Marianna Rajská

Orliak morský ( <em>Haliaeetus albicilla) </em>je najväčším hniezdiacim dravcom na Slovensku. Samice dosahujú úctyhodné rozmery: dĺžku tela až 80 cm, v rozpätí krídel až 240 cm a váha môže v niektorých prípadoch dosiahnuť až 8 kg! Má masívny, v dospelosti žlto sfarbený zobák a bledšiu hlavu od zvyšku tela. Typickým znakom je biely klinovitý chvost. Mladé vtáky nadobúdajú typické sfarbenie až v piatom roku života, kedy aj pohlavne dospievajú.

Na Slovensku hniezdi 10 – 14 párov  a  zimuje 60 – 90 jedincov. Druh má tendenciu sa stále rozširovať. Typickým biotopom tohto druhu sú nížiny s veľkými vodnými plochami a lesmi blízkosti vodných plôch (Podunajsko, Východoslovenská rovina, Záhorie). Na severe územia je známe jediné hniezdisko na Oravskej priehrade.

<a href="http://www.kukaj.sk/clanok/1141-orliak-morsky">Orliak morský</a> nie je príliš obratným lovcom na súši a preto sa v zime z neho stáva typický zdochlinár s významnou sanitárnou funkciu. Kvôli svojmu ťažkopádnemu letu nedokáže ublížiť malým cicavcom ani poľovným druhom ako je zajac, líška či bažant. Napriek tomu je poľovníckou verejnosťou vnímaný negatívne a označovaný za predátora malej poľovnej zveri.  Sú známe prípady otráv karbofuránom predovšetkým z južného Slovenska. Vtáčou kriminalitou sa dlhodobo zaoberá RPS – Ochrana dravcov na Slovensku.

Na vodných plochách však orliak morský dokáže obratne uloviť aj väčšiu rybu, prípadne vyčkáva na kuse ľadu, čo mu prúd v rieke doplaví. Rovnako dokáže uloviť aj vodné vtáctvo. Loveckú stratégiu má pritom pomerne jednoduchú. Dovtedy nalietava na kŕdle kačíc, prípadne iného vodného vtáctva, kým sa nevyčerpajú potápaním a vynáraním z vody a pri ďalšom nádychu ich obratne uchytí z hladiny.

V pohorí Veľkej Fatry si však tieto dravce osvojil aj inú dômyselnú stratégiu získavania potravy. Orliaky majú dokonalý zrak, krúžiaceho <a href="http://www.kukaj.sk/clanok/1135-vychod-slnka-s-orlom-skalnym">orla skalného ( <em>Aquila chrysaetos</em>)</a> dokážu spozorovať aj na 10 -15 km priamo z kotliny a automaticky si to spoja s potravou a letia si to preveriť. Výsledkom je častokrát bohatá hostina na kadávery jelenej, diviačej zveri alebo srnčej zveri, ktorú primárne mohli strhnúť vlci a následne ju objavili orly skalné. Je to príklad dokonale fungujúceho medzidruhového kleptoparazitizmu, ktorý znižuje časové a energetické náklady živočíchov na získanie živej koristi (resp. neživého kadáveru), zvyšuje však riziko ich poranenia, pretože v kročili do teritória iného páru resp. druhu. Aj v tomto prípade majú orliaky navrch, nakoľko ich v zvýhodňujte ich veľkosť. Orly skalné si strážia svoje zdroje potravy veľmi dôkladne a netolerujú na nájdenom kadávery ani príslušníkov svojho druhu, pokiaľ sa nejedná a príbuzenské väzby. No oproti veľkostnej prevahe orliaka nič nezmôžu. Častokrát doňho nervózne nalietavajú a napokon to vzdajú. Pamäť a inteligencia orlov skalných je  ale podstatne vyššia ako u obliakov. Orly si počkajú a ku koristi sa vrátia, aj keď bude celá pod snehom, miesto si presne pamätajú. Orliaky si častokrát miesto nálezu kadáveru  nezapamätajú.

<a href="http://www.kukaj.sk/clanok/1133-orol-skalny-s-orlicou">Orly skalné</a> dokážu takto „ vytiahnuť“ orliaky aj do nadmorských výšok, kde by ich nik nečakal. Sú známe pozorovania aj v oblasti  Rovní –  Gaderskej doliny a Krížnej. Orliaka, ktorého sa nám podarilo zdokumentovať online kamerou na <a href="http://npvelkafatra.sopsr.sk/novy-online-pohlad-dravcia-skala/">„Dravčej skale“</a>  si môžte pozrieť tu: <a href="http://www.kukaj.sk/clanok/1141-orliak-morsky">KUKAJ.SK</a> . Orly ho vytiahli do  nadmorskej výšky cca 1000 m n.m. Bol to nedospelý vtáka okolo 4 roku života. V 5 roku života sa sfarbenie orliakov ustaľuje a nadobúdajú typický biely chvost. O úplnom ustálení však možno hovoriť až okolo 10 roku života.  Dovtedy sa na klinovitom chvoste môžu ešte ukazovať malé tmavé škvrnky.  „Náš“ orliak mal chvost ešte príliš fľakatý.

Každoročne v podhorí <a href="http://npvelkafatra.sopsr.sk/priroda/">Veľkej Fatry</a> v oblasti Turčianskej kotliny zimujú 2 – 4 orliaky, ktoré prelietajú pozdĺž Váhu aj na VD Žilina a opačným smerom zase na Párnické štrkoviská a Oravskú priehradu.  V  rokoch 2010 – 2013 predvádzali orliaky morské aj svadobné lety nad Krpelianskou priehradou, k hniezdeniu však stále nedošlo. Zaujímavý je tiež údaj dospelého jedinca, ktorý sa v lete 2017 zdržoval a lovil na Krpelianskej priehrade. Pevne veríme, že sa tento majestátny dravec čoskoro zaradí aj medzi hniezdiče Malej alebo Veľkej Fatry.

Orliak morský - najväčší zimujúci vták v NP Veľká Fatra

Výber pre vás