistené a&nbsp;pripravené na napichnutie, s&nbsp;hrôzou sme zistili, že nemôžeme nájsť ražeň. Bubo ani vtedy nepodľahol panike a&nbsp;dostal originálny nápad. Z&nbsp;blízkej horárne priniesol dvoje vidlíc. Jedny sa prasiatku napichli do hrude a&nbsp;tie druhé na opačnú stranu, do zadku. Potom ho založili na dve do zeme nastoknuté rázsochy. Krútením rúčok vidlíc sa táto očakávaná pochúťka nad pahrebou pekne otáčala a&nbsp;už o&nbsp;niekoľko desiatok minút nad ňou všetci spokojne mľaskali. V&nbsp;priateľskom duchu sa u&nbsp;neho pri horárni často konalo aj pasovanie za poľovníkov a&nbsp;strelcov rôznych druhov zveri. Táto tradičná zvyklosť bola atraktívna hlavne pre divákov. Pasovaný poľovník vtedy pokľakol na koleno a&nbsp;nechal sa od poľovného hospodára tromi údermi na rameno pasovať za nového člena kolektívu alebo strelca určitého druhu zveri.

Najväčšia frekvencia návštev v jeho laboratóriu bola pred Vianocami.

U&nbsp;Bubina boli chýrne aj večerné <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/jarne-polovacky-sluky-tradicne-otvarali-lovecku-sezonu-dnes-su-minulostou?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">poľovačky na sluky</a>. Práve tie bývali prvou poľovačkou v&nbsp;začínajúcom sa roku a&nbsp;zároveň skvelou príležitosťou, kde sa mohli poľovníci opäť po dlhšom čase stretnúť. Sluky vtedy ešte pomerne dobre ťahali a&nbsp;úlovky bývali zaručené. Niekedy sa však stalo, že neskúsený poľovník nevedomky trafil namiesto sluky drozda. Takýto previnilec bol okrem všeobecného posmechu následne primerane potrestaný dohovorom pri spoločnom posedení. Pri večernom ohníku po zotmení sa všetci účastníci poľovačky navzájom ponúkali na zohriatie pálenkou z&nbsp;príručných ploskačiek. Pri družných debatách so satirickými poznámkami Pištu Cicoňa sa zakrátko začala tíško ozývať niektorá zo starých poľovníckych piesní. Tie rád okrem Bubina nôtil aj známy lesník a&nbsp;znalec zveri v&nbsp;Tribeči Erik Veselský. Ej veru, ťažko sa nám potom od Bubina odchádzalo domov. Česť jeho pamiatke!

Prof. Imrich Točka sa narodil v&nbsp;roku 1941 v&nbsp;obci Tormoš (neskôr Chrenová, v&nbsp;súčasnosti mestská časť Nitry). Absolvoval Vysokú školu poľnohospodársku v&nbsp;Nitre, kde zostal pôsobiť ako pedagóg. Zaujímal sa o&nbsp;poľovníctvo, ale aj o&nbsp;regionálnu históriu, numizmatiku či kampanológiu. Z&nbsp;týchto oblastí od roku 2002 spracoval a&nbsp;vydal 22 kníh. V&nbsp;publikáciách Nitrianske poľovníctvo (2013) a&nbsp;Poľovníckym chodníkom kráčali spolu s&nbsp;nami (2018) zaznamenal zaujímavé príbehy a&nbsp;udalosti, ktoré sú podkladom tohto spomienkového seriálu PaR. Bol nestorom nielen nitrianskeho, ale aj slovenského poľovníckeho hnutia. Patril medzi významných funkcionárov Slovenského poľovníckeho zväzu a&nbsp;zakladateľov Obvodnej poľovníckej komory Nitra, ktorej aj predsedal. Za prínos pre poľovníctvo na Slovensku si vyslúžil Zlatú medailu ministra pôdohospodárstva či Pamätnú medailu prezidenta Slovenského poľovníckeho zväzu. Tento svet opustil v&nbsp;máji 2020. Seriálom Zelené historky mu vzdávame hold za zveľaďovanie kultúrneho dedičstva slovenského poľovníctva.

Zelené historky: Polesný Bubo nepokazil žiadnu zábavu

Výber pre vás

Zelené historky: Polesný Bubo nepokazil žiadnu zábavu

Súvisiace články

VÁŠ PRÍBEH: Vyrazila na nás diviačica ako fučiaca lokomotíva

VÁŠ PRÍBEH: Bonusový diviak, ktorého nikto nečakal

Váš príbeh: Parohy mieria na mňa, oči má podliate krvou a...

VÁŠ PRÍBEH: Ako šikovný malý psík rozplakal starého poľovníka

KALENDÁRIUM: Z dávnejších udalostí v slovenskom poľovníctve

Výber pre vás