<strong>V minulosti sa jarabica poľná (<em>Perdix perdix</em>) hojne vyskytovala aj v revíri nášho Poľovníckeho združenia Vlk Strážske. Nadobro však vymizla a jej stavy sú kritické v celom michalovskom okrese. Poďme s tým niečo urobiť!</strong>

Po roku 1989 zaniklo na východe Slovenska veľa poľnohospodárskych podnikov. Prestalo sa vo veľkom postrekovať a neúmerne hnojiť umelými hnojivami. Melioračné kanály zarástli, nik nekosí brehy riek ani železničné násypy, takže jarabica tu má výborné podmienky na život. Prečo teda v michalovskom okrese sotva prežíva, respektíve je na ústupe? Jednoznačne je to dôsledok vysokej početnosti líšok. Ak nebudeme dôslednejšie znižovať stav tohto predátora, nebude to lepšie s jarabicami, ale ani s ostatnou malou zverou. Líšku sa podarilo za štátne peniaze vyliečiť z besnoty, ale odmenila sa nám neúmerným množením.

Pamätám si, že na jednej spoločnej poľovačke v zime roku 1967 ulovili dve líšky. Chodili sme sa na ne pozerať všetci mladí i starí ako na raritu. Dnes je bežne v pohone aj sedem líšok. Líška hravo zlikviduje ročný prírastok malej pernatej a srstnatej zveri a neúprosne siaha aj na kmeňové stavy. Preto má zazverovanie malou zverou, zajacom alebo bažantom, nízku návratnosť. Badám aj neúmerný nárast počtu krkavcov a rôznych druhov pernatej zveri škodiacej poľovníctvu.

Prečo sa líška intenzívnejšie neloví, je známe. Náboje sú drahé, divina z líšky sa nekonzumuje a koža, tá nie je žiaduca ani v zimnom období. Veľa poľovných hospodárov sa začalo zaujímať prednostne o chov raticovej zveri. Jej stavy narástli a aj v poľných revíroch natrafíme na množstvo srnčej, diviačej a v ostatných rokoch i jelenej zveri. No malá zver tu s nami žije od nepamäti a treba jej pomôcť. Pokúsme sa aj o prinavrátenie jarabice. Nie však húfnym a nákladným zazverovaním. Určite nepomôže vypustiť bez prípravy do revíru niekoľko desiatok až stoviek jarabíc.

Ak chceme jarabicu dostať do našich revírov a nepriamo zvyšovať aj stavy bažantov a zajacov, musíme radikálne znížiť stavy líšok, vrán, strák a krkavcov, samozrej­me, v medziach zákona a príslušnej vyhlášky. Ako to všetko docieliť? Odstrel zveri škodiacej poľovníctvu je pre členskú základňu povinný, ale akosi to nepomáha. Bolo by preto vhodné poľovníkov motivovať. Napríklad peniaze na vakcináciu použiť aj na vyplácanie „zástrelného“, hlavne za líšky, a to minimálne 10 eur za kus. Hneď by bol z toho trojaký úžitok. Klesli by stavy líšok na požadovanú úroveň, to znamená dva jedince na 1 000 hektárov, znížilo by sa riziko vzniku a šírenia besnoty a následne by narástli stavy malej zveri. Prispieť by mohli aj poľovnícke organizácie a komora. Veď je lepšie znížiť stavy „škodnej“, ako dotovať vypúšťanie zajacov, bažantov a jarabíc do nepripraveného revíru, čo je iba spestrovanie potravy predátorov. A treba podporiť jednotlivcov, členov zväzu, ktorí by boli ochotní venovať sa takzvanému polodivokému chovu malej zveri a najmä jarabíc.

V Strážskom už skupina nadšencov z radov členov Slovenského poľovníckeho zväzu rozpracovala projekt, v rámci ktorého chceme pod patronátom vysokoškolsky vzdelaných poľovníkov na výmere 10 hektárov rozmnožovať jarabicu a následne ju v jarných mesiacoch vypúšťať do voľnej prírody. V jeseni sa ich pokúsime čo najviac odchytiť, v zime „komorovať“ a na jar vypustiť aj s novým prírastkom. Keby nám chcel niekto poradiť, podeliť sa o svoje skúsenosti, budeme radi. Naša kontaktná adresa je v redakcii mesačníka POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO. Veríme, že za podpory mesta Strážske, poľovníckej komory a ďalších zanietencov sa nám zámer podarí naplniť. Takže, poľovníctvu zdar a jarabici poľnej zvlášť.

Vráti sa jarabica?

Výber pre vás