Príbeh sa odohral po jednej májovej nočnej postriežke na diviačiu zver v pohorí Magu­ra pri splne mesiaca. Prijal som pozvanie môjho dobrého priateľa Karola, ktorý hodinu pred polnocou strieľal na jedného z dvoch lanštiakov na okraji lesa. Na nástrele sme našli tmavú farbu, ktorá signalizovala, že išlo o zásah namäkko a rozhodli sme sa chvíľku počkať. Asi po pol hodine sme sa, využívajúc mesačné svetlo, pustili sledovať pofarbenú stopu. Čoskoro sme sa však dohľadávky museli vzdať. Povedali sme si, že budeme pokračovať ráno s pomocou poľovne upotrebiteľného psa, jazvečíka môjho priateľa.

Zavčas ráno začal pes pracovať na stope vo vysokom lese. Kráčal takmer kilometer bez toho, aby sme narazili na ležovisko postreleného kusa. Bol to signál, že stupeň jeho poranenia nie je až taký vážny. Vodič psíka nestrácal optimizmus a nechal svojho štvornohého kamaráta ďalej pracovať. Množstvo farby postupne ubúdalo a asi po dvesto metroch stopa odbočila do husto zarasteného jarku, ktorý poskytoval vynikajúci úkryt prenasledovanej zveri. Žiaľ, ani tam však diviak nezaľahol. Stopa viedla ďalej hore svahom a po prekonaní malého hrebeňa sme sa dostali do hlbokej rokliny s tečúcou vodou, kde sme našli ležisko s množstvom farby. Diviak tam zrejme hľadal v studenej vode úľavu. Psíka sme pustili z vôdzky. Náš úsudok sa čoskoro potvrdil, pretože po ďalších sto met­roch nás psík doviedol k hustému porastu, kde sme na jednom padnutom strome našli množstvo farby. Diviak ju tam zrejme zanechal, keď preliezal túto prekážku.

Podľa správania psíka priateľ usúdil, že práve na tom mieste diviak zaľahol. Skutočne, po chvíli psík začal hlásiť. Veľmi opatrne sme sa približovali, pretože v tej chvíli sme nevideli psíka ani diviaka. O chvíľu sme stáli pred veľkým vyvráteným koreňom spadnutého odumretého smreka, spod ktorého bolo vidieť hlavu a prednú časť diviačieho tela. Asi dva metre pred ním stál jazvečík, ktorý štekal a v pravidelných intervaloch obracal hlavu k nám, ako by čakal na radu a pomoc. Naša prítomnosť ho očividne povzbudila a začal ešte odvážnejšie útočiť na diviaka. Diviak však prekvapujúco rýchlo vyskočil spod koreňov stromu a zmizol prenasledovaný psíkom v poraste.

Asi po minúte psík opäť hlásil. Postupovali sme vpred pripravení strieľať. Čoskoro sme zazreli, ako sa diviak, stojaci vo vysokej tráve, bráni dorážajúcemu jazvečíkovi. O chvíľu sme začuli prenikavý psí nárek a videli sme, ako jazvečík vyletel do vzduchu a dopadol asi tri metre ďalej do trávy. V tom istom momente však zaznel aj výstrel môjho priateľa, ktorý diviakovi ukončil život. Vzápätí bol psík znovu na diviakovi a trhal mu srsť. Keď sme konečne mohli psíka od diviaka odtrhnúť a pochváliť, otriasol sa a my sme boli celí ofŕkaní od krvi. Priateľ ho okamžite prehliadol a zistil, že jazvečík má roztrhanú ušnicu a v jej strede našiel dieru. Uloveným kusom bola diviačica. Pred výstrelom zrejme jazvečíka chytila za ucho a vyhodila ho do vzduchu.

Priateľ odniesol psíka k veterinárnemu lekárovi. Poranená ušnica sa psíkovi už dávno zahojila, len v jej strede zostal otvor vhodný na nasadenie náušnice.

VÁŠ PRÍBEH: Postriežku na diviaka prerušil prenikavý psí nárek

Výber pre vás

VÁŠ PRÍBEH: Postriežku na diviaka prerušil prenikavý psí nárek

Súvisiace články

VÁŠ PRÍBEH Nastala skutočne kritická situácia: Fero, na strom!

Zistite, akým zvieraťom ste boli v minulom živote: Prezradí to váš dátum narodenia!

VÁŠ PRÍBEH: V korune medzi konármi bolo čosi ryšavé, čo tam nepatrilo

VÁŠ PRÍBEH: Ako unavený kontrolór skončil pod hladinou

VÁŠ PRÍBEH: Bonusový diviak, ktorého nikto nečakal

Výber pre vás