Kedysi sa krkavcovité vtáky považovali za&nbsp;škodnú zver a&nbsp;lovili sa celoročne. Dnes je všetko inak. Poľovník si musí dobre rozmyslieť, na&nbsp;čo a&nbsp;kedy vystrelí.

Naši predkovia vravievali, že keď čierne havrany s&nbsp;krikom krúžia v&nbsp;kŕdľoch, nepokojne si sadajú a&nbsp;znova vzlietajú, treba čakať zmenu počasia. Keď vrany v&nbsp;zime prilietajú blízko k&nbsp;ľudským príbytkom, vraj príde mráz alebo husté sneženie. Keď sa zasa vrana okúpala skoro&nbsp;z&nbsp;jari, hospodár vedel, že sa oteplí. Krkavcovité vtáky sa pre&nbsp;svoj tajomný vzhľad a&nbsp;všadeprítomnosť často objavovali v&nbsp;pranostikách. Spájali sa tiež s&nbsp;temnými silami, a&nbsp;tak sa k&nbsp;nim človek aj správal. Kántril ich doslova na&nbsp;stretnutie. Aj nám poľovníkom robia tieto inteligentné tvory zo&nbsp;zvieracej ríše vrásky na&nbsp;čele. Sú totiž prevažne všežravce a&nbsp;nepohrdnú ani mláďatami malej zveri. Preto sa snažíme ich stavy regulovať.

Medzi poľovnú zver z&nbsp;krkavcovitých vtákov patria havran čierny (Corvus frugilegus), kavka tmavá (Corvus coloeus monedula), krkavec čierny (Corvus corax), vrana túlavá čierna aj popolavá (Corvus corone corone a&nbsp;Corvus corone cornix), straka čiernozobá (Pica pica), sojka škriekavá (Garrulus glandarius). V&nbsp;našich zemepisných šírkach sa ešte z&nbsp;krkavcovitých (Corvidae) objavuje vzácna orešnica perlovaná (Nucifraga caryocatactes), ktorá je však zákonom chránená. Na&nbsp;krkavcovité vtáky sa kedysi poľovalo celoročne. Zohľadnenie poznatkov z&nbsp;etológie poľovnej zveri však prinieslo mnohé zmeny času lovu. Tie sa podriaďujú aj smerniciam Európskej únie. Posledné úpravy sme zaznamenali vo&nbsp;vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva a&nbsp;rozvoja vidieka Slovenskej republiky číslo 125 z&nbsp;apríla tohto roka, ktorou sa mení a&nbsp;dopĺňa vyhláška číslo 344 z&nbsp;roku 2009. Skrátenie lovu: Podľa tejto vyhlášky možno poľovať na&nbsp;určité druhy krkavcovitých vtákov nasledovne: v&nbsp;poľovných oblastiach s&nbsp;malou zverou na&nbsp;havrana čierneho, sojku škriekavú, straku čiernozobú a&nbsp;vranu túlavú od&nbsp;1. júna do&nbsp;konca februára. V&nbsp;ostatných oblastiach možno loviť havrana čierneho od&nbsp;1. augusta do&nbsp;20.&nbsp;januára, sojku škriekavú od&nbsp;20.&nbsp;septembra do&nbsp;konca februára, straku čiernozobú od&nbsp;10.&nbsp;septembra do&nbsp;konca februára a&nbsp;vranu túlavú od&nbsp;1. augusta do&nbsp;10.&nbsp;februára. Je to aj pre&nbsp;zásadnú hromadnú pripomienku mimovládnych organizácií. V&nbsp;nej zdôvodňovali, že čas lovu havrana, vrany, straky a&nbsp;sojky zasahovalo do&nbsp;značnej časti hniezdnej periódy týchto druhov, zvlášť v&nbsp;horských oblastiach, čo je v&nbsp;rozpore so&nbsp;smernicou o&nbsp;vtákoch, ktorá neumožňuje lov vtáctva v&nbsp;období reprodukcie. Podľa pripomienky začiatok času lovu havrana od&nbsp;1. júna by bol tým závažnejší, že sa v&nbsp;tomto období stále zdržiava v&nbsp;hniezdnych kolóniách. A&nbsp;početnosť havrana, ktorého hniezdne kolónie sú nevyhnutnou podmienkou na&nbsp;hniezdenie sokola červenonohého, údajne klesá a&nbsp;jednou z&nbsp;hlavných príčin je vraj jeho dlhodobé prenasledovanie v&nbsp;poľnohospodárskej krajine.

Toto tvrdenie je však v&nbsp;rozpore s&nbsp;poľovníckou štatistikou. Lebo napriek tomu, že u&nbsp;nás havran trvalo hniezdi a&nbsp;aj zimuje v&nbsp;desaťtisícoch, úlovky sa už niekoľko rokov pohybujú na&nbsp;úrovni 500 až 700 jedincov. Dokonca v&nbsp;roku 2009 sa ich ulovilo iba 179&nbsp;a&nbsp;za&nbsp;uplynulé dva roky približne 350. Takáto „usilovnosť“ našich poľovníkov asi ťažko ohrozí hniezdiace kolónie a&nbsp;početnosť havrana na&nbsp;Slovensku! Mimochodom, istý nemecký ornitológ vo&nbsp;svojej knižke o&nbsp;vtákoch uvádza čas hniezdenia niektorých krkavcovitých od&nbsp;marca do&nbsp;augusta, a&nbsp;to je zavádzajúce! Pol roka je aj s&nbsp;prižmúrením oboch očí priveľké rozpätie. Renomovaní autori v&nbsp;knihe Fauna ČSSR – Ptáci III. uvádzajú čas hniezdenia havrana od&nbsp;marca do&nbsp;apríla. Pritom až 60 percent populácie hniezdi už v&nbsp;prvej polovici apríla. Čas sedenia samice na&nbsp;vajciach je spravidla 18&nbsp;dní a&nbsp;vtáčatá sa vyliahnu v&nbsp;priebehu 2&nbsp;až 3&nbsp;dní. Starostlivosť o&nbsp;mláďatá v&nbsp;hniezde trvá približne 30 dní, kým nie sú mladé havrany schopné samy lietať. Po&nbsp;opustení hniezda sa pripoja ku kŕdľu. Takže o&nbsp;narúšaní hniezdnych periód, zvlášť pri havranoch, ťažko hovoriť. Havrany nám však z&nbsp;hľadiska potravy, na&nbsp;ktorú sa zameriavajú, prekážajú z&nbsp;krkavcovitých asi najmenej. Pripomeňme len, že po&nbsp;úprave vyhlášky (paragraf 72, odsek 1 a&nbsp;2) sa celoročne nemôžu loviť sojky, straky, vrany, havrany v&nbsp;samostatných ani v&nbsp;uznaných bažanticiach. Pokiaľ ide o&nbsp;straku, vranu a&nbsp;sojku, ani v&nbsp;poľovných lokalitách tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa a&nbsp;s&nbsp;plánovaným chovom jarabice poľnej.

Vrana obsadzuje podľa uvedených autorov hniezda už vo&nbsp;februári, tok prebieha koncom tohto istého mesiaca až začiatkom marca. Čas sedenia na&nbsp;vajciach je 17 až 20 dní, mladé vtáky sa rodia v&nbsp;priebehu 1 až 3 dni a&nbsp;hniezdo opúšťajú&nbsp;približne po&nbsp;tridsiatich dňoch. Straka hniezdi od&nbsp;marca do&nbsp;mája, najpočetnejšie však v&nbsp;druhej dekáde apríla. Čas sedenia je 17 až 18 dní a&nbsp;starostlivosť o&nbsp;mláďatá trvá okolo 22 až 27 dní. Mladé vtáky zostávajú pri rodičoch v&nbsp;blízkosti hniezda až do&nbsp;nasledujúcej jari, keď pohlavne dospievajú a&nbsp;hľadajú si vlastné hniezdiská. Sojka hniezdi od&nbsp;apríla do&nbsp;prvej dekády júna, pričom najpočetnejšie hniezdenie prebieha v&nbsp;tretej dekáde v&nbsp;apríli. Inkubačná lehota znášky je 16 až 19&nbsp;dní a&nbsp;mladé vtáčatá sa rodia v&nbsp;priebehu dvoch dní. Starostlivosť oboch rodičov trvá približne 19 až 21 dní. Krkavec nie je napriek očividnému rastu populácie, a&nbsp;teda aj škôd, ktoré spôsobuje na&nbsp;zveri, momentálne predmetom poľovníckeho manažmentu a&nbsp;kavka aj vďaka spomenutej európskej smernici požíva štatút celoročnej ochrany.

Živočíšna potrava tvorí hlavnú zložku potravy krkavcovitých vtákov najmä v&nbsp;čase hniezdenia a&nbsp;preferujú ju predovšetkým mladé jedince. Neskôr koncom leta až do&nbsp;zimy prevláda v&nbsp;ich potrave rastlinná zložka. Pri zostavovaní rebríčka škodlivosti v&nbsp;súvislosti s&nbsp;potravnými preferenciami sme nahliadli do&nbsp;odbornej literatúry minimálne desiatky renomovaných autorov od&nbsp;roku 1930 až po&nbsp;súčasnosť. V&nbsp;prevažnej miere sa zhodujú v&nbsp;tom, že najškodlivejšie pre&nbsp;poľovníctvo sú vrany a&nbsp;straky napriek tomu, že hubia aj škodlivý hmyz a&nbsp;požierajú takisto semená rastlín. Škodia však dravosťou, neustálym sliedením a&nbsp;najmä nadmerným plienením hniezd a&nbsp;znášok rôznych vtákov. Najciteľnejšie sú ich výpady proti hniezdam, kde sú vajcia jarabíc a&nbsp;bažantov. Vrany v&nbsp;zime robia veľké škody aj v&nbsp;kŕdlikoch jarabičiek, často sa zdržujú v&nbsp;povodí riek, kde ničia vajíčka a&nbsp;požierajú aj mláďatá vodných vtákov.&nbsp;

Tretia v&nbsp;poradí je sojka. Živí sa prevažne lesnými plodmi, semenami a&nbsp;ovocím, ale aj chrobákmi všetkých vývojových štádií, blanokrídlovcami, motýľmi, <a href="https://odpudzovace.sk/plostice/" target="_blank" rel="noopener">plošticami</a> či pavúkmi. Príležitostne zbiera dážďovky, žerie aj malé lesné hlodavce, ako sú hrdziaky, piskory, ryšavky a&nbsp;hraboše, plieni hniezda a&nbsp;konzumuje vajcia spevavcov. Podľa niektorých autorov „utĺka mláďatá lesných kurovitých vtákov“. Lesníci však na&nbsp;ňu nedajú dopustiť, pretože prenášaním semien plodonosných drevín, najmä duba a&nbsp;buka, sa stará o&nbsp;prirodzenú obnovu lesa. Okrem toho pri kalamitnom premnožení lesných škodcov, ako je napríklad mníška veľkohlavá, práve sojka dokáže požrať veľké množstvo tohto nebezpečného škodcu. Poľovníkom najmenej leží v&nbsp;žalúdku havran. Možno preto, že v&nbsp;poľnohospodárstve je prospešný, hubí množstvo hmyzu, červov, myší a&nbsp;hrabošov. Ak však na&nbsp;poli v&nbsp;obilí narazí na&nbsp;hniezdo, vyplieni ho. Škodí aj tým, že pri hľadaní potravy v&nbsp;ornici vyťahuje a&nbsp;narúša korienky ozimín. V&nbsp;zimnom období je veľmi početný, prilietajú k&nbsp;nám kolónie zo&nbsp;severu a&nbsp;z&nbsp;východu, takže škody môžu byť citeľné. V&nbsp;niektorých krajinách sa mäso z&nbsp;mladých havranov považuje za&nbsp;delikatesu. V&nbsp;poľovných oblastiach s&nbsp;chovom malej zveri sa môžu loviť určité druhy krkavcovitých vtákov už od&nbsp;1.&nbsp;júna. Poľovníci by mohli namietať, prečo len tam. Treba si však uvedomiť, že poľovné revíry v&nbsp;oblastiach s&nbsp;malou zverou, počínajúc M I. – Záhorská nížina a&nbsp;končiac M X. – Južná, na&nbsp;niekoľko stotisíc hektároch obhospodaruje asi 620&nbsp;poľovníckych združení a&nbsp;spoločností. To nie je zanedbateľné číslo. A&nbsp;keď títo budú klásť dôraz na&nbsp;tlmenie krkavcovitých vtákov v&nbsp;stanovenom čase, je pravdepodobné, že môžu citeľne znížiť stavy týchto pernatých predátorov tam, kde nám ide hlavne o&nbsp;zveľaďovanie populácií malej zveri. Porovnanie odstrelu krkavcovitých podľa štatistických výkazov z&nbsp;rokov minulých prezrádza, že odstrel v&nbsp;súčasnosti rapídne až enormne klesol. Že by to bol dôsledok nezáujmu zo&nbsp;strany súčasných poľovníkov? Skôr áno ako nie! Treba si však uvedomiť, že starostlivosť o&nbsp;zver a&nbsp;jej ochranu nám ukladá zákon, a&nbsp;tak výhovorka, že „patróny sú drahé“, nie je namieste.

Krkavcovité sa však lovia veľmi ťažko, pretože tieto vtáky sú veľmi inteligentné a&nbsp;plaché. Kedysi sa osvečilo vystreľovanie hniezd, trávenie strychnínovými vajcami alebo výrovka. Prvé dva spôsoby sú už v&nbsp;modernom poľovníctve prekonané a&nbsp;zakázané. No výrovka, čo je lov založený na&nbsp;nepriateľstve medzi sovami – hlavne výrom a&nbsp;dennými dravcami, najmä krkavcovitými – zrejme zažije renesanciu. Nie však ako lov so&nbsp;živým výrom, to zákon o&nbsp;ochrane prírody a&nbsp;krajiny neumožňuje, ale s&nbsp;atrapou. Lovec ukrytý za&nbsp;záštitou loví dravce dorážajúce na&nbsp;umelého výra, ktorý je pripútaný na&nbsp;bidielku. Atrapu s&nbsp;pohyblivými krídlami treba inštalovať pri nejakom strome, najlepšie suchom, na&nbsp;ktorý vrany a&nbsp;straky sadajú. Oplatí sa však meniť miesta, lebo vtáky po&nbsp;niekoľkých výstreloch spoznajú lesť. A&nbsp;poľovník musí dobre rozpoznať krkavcovité od&nbsp;ostatných dravcov, aby nelovil zákonom chránené druhy.

Najmä v&nbsp;Nemecku a&nbsp;Rakúsku obľubujú poľovačky na&nbsp;vrany s&nbsp;pomocou balabánov a&nbsp;takzvaných „vraních magnetov“, čo sú elektrické strojčeky na&nbsp;pohyb balabánov na&nbsp;oceľových drôtoch. No nie všade. Napríklad v&nbsp;rakúskom Tirolsku, vo&nbsp;Viedni a&nbsp;Vorarlbergu sú krkavcovité vtáky bez rozdielu celoročne chránené. V&nbsp;Korutánsku sa môžu loviť len od&nbsp;1.&nbsp;júla do&nbsp;konca februára. V&nbsp;oblasti Salzburgu dokonca až od&nbsp;1. augusta do&nbsp;konca februára, ale len na&nbsp;výnimky, keď sa zvýšia škody spôsobené touto zverou. Inak sú celoročne chránené. Minulý aj tento rok však v&nbsp;Štajersku na&nbsp;základe škôd na&nbsp;poľnohospodárskych plodinách v&nbsp;hodnote niekoľko stotisíc eur povolili uloviť určený počet vrán, strák a&nbsp;sojok. Vlani to bolo 35-tisíc a&nbsp;tohto roku 17-tisíc. Lov je povolený do&nbsp;konca roka. Aj biofarmári z&nbsp;Burgenlandu hlásia o&nbsp;tretinu nižšie výnosy a&nbsp;napriek protestom ochranárov tam bude lov krkavcovitých vtákov v&nbsp;tomto roku povolený. Odrádzadlá, hliníkové fólie a&nbsp;balóny, ktoré vyšli farmárov na&nbsp;vyše 80-tisíc eur, sú ako plašiče neúčinné, a&nbsp;tak iniciátormi lovu sú nie poľovníci, ale poľnohospodári. V&nbsp;Českej republike je lov vrán a&nbsp;strák zákonom stanovený od&nbsp;1. júla do&nbsp;konca februára. Sojka je celoročne chránená! V&nbsp;Nemecku platí celoročná ochrana krkavcovitých v&nbsp;Berlíne, Brémach, Hamburgu, Meklenbursku-Predpomoransku a&nbsp;v&nbsp;Sársku. V&nbsp;ostatných spolkových krajinách je lov povolený vo&nbsp;vymedzenom čase. Pre zaujímavosť, iba v&nbsp;Bavorsku sa môže poľovať na&nbsp;sojky, aj to v&nbsp;určených termínoch. Napríklad v&nbsp;spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v&nbsp;sezóne 2010/2011 ulovili poľovníci okolo 130-tisíc krkavcovitých vtákov, medziročne o&nbsp;14-tisíc viac. V&nbsp;Šlezvicku-Holštajnsku predstavuje ročný odlov vyše 23-tisíc jedincov. V&nbsp;Maďarsku je povolený lov vrán a&nbsp;strák od&nbsp;1. júla do&nbsp;konca februára a&nbsp;sojok od&nbsp;1.&nbsp;augusta do&nbsp;konca februára. Kedysi sa úlovky u&nbsp;našich južných susedov pohybovali na&nbsp;úrovni 140-tisíc jedincov, napríklad za&nbsp;minulý rok však dosiahli úlovky strák 34,5-tisíca, vrán niečo viac ako 19-tisíc a&nbsp;sojok iba vyše 15-tisíc.

Potrebujú krkavcovité vtáky ochranu?

Výber pre vás