Marianna Rajská

„Už piatu sezónu, od druhej polovice augusta do začiatku októbra, týždeň čo týždeň, presne v stredu, nemusia partneri ornitológov, venujúcich sa sokolovi červenonohému, čakať svoje polovičky s večerou. Všetci sú „v teréne“ – na pridelených stanovištiach, kde čakajú na jedinečné divadlo. Začína ešte pred súmrakom. V závislosti od oblasti priletí niekoľko jedincov, inde niekoľko desiatok, dokonca stoviek sokolieho druhu, ktorý zdieľa genetický pôvod s papagájmi. V súlade s tým je i pestrý výzor a hlasný prejav sokola červenonohého (kobcovitého) – fešáka medzi dravcami. Pozorovateľ musí byť veľmi ostražitý, sokoly postupne dosadnú a dobrú noc si dávajú až tesne pred zotmením, kedy už takmer nie je vidno. Vtáky nerušíme, sledujeme ich prirodzené správanie počas inštinktmi riadenej jesennej migrácie do afrických zimovísk. Počíta sa v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a na Slovensku,“ povedal Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku, koordinátor sčítania na našom území.

„Počas hniezdenia sa vzácny sokol na Slovensku vyskytuje len na jedinej lokalite na juhozápadnom Slovensku. Teraz, v období migrácie, ho môžete vzácnejšie vidieť aj v oblasti Liptova, Záhoria, Turca, Spiša, či Považia. V rámci sčítania pravidelne kontrolujeme 5 lokalít, ďalšie poznáme z rôznych databáz. Podľa výsledkov z minulých rokov počty momentálne kulminujú a s pribúdajúcim ochladením budú postupne klesať. Posledné známe výsledky z 5. septembra 2018 hovoria o 6 754 pozorovaných jedincoch (Maďarsko 4 116, Rumunsko 2 273, Slovensko 35 a Srbsko 330),“ informuje ornitológ Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Väčšina vtákov z Karpatskej kotliny letí do Afriky cez Balkán a Blízky východ. Minulý rok nás nezvyčajným výskytom prekvapil sokol menom Lucky, ktorý sa pred Afrikou ešte <a href="https://www.dravce.sk/web/index.php/sk/infopanel/tlacove-spravy/r-2017/1307-sokoly-cervenonohe-leteli-na-zimoviska-aj-cez-francuzsko" rel="noopener" onclick="return openTargetBlank(this, event)">pozrel na Francúzsku riviéru</a>. Pred ich návratom nás čaká veľa práce – čistenie stoviek búdok a ich údržba, zabezpečenie vhodného manažmentu potravných biotopov a zlepšenie ďalších podmienok. Tak u nás budú hniezdiť možno v ešte vyššom počte ako tento rok, kedy vyviedlo 16 párov 43 mláďat,“ dopĺňa Slobodník.

„V roku 2018 sme opäť súčasťou dôležitého zberu údajov o správaní druhu vďaka podpore zo strany Západoslovenskej distribučnej, a.s. Spoločná kampaň Posvieť si na fešáka (<a href="http://www.dravce.sk/fesak" rel="noopener" onclick="return openTargetBlank(this, event)">www.dravce.sk/fesak</a>) nabáda ľudí, aby si viac všímali svoje zvyky pri nakupovaní. Správnym rozhodnutím totiž môžeme prispieť k zdravším poliam, ktoré budú domovom rozmanitejších foriem života. Pre sokoly červenonohé, ako aj iné druhy slovenskej poľnohospodárskej krajiny, je najväčším problémom príliš intenzívne hospodárenie, spolu s nadmerným používaním chemických prípravkov. Dôsledkom toho vymizol druh zo všetkých známych hniezdnych lokalít, okrem jedinej, poslednej,“ uzatvára Chavko.

Doplňujúce informácie: • U nás bolo zatiaľ najviac - 53 sokolov, pozorovaných na sčítaní 2. septembra 2015. Spomedzi všetkých krajín vedie Maďarsko, kde 17. septembra 2014 narátali 5 936 nocujúcich vtákov. Tento deň bol, predovšetkým vďaka spomenutej krajine, kde hniezdi spolu s Rumunskom najväčšia európska populácia druhu, doposiaľ najvýdatnejším pozorovaním počas medzinárodnej akcie. • Dlhodobé, pravidelné sledovanie informácií o tom, koľko sokolov sa v ktorý termín objaví, ako na ne vplývajú rôzne faktory, či ktoré miesta uprednostnia, je mimoriadne dôležité. Pri ich ochrane potom vieme zamerať pozornosť tam, kam treba. Medzinárodná koordinácia, a teda sčítanie v rovnaký deň má svoj význam - sokoly zhromaždené v kŕdľoch sú veľmi pohyblivé - jeden deň sú tu, na druhý deň nocujú zasa inde. • Druh je v Európe radený do kategórie „takmer ohrozený“, na Slovensku patrí medzi kriticky ohrozené. Uvádzané sumárne počty jedincov na nocoviskách sa môžu zdať vysoké. Je však potrebné si uvedomiť, že v období jesennej migrácie sledujeme vysoký podiel z celkovej populácie Euro-ázijského priestoru. Tieto sokoly prelietajú z prevažnej časti oblasťou Karpatskej kotliny, teda i krajinami zapojenými do medzinárodného sčítania, čo je dôvod, prečo sa pozornosť upriamuje práve sem. • Viac o hniezdení druhu v aktuálnej sezóne <a href="https://www.dravce.sk/web/index.php/sk/infopanel/tlacove-spravy/r-2018/1410-dravce-mali-tento-rok-menej-potravy-ako-hniezdil-ohrozeny-sokol" rel="noopener" onclick="return openTargetBlank(this, event)">tu</a>. • Migrácia vtáctva je momentálne tak povediac na vrchole, mnoho subsaharských migrantov už priestor Európy opustilo, či práve opúšťa (lastovičky, bociany, trsteniariky, penice). Naopak, mnohé migrácia ešte len čaká (červienky, vrchárky, pinky), alebo sú v jej počiatku. Z hľadiska dravcov sa schyľuje, či prebieha migrácia orlov krikľavých, hadiara krátkoprstého, sokola lastovičiara a sokola kobcovitého. • Najdlhšia trasa, ktorú prekonal európsky vtáčí druh počas migrácie, bola v prípade sokola červenonohého – vďaka vysielačke sa potvrdila vzdialenosť 33 tisíc kilometrov. Dočítate sa o ňom <a href="http://falcoproject.eu/sk/content/ubul-sa-vratil-do-dunajskej-delty-po-33-tisic-kilometrov-dlhej-vyprave" rel="noopener" onclick="return openTargetBlank(this, event)">tu</a>.

SOKOLY ČERVENONOHÉ POČÍTAJÚ NA NOCOVISKÁCH, KÝM ODLETIA DO AFRIKY

Výber pre vás