Poľovníctvo a rybárstvo

Konfliktné situácie s&nbsp;medveďmi spôsobujú ľuďom diskomfort, nepríjemnosti, finančné straty, zranenia a&nbsp;v&nbsp;niektorých prípadoch aj smrť. V&nbsp;chudobnejších regiónoch Slovenska môžu ovplyvniť ekonomickú situáciu obyvateľov, ktorí si zarábajú či privyrábajú predajom úrody (ovocie, zelenina a&nbsp;pod.), krmovín (kukurica, ovos, jačmeň a&nbsp;pod.) alebo domácich zvierat a&nbsp;rôznych výrobkov a&nbsp;produktov z&nbsp;nich. Najtraumatickejšou formou konfliktov medzi ľuďmi a&nbsp;medveďmi sú však priame útoky. Od roku 2000 do konca uplynulého roka zranili medvede na Slovensku 113 ľudí a&nbsp;traja ľudia prišli o&nbsp;život počas fyzického útoku alebo následkom útoku medveďa. V&nbsp;januári (v&nbsp;zime!) toho roku pribudlo zranenie na Poľane. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim počet útokov na človeka je hustota populácie a&nbsp;zmena správania medveďov, ale aj intenzívne využívanie prírody ľuďmi, ktorí nie sú zvyknutí spolunažívať s&nbsp;voľne žijúcimi živočíchmi. V minulom roku sme zaznamenali 13 útokov medveďa na človeka, pri ktorých bolo zranených 16 ľudí a&nbsp;dvaja prišli o&nbsp;život priamo pri fyzickom útoku medveďa alebo následkom útočiaceho medveďa (nepriamo).<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/rok-2024-bude-smutne-rekordny-pred-letom-sme-evidovali-historicky-najviac-utokov-medvedov?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank"> Útoky medveďov</a> na ľudí sme evidovali v&nbsp;roku 2024 počas siedmich mesiacov (marec, apríl, máj, jún, júl, august, október). Najviac útokov sa udialo v&nbsp;mesiaci apríl (4) a&nbsp;najviac ľudí bolo medveďom zranených v&nbsp;mesiaci marec (6). Väčšina z&nbsp;nich sa odohrala počas dňa, keď boli ľudia najaktívnejší (Slašťan, 2024). Štatistiky ukazujú, že veľkosť ľudskej skupiny bola významným faktorom pri útokoch medveďov – čím väčšia skupina (≥ 2 osoby), tým bola menšia pravdepodobnosť, že medveď sa odváži zaútočiť. Prehľadnosť terénu a&nbsp;viditeľnosť tiež prispeli k&nbsp;týmto konfliktom. Čím horšia bola prehľadnosť a&nbsp;nižšia viditeľnosť, tým častejšie dochádzalo k&nbsp;blízkemu stretnutiu, ktorý sa skončil útokom medveďa. Za 16 rokov (2000 – 2016) došlo na Slovensku k&nbsp;54 útokom medveďa na človeka, čo je rovnaký počet ako za ostatných 8 rokov (2017 – 2024).

Útoky medveďov na ľudí sa oproti minulým desaťročiam takmer 3-násobne zvýšili (Smith – Herrero, 2018). Hoci v&nbsp;minulosti bola najčastejšie príčinou útoku samica s&nbsp;mláďatami, dnes sú vodiace medvedice zapojené do konfliktov len v&nbsp;32 percentách a&nbsp;prudko stúpol počet útokov na ľudí zo strany samotárskych medveďov (45 percent útokov).

V&nbsp;roku 2021 vyplatil štát škodu za ujmu na živote vo výške 22 758,24 eura a&nbsp;tri škody za ujmu na zdraví vo výške 25 574,76 eura (priemerne 8 524,92 eura), Najnižšia suma bola 876 eur a&nbsp;najvyššia 17 448 eur. V&nbsp;roku 2022 boli poškodeným (napadnutým) občanom vyplatené sumy vo výške 18 936,60 eura, a&nbsp;to od 1 550,10 do 8 889 eur za poškodenie zdravia (priemerne 4 734,15 eura). V&nbsp;roku 2023 štát odškodnil sedem občanov, najnižšie vyplatené odškodnenie bolo 363,30 eura a&nbsp;najvyššia finančná kompenzácia 80 988,30 eura. Celková suma za ujmu na zdraví po napadnutí človeka medveďom bola 121 976,12 eura (Suchý, 2024).

Populácia <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/ochranari-varuju-medved-catejsie-pusta-tychto-ludi?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">medveďa hnedého</a> vykazuje na Slovensku v&nbsp;posledných rokoch výrazný vzostup, čo dokazuje predovšetkým narastajúci trend hlásení, zvyšujúci sa počet dopravných kolízií s&nbsp;touto šelmou, výrazne sa zväčšujúci areál rozšírenia, veľmi častý výskyt medveďa v&nbsp;intravilánoch miest a&nbsp;obcí, narastajúci počet nebezpečných stretnutí a&nbsp;útokov medveďa na človeka, ako aj enormné škody spôsobené medveďom na včelstvách, ovocných drevinách, hospodárskych zvieratách, poľovnej zveri, poľnohospodárskych plodinách a&nbsp;majetku. V&nbsp;roku 2020 štát za škody, ktoré spôsobil medveď hnedý, vyplatil 75 551 eur, v&nbsp;roku 2021 už 191 274 eur, v&nbsp;roku 2022 až 394 908 eur a&nbsp;v&nbsp;roku 2023 rekordných 543 108 eur, čo je enormný nárast oproti predošlým rokom.

Mnohé z&nbsp;pôvodne obývaných oblastí rozšírenia sa pre medvede stali nevhodnými (Swenson et al. 2000). Prirodzené nároky medveďa hnedého na biotop sú v&nbsp;súčasnosti ovplyvnené potrebou medveďa reagovať na zosilnený antropický tlak. Pre existenciu prepojenej, životaschopnej populácie je potrebné rozsiahle a&nbsp;súvislé územie s&nbsp;vhodným biotopom, pričom kľúčovými faktormi sú potrava (sezónne pestrá a&nbsp;energeticky bohatá), možnosť úkrytu a&nbsp;dostupnosť brlohov. Primárnym faktorom výskytu medveďov v&nbsp;intravilánoch je hlad. Medvede preto často vyhľadávajú antropogénne zdroje potravy, predovšetkým hospodárske zvieratá, včelstvá, polia s&nbsp;poľnohospodárskymi plodinami, záhrady a&nbsp;ovocné sady, ale tiež poľovnícke vnadiská. Mnohé štúdie uvádzajú, že najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim zníženie konfliktných situácií je zabránenie medveďom dostať sa k&nbsp;vysoko kalorickým a&nbsp;ľahko dostupným potravným zdrojom. Tieto zistenia sa v&nbsp;súčasnosti premietajú do nariadení, usmernení a&nbsp;zákonov mnohých štátov, ktoré riešia problémy s&nbsp;medveďmi.

Urbanizované prostredie ponúka zveri rozmanité, koncentrované a&nbsp;relatívne ľahko dostupné potravné zdroje. Potravný oportunizmus a&nbsp;inteligencia medveďom umožňujú adaptovať sa na rôznorodé podmienky prostredia (Spencer a&nbsp;kol., 2007; Can a&nbsp;kol., 2014). Najvýznamnejší faktor, ktorý prispieva k&nbsp;výskytu medveďov v&nbsp;intravilánoch obcí, je dostupnosť a&nbsp;distribúcia antropogénnej potravy. Výskyt medveďov v&nbsp;intravilánoch za účelom vyhľadávania tejto potravy vytvára dostatok príležitostí na interakcie medzi človekom a&nbsp;medveďom (Slašťan, 2023). Stúpajúci počet konfliktných situácií, ako sú útoky na ľudí, zabíjanie hospodárskych zvierat, škody na včelstvách, ovocných drevinách a&nbsp;poľnohospodárskych plodinách, súvisí predovšetkým s&nbsp;nedostatkom prirodzenej potravy (Artelle a&nbsp;kol., 2016; Miller a&nbsp;kol., 2016; Doan-Crider a&nbsp;kol., 2017).

Migrácie medveďov sú vyvolávané viacerými faktormi, medzi ne patrí aj sezónna dostupnosť prirodzených zdrojov potravy. Pomerne známym javom je sústreďovanie viacerých jedincov pri sezónnych zdrojoch potravy. Tolerancia iných jedincov je však vždy limitovaná dostatkom potravy. V&nbsp;prípade jej nedostatku sa zvyšuje tlak najsilnejších dominantných medveďov na okolie, počet vnútrodruhových konfliktov rastie a&nbsp;migrácia subdominantných jedincov (subadulty, samice s&nbsp;mláďatami) sa zintenzívňuje. Klimatické zmeny môžu mať neočakávané a&nbsp;nepriame dôsledky na interakcie medzi človekom a&nbsp;medveďom. Veľkým problémom je a&nbsp;čoraz viac bude nestabilita ekosystémov. Tie podliehajú zmenám klímy. Nedostatok prirodzenej potravy bude mať vplyv na znižovanie početnosti populácie, pretože medvede, ktoré vstúpia do hibernácie s&nbsp;nedostatočnými zásobami tuku, nemusia zimu prežiť. Následkom očakávaných kratších a&nbsp;miernejších zím nebudú medvede hibernovať, ich zimná aktivita a&nbsp;vyhľadávanie potravných zdrojov bude mať za následok zvýšenie konfliktných situácií. Ďalším negatívom absencie zimného spánku je zvýšenie morbidity (chorobnosti), čo bude mať za následok zhoršenie kondície populácie, pretože prežijú aj slabšie jedince, ktoré by z&nbsp;rôznych príčin hibernáciu neprežili, napríklad z&nbsp;dôvodu veku, choroby (patogénny, parazity), poranení, predácie vlkmi alebo aktívnymi silnejšími medveďmi (Slašťan, 2024). Musíme sa pripraviť na to, že zimná aktivita medveďov a&nbsp;nedostatok prirodzenej potravy bude zvyšovať konflikty medzi medveďmi a&nbsp;ľuďmi. Aj z&nbsp;minulosti poznáme zdokumentované prípady medveďov aktívnych v&nbsp;zime, stretnutia s&nbsp;nimi sa vždy opisovali ako veľmi nebezpečné.

Dostupnosť a&nbsp;kvalita potravy výrazne ovplyvňujú natalitu (vek prvej reprodukcie, veľkosť vrhu) a&nbsp;potravné správanie medveďa, ale pôsobia aj na abundačnú a&nbsp;disperznú dynamiku. Ovplyvňujú tiež telesnú veľkosť jedincov, domovský okrsok a&nbsp;výber biotopu (Slašťan, 2024). Takmer všade vo svete je preto štandardnou stratégiou organizácií zodpovedných za zvládanie konfliktov medzi ľuďmi a&nbsp;medveďmi dôrazné odstránenie možných atraktantov a&nbsp;zákaz kŕmenia zveri v&nbsp;oblastiach s&nbsp;vysokou mierou konfliktných situácií. Táto stratégia je dnes všeobecne akceptovaná ako prvoradé opatrenie na zmiernenie konfliktov ľudí s&nbsp;medveďmi. V&nbsp;niektorých krajinách Európy (Chorvátsko, Srbsko, Bosna, Rumunsko), ale aj sveta (Japonsko, USA), však predstavuje verejne prijateľný prostriedok na zmiernenie konfliktov odvádzacie (záchytné) kŕmenie. Na ich účinnosť a&nbsp;potenciálne vedľajšie účinky poukázali viaceré vedecké štúdie. Účelom je na zá­klade potravy predkladanej ľuďmi odviesť medvede z&nbsp;lokalít, v&nbsp;ktorých spôsobujú škody a&nbsp;hrozí útok na človeka. Táto aktivita situovaná v&nbsp;odľahlých oblastiach dokáže udržať medvede v&nbsp;lesoch, v&nbsp;dôsledku čoho nevyhľadávajú potravu v&nbsp;blízkosti ľudských sídiel a&nbsp;nespôsobujú škody na hospodárskych zvieratách, včelstvách, ovocných drevinách a&nbsp;poľnohospodárskych plodinách. Množstvo kukurice predkladanej medveďom sa v&nbsp;týchto krajinách pohybuje od 70 do 280 kilogramov na štvorcový kilometer (Kaczenský 2000, Kavcic et al. 2013). Na posúdenie, či odvádzacie kŕmenia menia správanie medveďov a&nbsp;či ich odklonili z&nbsp;ľudských sídiel, sledovali v&nbsp;Slovinsku telemetrickými obojkami 33 jedincov oboch pohlaví a&nbsp;všetkých vekových kategórií (okrem mláďat). Všetky medvede s&nbsp;GPS obojkami navštevovali odvádzacie kŕmenia a&nbsp;niektoré pri nich trávili až 20 percent aktívneho času (Jerina et al., 2012). Zistilo sa, že toto opatrenie skrátilo čas medveďov strávený v&nbsp;blízkosti ľudí, a&nbsp;to aj počas jesennej hyperfágie, keď najčastejšie dochádza k&nbsp;nebezpečným konfliktom. Táto štúdia však neposkytla žiadny dôkaz, že by takéto kŕmenie zvýšilo návyk medveďov na ľudí. Medvede nestrácali plachosť a&nbsp;vždy, keď sa ľudia priblížili k&nbsp;miestam kŕmenia, utiekli (Kavcic 2016). Niektoré medvede aj napriek tomuto opatreniu pokračovali v&nbsp;hľadaní potravy v&nbsp;blízkosti ľudí. Príčinou bolo vyhľadávanie pestrejšej a&nbsp;kvalitnejšej potravy, ako aj fakt, že slabšie medvede od kŕmnych miest odrádzali konflikty s&nbsp;inými – silnejšími medveďmi. Konflikty medzi človekom a&nbsp;medveďom klesali v&nbsp;oblastiach, kde sa intenzívne kŕmilo a&nbsp;kde medvede našli aj dostatok prirodzenej potravy. Ďalšími faktormi, ktoré vplývali na počet konfliktov, boli lokálna hustota populácie, vzdialenosť kŕmnych miest od ľudských príbytkov, hojnosť inej potravy (prirodzenej aj antropogénnej) a&nbsp;ročné obdobie (najčastejšie sa na odvádzacích kŕmeniach zdržovali v&nbsp;čase hyperfágie). Niekoľko európskych krajín dokonca za účelom kŕmenia medveďov využíva kadávery hospodárskych zvierat (Kavcic et al. 2013). O predkladaní mäsitej potravy dlhodobo uvažovali aj v&nbsp;Nórsku (Bischof a&nbsp;kol. 2008).

Pri predkladaní vysoko kalorickej potravy má odvádzacie kŕmenie potenciál znížiť konflikty medzi ľuďmi a&nbsp;medveďmi, ktoré sú spôsobené nedostatkom prirodzenej potravy. Ale v&nbsp;prípadoch, ak bola vysoko kalorická potrava (kadávery, kukurica) nahradená prirodzenou potravou (plody a&nbsp;semená stromov), účinnosť tohto opatrenia sa znížila. Zistilo sa tiež, že dlhodobo praktizované odvádzacie kŕmenie má aj negatíva. Medvede získali takmer štyrikrát viac energie za rovnakú časovú jednotku strávenú na kŕmení s&nbsp;vysoko kalorickou potravou ako v&nbsp;prirodzených biotopoch. To zvýšilo ich telesnú kondíciu a&nbsp;hmotnosť, reprodukčný potenciál (Krofel et al. 2012), natalitu, denzitu populácie a&nbsp;znížilo prirodzenú mortalitu (Jerina et al. 2012). Navyše je veľmi pravdepodobné, že vzostup populácie medveďa bude mať priamy vplyv na zvýšenie počtu konfliktných situácií. Rozpoznané negatívne dôsledky uvedeného kŕmenia viedli k&nbsp;jeho zákazom v&nbsp;mnohých národných parkoch USA. V&nbsp;Európe sú veľké prírodné oblasti ojedinelé a&nbsp;medvede tu žijú oveľa bližšie k&nbsp;ľuďom (Chapron a&nbsp;kol. 2014). Preto je vo viacerých európskych krajinách odvádzacie kŕmenie akceptované ako nevyhnutné opatrenie.

Do konfliktov medzi ľuďmi a&nbsp;voľne žijúcimi zvieratami, často v&nbsp;blízkosti ľudských sídiel, je zapojených len určité percento populácie medveďov (Mori et al., 2021, Naves et al., 2018, Towns et al., 2009). Mladé medvedice a&nbsp;samice s&nbsp;mláďatami sú často nadmerne zastúpené medzi „problémovými“ medveďmi v&nbsp;blízkosti sídiel (Elfström, Zedrosser, Jerina a&nbsp;kol., 2014), ale aj mladé samce sú bežne zapojené do konfliktov medzi ľuďmi a&nbsp;medveďmi (Towns a&nbsp;kol., 2009, Elfström a&nbsp;kol., 2014, Heemskerk a&nbsp;kol., 2020). Od roku 2010 do roku 2024 poľovnícke organizácie na Slovensku ulovili 248 medveďov, z&nbsp;toho 38 na základe dohody o&nbsp;spolupráci zo ŠOP SR a&nbsp;210 na základe udelenia výnimky z&nbsp;druhovej ochrany. Zásahové tímy pre medveďa hnedého od svojho vzniku v&nbsp;roku 2014 do konca roku 2024 usmrtili 85 jedincov medveďa hnedého (Slašťan, 2024). V&nbsp;roku 2024 usmrtili zásahové tímy Štátnej ochrany prírody SR 58 medveďov a&nbsp;poľovnícke organizácie na základe dohody so ŠOP SR 36, pričom 50 jedincov v&nbsp;roku 2024 uhynulo iným spôsobom (dopravné kolízie, otrava, pytliactvo, vnútrodruhová agresivita, krajná núdza, nezistené).

Zásahový tím sa cieľavedome a&nbsp;systematicky venuje prevencii, osvete a&nbsp;vzdelávaniu. Primárnym cieľom je šíriť povedomie o&nbsp;ochrane veľkých šeliem, účinných opatreniach na zníženie škôd, ktoré veľké šelmy človeku spôsobujú, a&nbsp;minimalizovaní konfliktných situácií. Spolupracuje so samosprávami, s miestnymi komunitami a&nbsp;so zainteresovanými skupinami. Pravidelne sa zúčastňuje na pracovných stretnutiach k&nbsp;tvorbe zákonov a&nbsp;hľadaní riešení, ako zlepšiť spolužitie a&nbsp;zmierniť konfliktné situácie človeka s&nbsp;veľkými šelmami. Realizuje tiež opatrenia zamerané na elimináciu dopravných kolízií (oplocovanie a&nbsp;kontrola oplotenia komunikácií) a&nbsp;usmerňovanie ľudských činností ovplyvňujúcich zmenu správania medveďov (kontrola a&nbsp;odstraňovanie nelegálnych vnadísk). V&nbsp;takmer všetkých problémových lokalitách sa podarilo vykonať sériu zmierňujúcich zásahov, ktoré boli nevyhnutné pre minimalizovanie konfliktov medzi ľuďmi a&nbsp;medveďmi. Medvede sa rýchlo učia a&nbsp;majú vynikajúci čuch a&nbsp;pamäť. V&nbsp;prípade, že vyhľadali dostupnú potravu v&nbsp;blízkosti ľudí, budú sa k&nbsp;tomuto zdroju vracať. Inštalujú sa rôzne zariadenia, aby odradili medveďa dostať sa k&nbsp;potrave, ako sú elektrické ohradníky, ultrazvukové a&nbsp;akustické plašiče („elektronický strážny pes“, ktorý vydáva zvuk štekajúceho psa), alarmy a&nbsp;generátory zvuku (Critter Gitter) či svetlá s&nbsp;pohybovým senzorom. Cieľom je poskytnúť medveďovi negatívnu skúsenosť v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vyhľadaním potravy. Častým nedostatkom, ktorý zabráni ich efektivite, býva chybná inštalácia a&nbsp;nesprávne fungujúce zdroje energie. Takisto si vyžadujú pravidelnú údržbu a&nbsp;kontrolu. Viaceré štandardné opatrenia realizované na zabránenie prístupu medveďov k&nbsp;antropogénnej potrave sa ukázali ako nedostatočné. Medvede si rýchlo (aj do hodiny) zvykli na tieto preventívne opatrenia a&nbsp;napriek ich správnej inštalácii spôsobili škodu. Vo viacerých prípadoch, pri ktorých došlo k&nbsp;zabezpečeniu atraktantov (poľnohospodárske plodiny, hospodárske zvieratá, včelstvá, kompostoviská, udiarne, záhrady a&nbsp;ovocné sady), sa tieto zabezpečenia ukázali ako neefektívne. Medvede odhodlané získať potravu sa ich naučili prekonávať. Hlavnou motiváciou prekonať strach, zvládnuť stres (reakcia organizmu na hroziace nebezpečenstvo) a&nbsp;podstúpiť bolesť pri ich prekonávaní bol hlad spôsobený najmä nedostatkom prirodzenej potravy (Slašťan, 2024). Slovensko je husto osídlené, bez rozsiahlych oblastí divočiny. Aj najväčšie súvislé lesné plochy sú husto pokryté lesnými cestami a&nbsp;obklopené ľudskými sídlami. Spolužitie ľudí a&nbsp;medveďov je náročné a&nbsp;často vedie k&nbsp;rôznym konfliktom: od škôd spôsobených na majetku až po priame ohrozenie bezpečnosti ľudí. Pravdepodobnosť týchto konfliktov ovplyvňuje niekoľko faktorov a&nbsp;pri navrhovaní účinných opatrení manažmentu je nevyhnutné, aby sme dobre porozumeli ich príčinám. Zvládanie konfliktov medzi ľuďmi a&nbsp;medveďmi zahŕňa rôzne postupy, od osvety a&nbsp;prevencie (pastierske psy, elektrické ohradníky, akustické plašiče, zabezpečenie včelstiev a&nbsp;odpadu) až po plašenie a&nbsp;usmrcovanie problémových medveďov. Práve prítomnosť preventívnych opatrení môže v&nbsp;značnej miere ovplyvniť intenzitu a&nbsp;prevalenciu konfliktných situácií (McFadden-Hiller a&nbsp;kol., 2016; Miller, 2015).

Zvládanie konfliktov medzi ľuďmi a&nbsp;medveďmi je veľkou výzvou pri ochrane a&nbsp;manažmente medveďa hnedého. Nastavenie účinných opatrení, dôraz na prevenciu a&nbsp;osvetu a&nbsp;zabezpečenie bezpečnosti obyvateľov na Slovensku aj naďalej ostáva prioritou ŠOP SR.

Poznáme najnovšie čísla: Koľkokrát a prečo útočil medveď na ľudí?

Výber pre vás

Poznáme najnovšie čísla: Koľkokrát a prečo útočil medveď na ľudí?

Súvisiace články

Malé šelmy: Kde majú brlohy mačka divá, tchor, lasicači kuna?

Nový projekt má riešiť konflikty medzi ľuďmi a zvieratami

Prieskum trhu: Lovecké potreby, ktoré sa vám môžu zísť

Správa TANAP-u odmieta, že má v úmysle zničiť bobrie hrádze v Javorovej doline

Linka na nahlasovanie stretov s medveďmi sa ruší: Platiť budú nové pravidlá

Výber pre vás