Poľovníctvo a rybárstvo

V&nbsp;sobotu večer sme si sadli na posed. Daniele sme v&nbsp;diaľke počuli, ale okrem holej sme nevideli nič. V&nbsp;nedeľu ráno sme to skúsili posliedkou. Kráčalo sa nám ohromne, lebo okrem danielov sme počuli aj vášnivé danielice a&nbsp;ako bonus sme zachytili koniec jelenej ruje. Počasie však nebolo ideálne, fúkalo a&nbsp;vietor sa točil. Ako sa rozvidnievalo, chŕkanie sme počuli čoraz viac, niekedy celkom blízko, inokedy zasa z&nbsp;väčšej vzdialenosti. Aj sme daniele videli, ale väčšinou mladé.

Po zvážnici sme sa dostali do riedkej hory. Tam chvíľka sedenia priniesla ovocie. Okolo nás to ožilo. Kam sme sa pozreli, bola danielia zver. Danielice, mladé daniele a&nbsp;medzi nimi statný hlavný daniel, ktorý mal čo robiť, aby si ustrážil hárem. Jeho parožie vynikalo rozlohou, širokými lopatami. Posúdili sme ho však ako chovného, zodvihli klobúky na pozdrav a&nbsp;zaželali mu krásny deň. Keď nadišlo poludnie, zavelil som domov. Hoci sme nič neulovili, odniesli sme si nevšedné zážitky.

Mladí ma presvedčili, aby sme to ešte skúsili v&nbsp;pondelok ráno. Takže repete. Znova ranná pochôdzka, ale počasie už bolo na našej strane. Sem-tam vánok, slabší dážď, skoro ideálne. Šli sme tým istým smerom po zvážnici až k&nbsp;prvému holorubu. Cestou sme videli danielice aj daniele, ukázala sa dokonca muflónia zver. Pred holorubom sme si sadli a&nbsp;užívali si koncert. Opísať sa nedá, treba ho zažiť. 

Vedľa nás pomaly kráčal 3- až 4-ročný chovný daniel a&nbsp;nezbadal nás. Sedeli sme ďalej a&nbsp;z&nbsp;rúbane sa ozýval mohutný hlas azda nášho daniela. „Podajme sa smerom k&nbsp;nemu,“ zašepkal som. Cez cestu bol padnutý mohutný buk. Poskytol nám perfektné krytie. Keď sme sa k&nbsp;nemu dostali, toho daniela sme zbadali.

Ležal, zrejme oddychoval, po posúdení sme sa ho rozhodli skúsiť uloviť. V&nbsp;blízkosti sa objavili ďalšie daniele, ktoré ho vyrušili. Postavil sa a&nbsp;v&nbsp;tej chvíli sa dostal Dianke do puškohľadu. Nasledoval výstrel a&nbsp;daniele vôkol stíchli. Keď sa však medzi kopcami stratila aj hlboká ozvena výstrelu, znova sa ozvali. Akoby sa s&nbsp;ním lúčili. Zhasol kráľ rúbane, ale podľa zákona lesov a&nbsp;hôr voľakde blízko už čakal jeho nástupca.

Snom skoro každého poľovníka – rodiča alebo starého rodiča, je, aby po jeho boku, ak je to možné, poľovali synovia či dcéry, vnuci či vnučky. Mojich synov poľovníctvo nezaujalo, ale vnučka Dianka kráča v&nbsp;šľapajach starého otca. Som nesmierne rád a&nbsp;splnil sa mi aj ďalší poľovnícky sen, aby sme spolu ulovili jej prvého jeleňa a&nbsp;prvého daniela. Jalšovský les nás nesklamal. Blízko toho miesta som ulovil v&nbsp;roku 1982 svojho prvého kráľa lesov – jeleňa a&nbsp;teraz tu moja vnučka svojho prvého daniela.

Splnil sa mi sen: Vnučka Diana vykročila v mojich poľovníckych šľapajach

Výber pre vás

Splnil sa mi sen: Vnučka Diana vykročila v mojich poľovníckych šľapajach

Súvisiace články

CHOCHLÁČ SEVERSKÝ: Najznámejší zimný hosť zo severu

Lákladlo pre turistov: Zubrov v Poloninách chcú sledovať cez GPS

FOTOPOTULKY: Otužilé diviačiky, svadba aj rodinný album

Na hranici života a smrti: Čo sa deje s hibernujúcim zvieraťom?

Záhady vlčej povahy: Vlkom nepríde ani na um, aby sa uložili na zimný spánok, musia loviť

Výber pre vás