Poľovníctvo a rybárstvo

Hoci sa šakal zlatý považuje za autochtónny druh v Karpatskej kotline, do polovice minulého storočia sa na území Maďarska vyskytoval len sporadicky. V rámci Európy vtedy zostala len malá populácia na juhovýchode Bulharska. Po roku 1962 však početnosť tejto šelmy rýchlo rástla v dôsledku celoročnej ochrany a zvyšovania stavov raticovej zveri. Začal sa objavovať aj na území susedných krajín. Prvá stála populácia sa v Maďarsku usadila začiatkom 90. rokov, a to pri hraniciach s vtedajšou Juhosláviou. Pravdepodobne sem šakaly vytlačili vojenské operácie počas konfliktu na juhoslovanskej strane.

V roku 1996 došlo v Maďarsku k zmene právnej úpravy poľovníctva a šakala zlatého zaradili medzi zver s časom lovu od júna do februára. Kým začiatkom deväťdesiatych rokov sa vyskytoval vo väčšom počte len na juhozápade, predovšetkým v župe Baranya, postupne sa rozšíril do susedných žúp a napokon do celej krajiny. V súčasnosti sú jeho stavy najvyššie v župe Somogy, potom na území žúp Baranya, Tolna a Bács-Kiskun. Lov tejto zveri sa v Maďarsku podľa štatistiky zvýšil medzi rokmi 1998 a 2018 až 357-násobne. Prudko rástol najmä v posledných rokoch. Rovnako strmo stúpala krivka početnosti šakala, hoci ho vyhláškou z roku 2012 zaradili medzi druhy s celoročným lovom. Niektorí maďarskí autori pritom uvádzajú, že skutočné stavy šakala zlatého sú oproti nahláseným 5- až 10-krát vyššie a odstrel dvojnásobný.

V Maďarsku vedú ostré vedecké debaty o vplyve zvýšeného stavu šakala zlatého na prírastky srnčej, danielej a diviačej zveri. Podľa výsledkov koprologického výskumu tvorili 40 percent potravy šakala zlatého hlodavce, okolo 20 percent diviačia zver, vyše 10 percent jeleňovité a takmer 30 percent menšie živočíchy a rastliny. V rámci neskoršieho výskumu zistili, že malá zver (zajac poľný a bažant obyčajný) mala v potrave šakala nízke zastúpenie, priemerne len 1 percento. Naopak, spotreba raticovej zveri značne kolísala, od 0 do 43 percent. Výskumy z rôznych kútov krajiny potvrdili, že šakal lovil predovšetkým mláďatá diviačej zveri (priemer 9 %).

Záviselo to aj od ročného obdobia a výskytu hlodavcov. Práve pri ich nedostatku sa hlavnou potravou šakala stali diviačatá, rôzne kadávery a rastliny. Vo všeobecnosti sa nepotvrdilo, že šakal je vektorom enormných škôd na prírastkoch raticovej zveri. Podľa poľovníckej štatistiky stavy a odstrel všetkej raticovej zveri v Maďarsku neustále rastú. Na druhej strane, vedecké práce z Bulharska uvádzajú, že vysoké stavy šakala na nových stanovištiach môžu spôsobiť citeľné škody na prírastkoch raticovej zveri.

Najpravdepodobnejšia je migrácia cez Východoslovenskú nížinu

Poukazujú na to, že šakal zlatý dokáže útočiť aj vo svorke a že takisto môže napadnúť hospodárske zvieratá. Rovnako výskumný tím prof. Sugára pripisuje šakalovi významný vplyv na prírastok, čo je v protiklade so závermi výskumov uvedených vyššie. Na niekoľkých poľnohospodárskych pozemkoch v župe So mogy skúmali životaschopnosť danielčat. Zaznamenali 20 uhynutých jedincov (31,7 % všetkých nájdených jedincov) a nižší koeficient prírastku, len 0,5-0,71. Napríklad vo východnej časti krajiny sa priemerne pohybuje okolo 0,7-0,8. To odkazuje na vysoké straty prírastku danielej zveri. V revíroch tejto župy pozorovali pokles stavov, predovšetkým bezparohej zveri. V roku 2015 zvolali poradný zbor župy, aby znížili odstrel a prehodnotili ďalšie hospodárenia so zverou.

Autor: Ing. Štefan Engel, PhD., Norbert Sánta, Múzeum vo Svätom Antone

<strong>Celý článok nájdete v PaR 7/2020.</strong>

Veľké šelmy sú stále aktuálnou témou diskusií poľovníkov a ochranárov

Výber pre vás

Veľké šelmy sú stále aktuálnou témou diskusií poľovníkov a ochranárov

Súvisiace články

Šakal v Česku: Prebieha ďalšia expanzia zvierat do krajiny, hovorí zoológ Šumbera

Šakal zlatý sa v Európe udomácňuje čoraz ďalej, je alebo nie je inváznym druhom?

Šakal zlatý sa v Rakúsku stane zverou so stanovenou dobou lovu

Výber pre vás