Toho roku bolo veľa chrobákov – roháčov. Stretali sme sa s ich pozostatkami na lesnej ceste a kde tu sa nejaký nemotorne vliekol po vyjazdených koľajách. Šli sme s otcom na „Nové table“, kde vychádzal výradový srnček, ktorého si vyhliadol. Uprostred pokosenej lúky tu osamote stál posed na dube. Vyteperili sme sa naň. Bol priestranný a bezpečný. Sedíme si pohodlne, pozorujeme okolie. Je krásny letný podvečer.

Slnko sa už pomaly schováva za vrcholky stromov okolo lúky, keď na ňu vystupujú dve srny. Chvíľku ostražito vetria a stoja, potom sa začínajú pásť. Na protiľahlej strane pri lese vyšiel silný kus srnčieho. Otec berie do ruky ďalekohľad a zisťuje srnu. Pomaly sa šerí, ale „náš“ srnec sa neukazuje. Zrazu, ako na povel, sa začali vzduchom mihať ťažko bzučiace roháče. Bolo ich toľko, že sme sa na posede nestíhali po nich oháňať. S hrmotom lietali okolo nás, vrážali do nás a snažili sa pristáť na strome. Netrvalo to však dlho a všetko razom stíchlo. Sem-tam bolo iba vidieť chrobáka – obra lezúceho po kmeni či po našich veciach uložených na posede. Vtom na lúku vyšiel srnec. Ohliadal sa späť do lesa, ale zároveň sa posúval k posedu. Pravdepodobne hľadá srnu, ktorá skôr odskočila do lesa. Viditeľnosť je ešte tak akurát, aby sa dalo s istotou zamieriť na srnčiu zver. Otec sleduje srnca cez puškový ďalekohľad. Keď na chvíľu ukázal bok, otec vystrelil. Počul som akúsi pridusenú nadávku, ale to sa už srnec zlomil v ohni a pohltila ho vyššia tráva na kraji lúky.

O chvíľu nemotorne vyskočil a zase zmizol v tráve. To sa opakovalo s dlhými prestávkami a blížil sa k lesu. Zle je! Rýchlo zliezame z posedu, aby sme mu dali záraz. Ponáhľame sa k miestu, kde sme ho videli naposledy. A bol tam. S vyplašenými očami na nás pozeral a snažil sa ďalšími skokmi ujsť. Teda skokmi. Mal prestrelené obe predné nohy. Nízka rana. Zrazu ostal ležať a len nás pozoroval. Otec ho nožom zbavil utrpenia. Až teraz sme si poriadne obzreli nášho „vidláka“. Záležitosť s nízkou ranou otec čoskoro vysvetlil. Zapríčinil ju roháč, ktorý otcovi tesne pred výstrelom narazil do tváre a vyviedol ho zo sústredenia. Preto tá pridusená nadávka. Napriek všetkému spomínam rád na tento lovecký zážitok. Skôr mi je ľúto, že som odvtedy už nezažil takú „inváziu“ roháčov. Ba čo horšie, neviem sa ani rozpomenúť, kedy som potom ešte nejakého vôbec videl...

VÁŠ PRÍBEH: Chrobák záškodník nám prekazil celú akciu

Výber pre vás

VÁŠ PRÍBEH: Chrobák záškodník nám prekazil celú akciu

Súvisiace články

NAPADLA MA MEDVEDICA: V duchu som cítil veľkú hrôzu, clivotu, akoby koniec sveta

ODVIATY VETROM: Poľovník sa sotva usadil na posede, keď vtom sa rozpútalo hotové peklo

PRÍBEH: Zbadal som obrovského diviaka, nakoniec sa z neho vykľula...

Výber pre vás