Škody spôsobené raticovou zverou predstavujú iba extrémne vyjadrenie celého súboru všeobecných zmien, jemných odchýlok v&nbsp;štruktúre a&nbsp;dynamike prirodzených spoločenstiev v&nbsp;reakcii na bylinožravosť raticovej zveri. Výsledky z&nbsp;praxe poukazujú na to, že typ reakcie zo strany raticovej zveri závisí aj od počiatočnej situácie v&nbsp;čase narušenia (stav pôdy, podmienky klíčenia, hustota vegetácie, druhové zloženie, príťažlivosť pre obhryz, konkurencia medzi rastlinnými druhmi, existujúce semenné stromy, svetelné a&nbsp;rastové podmienky, smer vývoja atď. ). Súčasne sa nesmie opomenúť, že počiatočnú situáciu a&nbsp;tým aj predispozíciu rastlinných spoločenstiev na vplyv zo strany raticovej zveri môžu výraznou mierou ovplyvniť okrem obhospodarovania pôdy aj použité postupy&nbsp; ( nadmerné spásanie, hnojenie a&nbsp;používanie poľnohospodárskych chemikálií ). Svoje miesto tu majú aj vplyvy človeka ( lesné alebo poľnohospodárske opatrenia, znečistenie ), ktoré sú často impulzom, ktorý prispieva k&nbsp;zmene účinku raticovej zveri na prirodzených ale aj na človekom vytvorených ekosystémoch ( Reimoser, 1986; Ellenberg, 1988; Reimoser a Ellenberg, 1999 ). &nbsp;

Kedy dochádza vplyvom raticovej zveri ku škodám na vegetácii ?

&nbsp; Samotný pojem „škoda“ je závislý od cieľových zdrojov stanovených rôznymi záujmovými skupinami. &nbsp; Jadrom problému teda nie je „konflikt“ medzi raticovou zverou a&nbsp;vegetáciou, ale medzi rôznymi ľudskými záujmami (Gossow a Reimoser, 1985; Putman, 2004). &nbsp; Každému je jasné, že najzreteľnejšie sa konflikty objavujú v&nbsp;oblastiach, kde je lesná alebo poľnohospodárska výroba definovaná ako primárny cieľ využívania pôdy. &nbsp; Vo všeobecnosti „škoda“ v zmysle „problém spôsobený nežiaducim stavom“,&nbsp; je subjektívny úsudok ľudskej hodnoty, pri ktorom sa zaznamenané vplyvy posudzujú vzhľadom na určitý definovaný cieľ alebo cieľ riadenia.

Takže ak chceme zmysluplne pripísať poškodenie akéhokoľvek ekologického systému, musíme posudzovať vplyvy na základe jasne definovaného súboru zámerov alebo nejakej „požadovanej podmienky“. Často to dospeje do takého stavu, že správcovia pôdy okamžite prirovnávajú vplyv ku škode bez riadneho posúdenia, či zaznamenané vplyvy skutočne ohrozujú ich ekonomické alebo iné ciele. Ak chceme hovoriť o&nbsp;priaznivom stave biotopu, tak tento bol definovaný ako stav, keď existuje špecifická štruktúra a&nbsp;funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie a&nbsp;je pravdepodobné, že budú v&nbsp;dohľadnej budúcnosti pokračovať a&nbsp;stav ochrany jeho typických druhov je tiež priaznivý.

Týmto sa chce zdôrazniť, že je potrebné byť opatrnejší a&nbsp;objektívnejší v&nbsp;hodnoteniach a&nbsp;že dopady sa nie vždy a&nbsp;nevyhnutne rovnajú škode a&nbsp;v&nbsp;niektorých prípadoch môžu byť dokonca považované za prospešné.

Aby sa mohli označiť nejaké vplyvy raticovej zveri za škodlivé, musí sa dokázať, &nbsp; ·&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; že vnímanie vplyvu je skutočné, nie jednoducho „predpokladané“; ·&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; že zaznamenaný dopad je v&nbsp;skutočnosti spôsobený raticovou zverou a&nbsp;nie niečím iným ( stáva sa, že raticová zver je obviňovaná za škody, ktoré spôsobili iné bylinožravce alebo tiež za škody, ktoré sú spôsobené vysušením alebo mrazom ); ·&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; že zaznamenaný „okamžitý“ vplyv má dlhodobé ekologické alebo ekonomické dôsledky na stav ovplyvneného typu vegetácie; ·&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; že tieto dôsledky sú v&nbsp;rozpore s&nbsp;jasne definovanými cieľmi pre požadovaný stav tohto typu vegetácie. &nbsp; Načasovanie škôd vo vzťahu k rastovej fáze a rastovým charakteristikám plodiny však jednoznačne ovplyvní ekonomický význam prípadných spôsobených škôd, pretože výrazne ovplyvní možný stupeň obnovy úrody po ukončení pastvy. &nbsp; Dnešným najbežnejším prístupom, z&nbsp;pohľadu znižovania škôd a&nbsp;zníženia vplyvu raticovej zveri ( v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vplyvom na lesné, poľnohospodárske alebo chránené biotopy), prijatým vo väčšine štátov je znižovanie regionálnej alebo miestnej hustoty raticovej zveri lovom. Takéto prístupy spojené s&nbsp;lovom raticovej zveri nie sú vždy účinné pri dosahovaní cieľov. Je to čiastočne preto, že ciele využívania pôdy často nie sú dostatočne jasné alebo konkurenčné ciele vykazujú určitý konflikt. Na druhej strane môže byť snaha o&nbsp;lov raticovej zveri nedostatočná ( napr. sa podcení miera nových kusov), nevhodne zacielená z&nbsp;hľadiska veku alebo pohlavia ulovenej zveri alebo môže byť nedostatočne koordinovaná ( Putman 2004; pozri tiež Apollonio et al. 2010a ). Okrem toho, na miestach kde populácia raticovej zveri má obmedzené zdroje, táto môže reagovať na lokálne zníženie hustoty zvýšenou plodnosťou, alebo „opačne“ prostredníctvom imigrácie do oblastí so zníženou hustotou populácie, kde je v&nbsp;dôsledku toho znížená konkurencia ( Putman 1996b, 2004; Reimoser, 1986 ).

&nbsp; Typ lesného hospodárstva je najdôležitejším faktorom pri určovaní škôd odkôrňovaním spôsobených raticovou zverou. Tento faktor je oveľa dôležitejší ako faktory hustoty, intenzity lovu, prikrmovania a&nbsp;vyrušovania turistami. Nemenej dôležité je aj to, že pri danej hustote sa úroveň škôd spôsobených raticovou zverou veľmi líši v&nbsp;závislosti od množstva environmentálnych a&nbsp;kukultúrnych faktorov. Tieto zahŕňajú okrem iného typ plodiny, vzdialenosť citlivej plodiny od miesta úkrytu, veľkosť vysadenej plochy, vzdialenosť citlivej plodiny od alternatívnych preferovaných krmovín, štruktúru biotopu a&nbsp;kultúrny systém. Uvádza sa tiež, že úrovne poškodenia raticovou zverou na lesných alebo poľnohospodárskych plodinách súvisia menej s&nbsp;hustotou populácie ako takou, ale s&nbsp;efektívnou rovnováhou medzi ( nezávislými na potrave ) „faktormi atraktivity“ ( rozsah a&nbsp;okraj lesa, množstvo tepelného krytu ) a&nbsp;prirodzenou zásobou potravy ( Reimoser a Gossow z(1996 ). Tam, kde je štruktúra biotopu pre zver veľmi atraktívna, no prirodzená ponuka potravy je nízka, môžeme očakávať väčšie škody, ako keď je dostupnosť „atraktivity“ oblasti v&nbsp;porovnaní s&nbsp;krmivom nízka. &nbsp; Na druhej strane frekvencia stretov raticovej zveri s&nbsp;vozidlami nesúvisí len s&nbsp;jej hustotou, ale aj s&nbsp;hustotou ciest, objemom a&nbsp;rýchlosťou dopravy, ako aj množstvom ďalších environmentálnych faktorov ( Bashore a kol., 1985; Finder a kol., 1999; Hubbard a kol., 2000; Malo a kol., 2004; Seiler, 2004; Putman a kol., 2004 ). Je potrebné prihliadať aj na určité konzistentné znaky charakteristické pre jednotlivé lokality napr. počet jazdných pruhov (šírka cesty ), objem a rýchlosť dopravy, prítomnosť alebo neprítomnosť centrálnej bariéry, úzke prepojenie s lesom alebo lesným porastom v blízkosti vozovky, rozmanitosť krajiny (variabilita a veľkosť plochy), prítomnosť zjavných cestných koridorov naprieč vozovkou, ako sú rieky, suché vpusty alebo iné líniové konštrukcie vedúce pod uhlom k vozovke alebo kolmo na ňu.

&nbsp; Závery poukazujúce na to, že úrovne poškodenia prinajlepšom len slabo súvisia s prevládajúcou hustotou raticovej zveri, naznačujú, že samotné priame zníženie populácie, hoci môže krátkodobo zmierniť problém, pravdepodobne nebude mať žiadny výrazný účinok, pokiaľ sa ich počet veľmi nezníži v podstate na minimálnu hodnotu. Preto ( pokiaľ sa populácie skutočne neznížia na veľmi nízku úroveň ) snahy o management založeného výlučne alebo primárne na pokuse o zníženie hustotu raticovej zveri v oblasti lovom nemusia mať žiadny významný vplyv na zníženie úrovne škôd.

Toto všetko nemá za cieľ naznačovať, že kontrola vnímaného problému škodcov znížením populácie nie je nikdy vhodné. V mnohých situáciách to môže byť jediná dostupná možnosť a ak sa vykonáva opatrne a s úplným pochopením základnej dynamiky príslušného druhu, môže sa ukázať ako účinná metóda kontroly. Aj keď priama kontrola populácie raticovej zveri môže zohrávať úlohu pri znižovaní úrovne utrpených škôd, nedostatok jasného vzťahu medzi závažnosťou poškodenia a skutočnou hustotou naznačuje, že samotná kontrola počtu raticovej zzveri nemusí byť úplne účinná pri znížení škôd. V skutočnosti sa navrhuje, že by sme mohli očakávať oddelenie kontroly nad populáciami bylinožravcov a kontroly škôd nasadením rôznych, aj keď doplnkových prístupov na dosiahnutie v podstate samostatných cieľov. &nbsp; Je potrebné zdôrazniť potrebu rozlišovať medzi prístupmi managementu, ktoré možno považovať za vhodné pri kontrole alebo regulácii populácie raticovej zveri a&nbsp;prístupmi managementu, ktoré môžu byť účinné pri riadení kontroly škôd. Posledné uvedené postupy môžu v&nbsp;skutočnosti zahrňovať prvky kontroly populácie raticovej zveri ale mali by tiež skúmať alternatívne prístupy, ako je oplotenie, manipulácia s&nbsp;biotopmi s&nbsp;cieľom zvýšiť dostupnosť alternatívnych krmovín alebo zmeny metód obhospodarovania lesov a&nbsp;kultivácie, ktoré môžu zmeniť rovnováhu medzi dostupnosťou krmovín a&nbsp;dostupnosťou úkrytu, diverzné kŕmenie atď ( Putman, 1998, 2004; Reimoser 2001a, 2001b, 2003 ). Je jasné, že žiadny z&nbsp;týchto prístupov pravdepodobne nebude úplne účinný sám o&nbsp;sebe a&nbsp;o&nbsp;nič viac ako jednoduché pokusy o&nbsp;kontrolu populácie raticovej zveri lovom. Musíme sa zamerať na také metódy, ktoré budú mať pravdepodobne oveľa väčšiu dlhodobú účinnosť pri kontrole vplyvom v&nbsp;mnohých situáciách. Trvalo dlhšiu dobu, než sa prišlo na to, že necitlivé plánovanie smerom k&nbsp;určitému danému jedinému cieľu samo o&nbsp;sebe významne prispelo k&nbsp;zvýšeniu hustoty raticovej zveri a&nbsp;spôsobilo určitú environmentálnu nerovnováhu, ktorá mala za následok zvýšenie škodlivých vplyvov. Ukázalo sa tiež, že rozsah škodlivých vplyvov populácie raticovej zveri je silne ovplyvnený metódami riadenia, ktoré sa používajú v&nbsp;snahe dosiahnuť tieto ciele. Akékoľvek navrhované metódy, ktoré sa majú prijať pri dosahovaní stanovených cieľov, sa musia vyberať od začiatku, aby sa minimalizovali pravdepodobné vplyvy a&nbsp;uľahčilo sa efektívne riadenie. &nbsp; V&nbsp;budúcnosti si najúčinnejšie stratégie managementu zamerané na zníženie vplyvov raticovej zveri budú vyžadovať integráciu množstva rôznych prístupov nie len kontroly populácie ale tiež&nbsp;managementu biotopov. To si vyžaduje potrebu plne holistického prístupu k&nbsp;integrácii raticovej zveri do kultivovanej krajiny s&nbsp;náležitým plánovaním na úrovni krajiny, aby sa zabezpečili primerané štruktúry biotopov dostupné pre rastliny a&nbsp;zver, čím sa zníži počet konfliktov. Problémom je, že aj na Slovensku je súčasný management špecificky zameraný na znižovanie škodlivých vplyvov lovom raticovej zveri, pričom „dúfame“, že takáto regulácia populácie môže byť úspešná pri potláčaní škôd v&nbsp;rámci tolerovateľných úrovní. Rovnako je zrejmé, že to tak nie je, nižšia hustota raticovej zveri nemusí byť nevyhnutne spojená s&nbsp;menšími škodami, ani vyššia hustota s&nbsp;väčšími škodami. Účinná kontrola počtu populácie môže zohrávať určitú úlohu pri znižovaní alebo kontrole vplyvov raticovej zveri na vegetačné spoločenstvá, ale vo všeobecnosti je nepravdepodobné, že by bola z dlhodobého hľadiska úplne účinná. Nevhodné ulovenie alebo nevhodný výber vekovej a pohlavnej štruktúry, ktorá sa má loviť, bude mať pravdepodobne za následok skôr zvýšenie než zníženie dopadu (Putman 2004) a môže byť dokonca zodpovedné za zvýšenie škôd na vegetácii. Je zrejmé, že skutočný vplyv, ktorý sa vyskytuje v akejkoľvek danej situácii, nesúvisí len s druhmi, počtom alebo hustotou raticovej zveri, ale že rozsah spôsobených škôd aj pri konštantnej hustote môže byť významne ovplyvnený krajinou, dostupnosťou úkrytov a alternatívnym hľadaním potravy. &nbsp; Všetko to naznačuje, že na to, aby bol management skutočne efektívny, manažéri (vlastníci pôdy, farmári, lesníci, plánovači krajiny atď.) budú musieť prijať holistický prístup a uznať, že vzájomné pôsobenie medzi raticovou zverou a ich prirodzenými a človekom vytvorenými biotopmi treba vedomejšie a aktívnejšie brať do úvahy ak sa má dosiahnuť lepšia rovnováha medzi voľne žijúcou raticovou zverou a&nbsp;vegetáciou. &nbsp; Len takýto integrovanejší prístup k riadeniu vplyvov na voľne žijúcu zver je kľúčový. &nbsp; Spracoval : Ing. Ján Krnáč

Príčiny škôd? Nejde o konflikt medzi raticovou zverou a vegetáciou

Výber pre vás

Príčiny škôd? Nejde o konflikt medzi raticovou zverou a vegetáciou

Súvisiace články

6 vecí, ktoré majitelia zvierat najčastejšie prehliadajú!

Medveď strhol v Porube ovcu, zásahový tím tam nainštaloval fotopasce

Ako si vybrať psa, ktorý vám bude pasovať na mieru?

Vedeli ste o týchto výhodách aloe vera? AHA, čo všetko dokáže!

Hlboké korene v histórii: Prečo v minulosti krížili plemená?

FOTO, ktoré vás dostanú: V Palcmanskej Maši sme objavili obrovského pstruha

Výber pre vás