Poľovníctvo a rybárstvo

Dlhodobá ochrana medveďa súbežne s&nbsp;postupným obmedzovaním lovu na výnimku spoločne s&nbsp;ostatnými faktormi, napríklad klimatickou zmenou a&nbsp;zlepšovaním úživnosti prostredia (kukurica), viedli k&nbsp;postupnému nárastu hustoty a&nbsp;veľkosti populácie. Niet pochýb, že medveďov je čoraz viac. Otázka však znie, či všetky konflikty človeka a&nbsp;medveďa súvisia s&nbsp;nárastom veľkosti populácie. Ani keď bolo medveďov menej (aj ľudí v&nbsp;prírode), stretnutia človeka s&nbsp;touto šelmou neboli zriedkavé. Písal o&nbsp;tom napríklad Ferdinant Bevilaqua v&nbsp;knihe Zoči voči s&nbsp;medveďom (PaRPRESS 1995), ktorý zdokumentoval útoky medveďa na ľudí a&nbsp;zaznamenal prvé prípady už od 60. rokov minulého storočia. Z&nbsp;množstva opísaných udalostí vyplýva, že tie sa vyskytli mimo obcí a&nbsp;jeden prípad výskytu medveďa v&nbsp;obci sa tu javí ako rarita.

Čo sa teda stalo, že medvede sa v&nbsp;ostatných rokoch natláčajú k&nbsp;ľuďom? Odpoveď nie je jednoduchá, pretože výskum správania a&nbsp;monitoring populácie sa u&nbsp;nás robili v&nbsp;minimálnej miere, a&nbsp;teda nemáme k&nbsp;dispozícii jasné odpovede na to, čo sa deje v&nbsp;spoločenskom živote medveďov. V&nbsp;tomto príspevku nám nejde o&nbsp;to, aby sme vysvetlili všetky príčiny výskytu medveďov v&nbsp;obciach a&nbsp;mestách, ale chceme poukázať na niektoré faktory, ktoré k&nbsp;tomuto javu vedú. Problém medveď v&nbsp;dedine sa pomerne náhle objavil pred 4-5 rokmi. Určite to bola rýchla zmena v&nbsp;správaní medveďov, ktorú sme v&nbsp;minulosti neregistrovali.

Jednou z&nbsp;príčin je správanie, ktoré sa v&nbsp;odbornej literatúre nazýva infanticída. Ide o&nbsp;usmrcovanie mláďat toho istého druhu zvyčajne dospelými samcami. U&nbsp;medveďov to funguje tak, že samce zabijú mláďatá medvedici, s&nbsp;ktorou sa rok predtým nepárili. Samec nemôže poznať svoje mláďatá, ale ak nepozná medvedicu s&nbsp;mladými, potom ich pokladá za cudzie a&nbsp;usmrtí ich. Po strate mláďat sa medvedica veľmi rýchlo, v&nbsp;priebehu niekoľkých dní, dostane do ruje a&nbsp;môže sa páriť s&nbsp;novým samcom. Toto správanie maximalizuje možnosti nového samca splodiť vlastné potomstvo na úkor konkurentov, a&nbsp;tak zabezpečiť podiel svojich génov v&nbsp;populácii, čo je typické pre druhy,&nbsp;ktorých samce sa nezúčastňujú na starostlivosti o&nbsp;potomstvo. Toto správanie sa tiež vyskytuje pri druhoch s&nbsp;dlhším obdobím laktácie, ako je obdobie gravidity.

Antistratégia medvedíc, ľudský štít a&nbsp;despotické samce

Aby sa medvedice vyhli infanticíde, používajú viacero antistratégií. Jednou z&nbsp;nich je párenie s&nbsp;viacerými samcami počas ruje (promiskuitné správanie), čo znamená, že sú v&nbsp;kontakte so samcami vo svojom okolí, ktoré ju nasledujúcu jar, keď má mladé, pri stretnutí poznajú a&nbsp;neusmrtia ich spoločné potomstvo. Analýzami DNA sa dokázalo, že v&nbsp;jednom vrhu môžu byť až tri mláďatá od rôznych otcov. Pre vodiacu medvedicu to znamená, že týmto správaním zabezpečí ochranu aspoň pred tromi samcami.<br>Nová telemetrická štúdia ukázala, že gravidné medvedice si vyberajú lokalitu brloženia v&nbsp;území, kde sa párili, aby tak zvýšili predpoklad stretnutia so známymi samcami, ktoré sa tiež vracajú do území, kde sa pred rokom párili (Penteriani a&nbsp;kol. 2024).

V&nbsp;tejto štúdii boli vyhodnotené telemetrické údaje medveďov z&nbsp;Fínska, zo Slovenska a&nbsp;z Rumunska. V&nbsp;kultúrnej krajine s&nbsp;vysokou hustotou osídlenia vodiace medvedice na ochranu mláďat využívajú takzvaný ľudský štít, čo znamená, že sa uchýlia k&nbsp;ľudským obydliam, kde je malý predpoklad výskytu dospelých samcov. Pred despotickými samcami hľadajú v&nbsp;blízkosti ľudí ochranu aj dospievajúce medvede do troch rokov, ktoré zároveň patria do skupiny najproblémovejších a&nbsp;najčastejšie sa vyskytujúcich medveďov v&nbsp;dedinách. Keď sa medvede vyskytujú v&nbsp;blízkosti ľudských obydlí, zvykne sa zjednodušene konštatovať, že dospelé samce vytláčajú mladšie jedince mimo lesa. 

Toto tvrdenie je len čiastočne pravdivé, pretože vodiace medvedice a&nbsp;dospievajúce medvede samy vyhľadávajú blízkosť ľudí ako ochranu pred samcami, hoci by sa týmto samcom mohli vyhýbať aj v&nbsp;oblastiach mimo ľudských sídiel. Bolo by to asi neefektívne riešenie, pretože podstata ľudského štítu spočíva v&nbsp;tom, že medvede, ktoré hľadajú ochranu pri ľuďoch, vedia, že dospelé alebo despotické samce, ktoré ich ohrozujú, majú rešpekt pred ľuďmi a&nbsp;vyhýbajú sa stretnutiu s&nbsp;nimi, preto nechodia do dedín. Stratégia ochrany pri ľuďoch pred despotickými samcami je veľmi efektívna, keď zohľadníme poznatok, že infanticída sa pokladá za hlavnú príčinu mortality mláďat v&nbsp;prvom roku života.

Pri navykaní dospievajúcich medveďov na ľudí hrá významnú úlohu naivita. Tieto zvieratá majú málo zlých skúseností s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;rýchlo sa stávajú dôverčivými, preto sa v&nbsp;okolí dedín a&nbsp;v&nbsp;intravilánoch vyskytujú oveľa častejšie ako dospelé jedince. Ak medvede naučené zdržiavať sa pri ľuďoch prežijú do vyššieho veku a&nbsp;zúčastnia sa na reprodukcii, potom stratu plachosti prenášajú na svoje potomstvo. Sú to teda prípady vodiacich medvedíc, ktoré sa uchýlia k&nbsp;ľuďom, a&nbsp;ich medvieďatá si od útleho veku privyknú na blízkosť ľudí. Týka sa to aj subadultných jedincov.

V&nbsp;procese návyku na ľudí zohráva čiastočnú úlohu aj dostupnosť potravy. Ak sa medvede dostanú k&nbsp;nezabezpečenému odpadu v&nbsp;dedine, potom je príčina navštevovania ľudských sídiel jasná. Okrem odpadkov sa potrava antropogénneho pôvodu zaujímavá pre medvede začína objavovať od júna a&nbsp;trvá až do neskorej jesene. Sú to ovocné stromy, polia s&nbsp;obilninami, so zemiakmi a&nbsp;s kukuricou. Tieto zdroje potravy naberajú na význame v&nbsp;časoch neúrody lesných plodín a&nbsp;semien drevín (žalude, bukvice). Vtedy sa medvede objavujú vo zvýšenej miere pri ľudských obydliach, ale ako ukázali výsledky slovinsko-škandinávskej štúdie (Elfström a&nbsp;kol. 2014), potrava má podružný význam pri navykaní medveďov na ľudí. 

V&nbsp;tejto veľmi komplexnej a&nbsp;významnej štúdii autori dospeli k&nbsp;záveru, že sociálne vzťahy vnútri medvedej populácie, ktoré sme spomenuli vyššie (despotické správanie samcov, infanticída, naivita atď.), sú hlavnou príčinou vzniku fenoménu synatropných, správnejšie antropotolerantných medveďov. Treba tiež zdôrazniť, že prikrmovanie raticovej zveri krmivami zaujímavými aj pre medveďa nebolo príčinou navykania na ľudí. Inou zaujímavosťou je, že za uplynulých 15 rokov pri neustálom raste populácie škody od tejto šelmy na ovciach a&nbsp;kozách na Slovensku postupne klesali. Zjavne sa medvede postupne preorientovali na iné zdroje ľahšie dostupnej potravy (Finďo a&nbsp;kol. 2024).

Ako sme uviedli, konflikt medveď – človek u&nbsp;nás prepukol vo veľkej miere pred niekoľkými rokmi, teda v&nbsp;období, ktoré zahrňovalo aj opatrenia súvisiace s&nbsp;COVID-19. Týkalo sa to najmä roka 2020, keď bol pohyb ľudí veľmi obmedzený. Od 9. marca do leta 2020 ľudia na Slovensku boli doslova zavretí doma, minimalizoval sa ich pohyb na uliciach miest a&nbsp;dedín a&nbsp;významne klesla intenzita dopravy. V&nbsp;tom čase sme si vôbec neuvedomili, že takzvaný lockdown bude mať následky pre zver a&nbsp;spolunažívanie zvierat s&nbsp;človekom. 

Po skončení pandémie sa objavili vedecké štúdie z&nbsp;rôznych končín sveta (napr. Corradini a&nbsp;kol. 2021, Tucker a&nbsp;kol. 2023), ktorých spoločným menovateľom bolo konštatovanie, že opatrenia proti šíreniu COVID-19 voľne žijúce zvieratá ihneď rozpoznali a&nbsp;zvýšila sa ich mobilita mimo jadrových území výskytu. Inými slovami, zvýšila sa priechodnosť krajiny pre zvieratá. Začali viacej prechádzať cez cesty, ktoré pred tým, vplyvom cestnej dopravy, boli úplnou alebo čiastočnou migračnou bariérou a&nbsp;vchádzali do miest a&nbsp;dedín vo zvýšenej miere v&nbsp;porovnaní s&nbsp;obdobím pred pandémiou. Vyrušovanie ľuďmi v&nbsp;celosvetovom meradle sa scvrklo na minimum a&nbsp;zvieratá na túto skutočnosť reagovali.

Aj keď na Slovensku nemáme dostatok údajov o&nbsp;pohybe medveďov počas pandémie, na prvý pohľad je zarážajúce, že explózia problémov s&nbsp;medveďmi u&nbsp;nás sa prekrýva s&nbsp;obdobím zavedenia opatrení proti šíreniu COVID-19. Je veľmi pravdepodobné, že medvede začali vo zvýšenej miere využívať blízkosť ľudských obydlí a&nbsp;prechádzať častejšie dopravnú infraštruktúru práve v&nbsp;dôsledku výraznej redukcie vyrušovania ľuďmi. Na výsledkoch niektorých vedeckých štúdií je zaujímavé, že po skončení pandémie a&nbsp;po návrate ľudí do bežného života mnohé zvieratá stratili plachosť, takpovediac natrvalo, a&nbsp;nemali tendenciu vrátiť sa do odľahlých oblastí neosídlených ľuďmi. Je teda možné, že lockdown v&nbsp;roku 2020 značne ovplyvnil aj správanie našich medveďov. Ale robiť vierohodné závery k&nbsp;tejto téme je vzhľadom na nedostatok údajov o&nbsp;priestorovej aktivite tejto šelmy nemožné. 

Autor: <strong>Slavomír Finďo - </strong>5/2024 Poľovníctvo a rybárstvo<br>

Príčiny a súvislosti: Šelmy blízko ľudských obydlí, problém sa objavil pomerne náhle

Výber pre vás

Príčiny a súvislosti: Šelmy blízko ľudských obydlí, problém sa objavil pomerne náhle

Súvisiace články

Biopásy či populačný cyklus? Čo je za premnožením hraboša?

Veľká novinka: Ministerstvo predstavilo usmernenia pre odstrel medveďa

Problémy s medveďmi majú aj v Taliansku: Turista skončil v nemocnici

Stret s medveďom? Ochranári spustili špeciálnu linku

Tvrdý krok po smrti turistky: Rumunsko usmrtí takmer 500 medveďov

Výber pre vás