Meteorológovia hlásili, že sa k nám blíži studený front a máme sa pripraviť na poriadnu zimu. Je však koniec decembra, takže aké sťažnosti? Naopak. Počasie bolo, ako sa hovorí, priam rozprávkové. Napadalo asi 10 centimetrov čerstvého snehu, a hoci ani cez deň sa teplota nevyšplhala nad nulu a jemný mrázik štípal líca, slnko nežne zaplavilo krajinu. O takomto počasí by básnik písal verše alebo maliar ho zachytil na plátne. My sme však prišli poľovať.

Na zimu a mráz som túžobne čakala, pretože s nimi súvisela moja prvá poľovačka na divé husi. Na kačice chodievam pomerne často, ale husi, hm, to je niečo iné. Čakám na telefonát od kamaráta zo Záhoria, ktorý ma na ne pozval. No pritom nezaháľam. Zatiaľ do auta nakladám kukuricu a na prívesný vozík voňavé seno. Spoločnosť mi robí kamarátka, šikovná čerstvá absolventka poľovníckeho kurzu. Spoločnými silami sypeme kukuricu do kŕmnych zariadení a dopĺňame seno. Občas sa pozriem na hodinky a pre istotu skontrolujem displej mobilu, či som nepremeškala hovor alebo SMS. Nič. Pomaly prestávam veriť, že zavolá, napíše. Čo už, azda to vyjde budúci víkend. A zrazu cŕn-cŕn. Srdce mi bije ako zvon. „Ahoj, o dve hodiny ťa čakám a nezabudni sa teplo obliecť, bude mrznúť,“ oznamuje mi Karči. Môj verný spoločník jazvečík Mexo sa ukladá k veciam a je pripravený vyraziť na výlet. Žiaľ, tentoraz musí ostať doma. Snažím sa ho odlákať na jeho obľúbenú loptičku, nezaberá, skúšam maškrtu, ani to nepomáha, tak iba s ťažkým srdcom zatváram dvere na dome.

 Ostávam na stanovišti pri tŕstí, kde som trochu chránená pred vetrom. Dohadujeme si postup. Karči mi vysvetľuje: „Buď budeš husi počuť už zďaleko vďaka ich gagotu, alebo priletia ako stíhačky a budeš musieť reagovať naozaj rýchlo.“ Popraje mi lovu zdar a necháva ma osamote. Teplota je už pekne pod nulou, para z úst mi uniká ako z továrenského komína. Už padlo niekoľko rán od ďalších poľovníkov, ale nezúfam, však nemusím mať úspech hneď na prvýkrát. Ako tak rojčím, počujem divný zvuk. Otočím hlavu vpravo a vidím päť husích stíhačiek, ako nalietavajú na vodnú hladinu. Nečakám, zamierim a vystrelím. Priznám sa, pár sekúnd som vôbec nevedela, čo sa deje. Bolo to rýchle. Zahľadím sa na vodnú hladinu a neverím vlastným očiam. Je tam. Moja prvá hus. Domáci poľovník posiela do studenej vody psa. Keď mi priniesol úlovok, úsmev mi doslova zamrzol nadšením a šťastím. Ďakujem vám, priatelia, za tento zážitok. Prvý úlovok každého druhu je vždy výnimočný.

VÁŠ PRÍBEH: Polovačka na husi a zamrznuté úsmevy v tuhej zime

Výber pre vás

VÁŠ PRÍBEH: Polovačka na husi a zamrznuté úsmevy v tuhej zime

Súvisiace články

Gagotavé prelety: Husi divé sa presúvajú na zimoviská v hlučných kŕdľoch

A. Cwieceková: Páči sa mi v združení, kde zachovávajú tradície a vládne priateľská atmosféra

Nádeje na tradičný jarný lov slúk zhoreli ako bájny vták fénix: A čo jesenné poľovačky?

VÁŠ PRÍBEH: Tak blízko k medveďovi som sa ešte nikdy nedostal

FOTO Polícia chytila pytliaka: Lovil bez povolenia a so zakázanou zbraňou, AHA čo mu našli doma

Na slovenskej i poľskej strane Tatier rátali kamzíkov: TU sú výsledky

Výber pre vás