Mária Inštitorisová

V tomto roku si Obvodná poľovnícka komora Bratislava pripomína desaťročie svojej existencie. Aj preto nás na stretnutí zaujímali osobnosti, ktoré v meste nielen žili, ale aj prispeli k šíreniu dobrého mena poľovníctva. Zo širokého spektra uvedieme aspoň akademického maliara a reštaurátora Viktora Bilčíka, vysokoškolského učiteľa, vedca a preparátora doc. RNDr. Ľubomíra Brteka, CSc., skúšobného komisára a prednášateľa RNDr. Vladimíra Brteka, CSc., tajomníka ústredia SPZ Ing. Milan a Ďuricu, podpredsedu ústredia SPZ Ing. Miroslava Hanáka či člena Predsedníctva ÚV SPZ JUDr. Júliusa Matečného a mnoho ďalších.

<strong>ZDRUŽENIE A SPOLOČNOSTI</strong>

OPK zastrešuje 11 poľovníckych subjektov, a to PZ Podunajské Biskupice, PS Vajnory, PS Rača, PS Záhorská Bystrica, PS Devínska Nová Ves, PS Devínska Kobyla, PS Les-voda, Mestské lesy Bratislava, Jarovskú poľovnícku spoločnosť, PS Amicus a PS O.S.N. Hun. Eviduje takmer 2 800 členov, väčšina je však bez revíru. „Máme ohromnú členskú základňu, ale zároveň najmenšiu výmeru poľovnícky obhospodarovanej plochy na Slovensku, konkrétne 21 000 hektárov,“ upresňuje Ing. Jozef Turza, predseda OPK. V lesných a poľných revíroch sa darí všetkým druhom raticovej zveri, teda srnčej, danielej, jelenej, muflonej a, samozrejme, diviačej. „Z hľadiska početnosti a kvality úlovkov môžeme konštatovať, že naši poľovníci dosahujú aj v týchto ťažkých podmienkach dobré výsledky,“ dodáva. „Dokážu totiž vyprodukovať a aj uloviť také cenné trofeje, ktoré získavajú na chovateľských prehliadkach až zlaté medaily. Sú doslova raritné, lebo starať sa o zver napríklad v Bratislavskom lesoparku s rozlohou približne 3 200 hektárov, kde chcú obyvatelia športovať, relaxovať s deťmi či pestovať turistiku, je naozaj náročné.“ Zajace a bažanty na väčšine územia nedosahujú normované kmeňové stavy, preto ich ani nelovia. Lepšie podmienky nachádza malá zver iba v dvoch revíroch susediacich s Rakúskom, kde si úlovky príležitostne doprajú.

Už sme naznačili, že v rámci členskej základne má len úzky okruh ľudí právo poľovať na domácej pôde. Ostatní sa venujú svojmu hobby v iných slovenských lokalitách, prípadne nepoľujú nikde. „Viac ako polovica z 2 800 držiteľov poľovných lístkov nie sú riadnymi členmi žiadneho poľovníckeho združenia ani poľovníckej spoločnosti,“ upresňuje Mgr. Richard Ďurica, vedúci kancelárie OPK. „Ak vôbec niekde poľujú, tak len sporadicky ako hostia, prevažne na konci roka v čase spoločných poľovačiek, alebo poľujú v zahraničí. Medzi nimi sa nájdu aj takí, a je ich čoraz viac, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov z dôvodu držby dlhých poľovných zbraní, avšak v revíri už neboli pár rokov. Ide najmä o staršiu generáciu,“ dodáva. Menší počet členov poľuje v rámci Slovenska v niektorom z revírov, kde sú členmi poľovníckeho združenia alebo poľovníckej spoločnosti. Len 230 ľudí poľuje v revíroch, ktoré patria do územného pôsobenia OPK Bratislava. Čiže menej ako desatina z členskej základne.

V bratislavskej poľovníckej spoločnosti sa, žiaľ, naplno prejavuje aj taký celospoločenský problém akým je individualizmus. Držitelia poľovných lístkov bez revíru sa zväčša nezapájajú ani do osvetových aktivít. „Keď sme napríklad organizovali Deň poľovníkov a priateľov prírody, ich účasť bola minimálna,“ konštatuje Ing. Jozef Ďurica, predseda ekonomickej komisie OPK. Pravdou však je, že bez primeranej motivácie, teda možnosti poľovať, sotva zmenia svoj postoj. Kich pasivite prispieva aj silnejúci tlak ochranárskych združení a mimovládnych organizácií. „Niektorí ochranári nám spôsobujú škody na majetku tým, že spiľujú posedy či sedačky,“ hovorí J. Turza. Uvádza aj prípad spred dvoch rokov, keď na zasadnutí parlamentu žiadali zakázať výkon práva poľovníctva v mestských lesoch na výmere 3 200 hektárov. „Neviem, akým spôsobom by sa potom mesto podieľalo na regulácii diviakov a inej raticovej zveri, pretože aj pri súčasnom obhospodarovaní vznikajú užívateľom záhrad a priľahlých pozemkov pri rodinných domoch značné škody.“

Za špecifickú možno označiť aj činnosť niektorých komisií. Disciplinárna komisia OPK má podľa J. Turzu, vzhľadom na nízky počet nezaradených členov (bez revíru), málo práce. „Najväčší objem jej činnosti vyplýva z porušení pravidiel pri odlove trofejových jedincov.“ Menší počet poľovníckych subjektov sa zasa odráža v hospodárení s revírmi...

<strong>Viac sa dočítate v č. 6/2019 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.</strong>

Predstavujeme Obvodnú poľovnícku komoru Bratislava

Výber pre vás