Poľovníctvo a rybárstvo

Medveď hnedý prečkáva mimovegetačné obdobie charakterizované nedostatkom potravy a&nbsp;horšími klimatickými podmienkami (znížené teploty vzduchu, snehová pokrývka) v&nbsp;takzvanom „nepravom“ zimnom spánku, teda v&nbsp;stave hibernácie. Jeho telesná teplota, aktivita nervovej sústavy, dýchanie a&nbsp;srdcová frekvencia – čiže fyziologické funkcie, sa spomalia, čím sa minimalizuje energetický výdaj. Začiatok a&nbsp;koniec hibernácie je aj v&nbsp;rámci jedného druhu dosť rozdielny. Závisí od ekologických faktorov prostredia – prevládajúcich klimatických podmienok, geografickej polohy, od dosahovanej vertikálnej členitosti pohoria, ale aj od fyziologického stavu jedinca, jeho veku a&nbsp;pohlavia. Obdobie zaľahnutia, respektíve dĺžku hibernácie ovplyvňuje tiež dostatok potravy, individuálna vnútorná dispozícia organizmu a&nbsp;celý rad abiotických a&nbsp;biotických faktorov. V&nbsp;ojedinelých prípadoch medvede v&nbsp;našich podmienkach nemusia hibernovať vôbec. Deje sa tak napríklad pri nedostatku snehovej pokrývky alebo ak sa dokážu dostať k&nbsp;zdrojom potravy, ako sú krmoviská, oziminy či odpadky vyprodukované ľuďmi. Aj jedince, ktoré sa nedokázali pripraviť na hibernáciu, zostávajú počas zimného obdobia aktívne. Hibernáciu medveďov ovplyvňujú klimatické zmeny.

Medveď prečkáva nepriaznivé zimné obdobie vo vhodnom úkryte. Ten nachádza v&nbsp;skalných štrbinách, pod skalnými prevismi, medzi skalnými útvarmi, v&nbsp;dutinách stromov, pod vývratmi alebo si ho vyhrabe vo svahu či v&nbsp;koreňovej sústave rastúcich stromov. V&nbsp;zriedkavých prípadoch medvede používajú otvorené brlohy, ktoré si vytvoria z&nbsp;vetiev drevín, rastlinného materiálu, lístia, papradia a&nbsp;machu. Využívajú ich najmä veľké medvedie samce, ktoré počas hibernácie strávia v&nbsp;otvorenom brlohu takmer o&nbsp;mesiac menej v&nbsp;porovnaní s&nbsp;ostatnými hibernujúcimi jedincami. Medvede si zvyčajne vyberajú miesta brlohov vzdialené najmenej dva kilometre od najbližšej infraštruktúry a&nbsp;pravidelnej ľudskej činnosti, ale sú tolerantnejšie k&nbsp;nepravidelne využívanej infraštruktúre. Väčšina medveďov opustí svoj brloh, ak do 200&nbsp;metrov dôjde k&nbsp;ľudskej činnosti.

Medvede bežne používajú každý rok iné brlohy a&nbsp;často už počas leta niekoľkokrát navštívia oblasti, kde sa ich brlohy nachádzajú. To naznačuje, že si už vtedy vyberajú miesto na „zazimovanie“. Brlohy sú často centrálne umiestnené v&nbsp;domovskom okrsku medveďa. Zvyčajne si na hibernáciu vyberú miesto v&nbsp;blízkosti svojho predchádzajúceho brlohu. Medveďom netrvá úprava brlohu dlho, často doň vstúpia už niekoľko dní po jeho nachystaní. Vlhké priestory sú však pre zimný spánok nepoužiteľné. To, kde si vytvorí miesto, závisí tiež od morfológie terénu.<br>Niekedy môže aj fyziologický stav zvieraťa ovplyvniť spôsob jeho zimovania. Samice sa ukladajú na&nbsp;zimný spánok s&nbsp;potomstvom, no v&nbsp;prípade, že sú gravidné, zalíhajú samy. Gravidné samice často vstupujú do brlohu skôr a&nbsp;potom už ako vodiace vychádzajú neskôr než nedospelé jedince a&nbsp;medvedie samce.

<p>Opúšťanie brlohu pre rušenie môže negatívne ovplyvniť ich fyzický stav.</p>

Vhodný výber úkrytu na zimný spánok je dôležitý. Teplota v&nbsp;ňom by nemala klesnúť hlbšie pod nulu, ale ani vystúpiť veľmi vysoko, pretože by sa zvýšila intenzita fyziologických pochodov a&nbsp;energetická zásoba by nemusela vystačiť do jari. Medveď si úkryt upravuje a&nbsp;využíva niekoľko rokov. Postupne ho zanáša výstelkou, ktorá sa v&nbsp;detailoch odlišuje, vzhľadom na umiestnenie brlohu. Bežným podkladom sú tenšie konáre ihličnanov, tráva a&nbsp;lístie. Brlohy využívané niekoľko rokov majú zníženú vnútornú svetlosť. Výstelka absorbuje vlhkosť, no taktiež predstavuje živnú pôdu pre rôzne parazity. Po ukončení hibernácie obsahuje výstelka veľké množstvo medvedej srsti. Počas zimného spánku medveď zaujme polohu s&nbsp;relatívne najmenším povrchom tela, čím minimalizuje výdaj telesnej teploty a&nbsp;tým spotrebu zásobných látok. Odovzdávanie tepla do prostredia závisí od veľkosti povrchu tela, od teplotného rozdielu medzi telom medveďa a&nbsp;prostredím a&nbsp;od tepelnej izolácie povrchu tela, to znamená od hustoty srsti a&nbsp;od hrúbky podkožného tuku. Ak sa výdaj tepla z&nbsp;organizmu do vonkajšieho prostredia zvýši, zvýši sa aj tvorba tepla metabolickými dejmi. Počas hibernácie medvede strácajú denne 300 – 400&nbsp;gramov svojej hmotnosti. Medvede, ktoré v&nbsp;zime pravidelne opúšťajú brloh, strácajú väčšiu váhu ako medvede, ktoré zostávajú v&nbsp;brlohu, čo naznačuje, že opustenie brlohu vedie k&nbsp;väčšej strate energie. Pravidelné opúšťanie brlohu môže negatívne ovplyvniť ich fyzický stav. Akékoľvek vyrušenie, ktoré spôsobí, že sa medveď prebudí a&nbsp;zmení brloh, je pre medveďa energeticky náročné, pretože sa musí pohybovať počas nízkych teplôt krajinou pri hľadaní nového miesta a&nbsp;potom si pripraviť nový brloh.

Počas hibernácie je intenzita všetkých metabolických procesov znížená na fyziologické minimum. To znamená, že energia sa vynakladá presne tak, aby medveď prežil a&nbsp;aby nedochádzalo pre nedostatok energie k&nbsp;degeneratívnym procesom v&nbsp;jeho tkanivách a&nbsp;orgánoch. Teplota telesného jadra dospelých jedincov medveďa hnedého je 36 – 38,5&nbsp;stupňa Celzia. Najnižšie hodnoty boli namerané počas hibernácie (33,1 – 33,3&nbsp;°C). Telesná teplota zdravého jedinca v&nbsp;priebehu dňa mierne kolíše vzhľadom na vyvíjanú aktivitu. Pred spánkom a&nbsp;po ňom je najnižšia, počas fyzickej námahy sa mierne zvyšuje. Normálna dychová frekvencia medveďa hnedého je 15 – 30&nbsp;dychov za minútu, pričom vyššie hodnoty boli namerané v&nbsp;horúcom počasí a&nbsp;pri vysokej fyzickej aktivite. Počas hibernácie dychová frekvencia výrazne klesá, môže klesnúť až na jeden dych za minútu a&nbsp;spotreba kyslíka sa zníži až o&nbsp;50&nbsp;percent aktívneho stavu, čomu sa následne prispôsobí aj ich kardiovaskulárny systém. Rozsah frekvencie srdcovej činnosti medveďa hnedého možno umiestniť do škály od 40 do 90&nbsp;úderov za minútu (bpm). Priemerná srdcová frekvencia u&nbsp;dospelých jedincov medveďa hnedého v&nbsp;letných mesiacoch je 71&nbsp;bpm (v&nbsp;spánku 46 a&nbsp;počas aktivity 90). Vyššie hodnoty boli namerané u&nbsp;mláďat.

Hodnota normálnej frekvencie srdca je individuálna a&nbsp;u&nbsp;každého jedinca sa mierne líši. Závisí od mnohých faktorov, ako je denný čas, ročné obdobie, vyvíjaná aktivita, vek, telesná hmotnosť, fyzická kondícia i&nbsp;teplota prostredia. Srdcovú frekvenciu medveďa zvyšuje aj nervozita, vzrušenie, stres a&nbsp;psychický diskomfort, dehydratácia, nadmerné fyzické zaťaženie ako je beh, súboj alebo lov. V&nbsp;niektorých prípadoch môže dosiahnuť až hodnotu 129&nbsp;bpm. Znížiť srdcovú aktivitu zas dokáže spánok, odpočinok, spomalenie, uvoľnenie a&nbsp;pomalé hlboké dýchanie.

Rozpätie krvného tlaku zdravých jedincov medveďa hnedého je 110 – 170&nbsp;mmHg pre systolický tlak a&nbsp;70 – 110&nbsp;mmHg pre diastolický tlak. Morelli a&nbsp;spol. vo svojej štúdii Comparison of two non-invasive arterial blood pressure monitoring techniques in brown bears z&nbsp;roku 2020, ktorá bola uverejnená v&nbsp;recenzovanom vedeckom časopise Life science, zistil, že neexistuje žiadna priama korelácia medzi pulzom (počtom „úderov“ srdca za minútu) a&nbsp;krvným tlakom (nameraná hodnota tlaku krvi na stenách tepien). Teda, že vysoký krvný tlak nevedie nevyhnutne k&nbsp;vysokej pulzovej frekvencii a&nbsp;naopak. Srdcová frekvencia pri aktivite a&nbsp;fyzickej námahe medveďa stúpa, ale krvný tlak sa zvýši len veľmi mierne, až nepatrne. Výskum publikovaný v&nbsp;časopise Physiological and Biochemical Zoology ilustruje komplexnú sériu zmien, ktoré sa vyskytujú v&nbsp;srdciach medveďov pri hibernácii. Počas hibernácie sa znižuje krvný tlak len nepatrne, ale srdcová frekvencia sa zníži výrazne, klesá približne na 8 – 10&nbsp;bpm. Keby sa ľudské srdce takto spomaľovalo, malo by to fatálne následky. U&nbsp;človeka by zvýšený tlak následkom zníženej frekvencie spôsobil roztiahnutie komôr. Takto roztiahnutý sval by bol slabší a&nbsp;menej účinný, čo by nakoniec viedlo k&nbsp;zlyhaniu srdca.

Spaľovanie tuku poskytuje dvakrát viac energie ako proteíny alebo uhľohydráty. Z&nbsp;tuku sa tvorí aj voda, ktorou sa reguluje telesné vyparovanie a&nbsp;u&nbsp;medvedice sa z&nbsp;tuku tvoria tekutiny na tvorbu materského mlieka. Vedľajšie produkty, ktoré vznikajú pri spaľovaní tuku, pomáhajú dopĺňať aminokyseliny v&nbsp;tele medveďa a&nbsp;takisto zabraňujú tomu, aby obsah močoviny narástol v&nbsp;tele medveďa do toxického množstva. Medvede sa preto môžu nielen vyhnúť potrebe močiť a&nbsp;takto ostať neaktívne, ale aj tempo ich metabolizmu bielkovín zostáva vysoké počas hibernácie. Napriek fyzickej pasivite nestrácajú svalovú hmotu a&nbsp;ani inak nezoslabnú. Ak sú cicavce počas dlhšieho obdobia fyzicky neaktívne, v&nbsp;dôsledku vyplavovania kalcia z&nbsp;kostí im hrozí vznik osteoporózy. Medveďom však nie. Na rozdiel od pravých zimných spáčov, ktorí musia byť aktívni vždy po niekoľkých dňoch, medveď môže spať nepretržite týždne či mesiace bez príjmu potravy, tekutín a&nbsp;potreby vylučovania moču a&nbsp;trusu. Dochádza k&nbsp;akejsi recyklácii produktov látkového metabolizmu. Močovina z&nbsp;obličiek a&nbsp;močového mechúra sa reabsorbuje do krvného obehu a&nbsp;obehový systém ju prenáša do čriev, kde ju baktérie hydrolyzujú na amoniak. Amoniak sa vracia späť do pečene, kde sa podieľa na tvorbe nových aminokyselín, ktoré tvoria základ proteínov. Organizmus medveďa tak počas hibernácie premieňa odpadové produkty na stavebné materiály.

Ak by bol človek počas dlhšieho obdobia fyzicky neaktívny, hrozili by mu kardiovaskulárne ochorenia, poruchy koagulácie (zrážanie krvi), dysfunkcia obličiek, trombóza, ateroskleróza (zhrubnutie a&nbsp;tuhosť tepien), sarkopénia (úbytok svalovej hmoty) a&nbsp;následkom vyplavovania kalcia z&nbsp;kostí by bol vystavený osteoporóze. Medveďovi to nehrozí. Napriek tomuto extrémnemu fungovaniu zostáva jeho organizmus bez akýchkoľvek patofyziologických stavov spojených s&nbsp;dlhotrvajúcou fyzickou nečinnosťou. Počas zimného spánku nestrácajú svalovú hmotu, nevykazujú žiadnu stratu geometrie kortikálnej kosti a&nbsp;mechanických vlastností kostry a&nbsp;ich organizmus nejaví známky poškodenia orgánov.

Hibernácia je oveľa komplikovanejší mechanizmus, ako si vedci doteraz mysleli. Prebúdzanie zo zimného spánku sa uskutočňuje spontánne alebo vplyvom vonkajších podnetov. Napriek tomu, že sa činnosť srdca počas prebúdzania podstatne zvýši, neobjavujú sa v&nbsp;nej žiadne abnormality. Pri zobúdzaní sa zo spánku je pre medveďa dôležité, aby sa čo najrýchlejšie zohrial. Čím je hmotnosť medveďa menšia, tým rýchlejšie sa zohreje. Čím nižšia je telesná teplota medveďa a&nbsp;teplota prostredia, tým dlhšie trvá jeho zahriatie. Miesta s&nbsp;najvyššou produkciou tepla a&nbsp;najrýchlejším rastom telesnej teploty sú hlava a&nbsp;hruď. A&nbsp;keďže hnedý tuk sa nachádza najmä medzi lopatkami, táto časť tela je pri prebúdzaní medveďa vôbec najteplejšia. Najchladnejšia je zadná časť jeho tela. Staršia literatúra udáva, že prebúdzanie zo zimného spánku prebieha rýchlejšie ako usínanie.Najnovšie výskumy však hovoria, že prebudenie – teda dosiahnutie stavu, keď sa metabolizmus medveďa vráti na normálne hodnoty, trvá dva až tri týždne.

Opúšťanie brlohu pre rušenie: Spia či nespia veľké šelmy?

Výber pre vás

Opúšťanie brlohu pre rušenie: Spia či nespia veľké šelmy?

Súvisiace články

Ochranári: Ukončenie lovu vlka neznamená, že sú tieto šelmy v bezpečí

Bobor na odstrel: Ministerstvo povolilo odlov, zvieratá poškodzujú hrádze

Kožu dolu: Pri práci s divinou treba poznať všetky dôležité aspekty

KVÍZ: Rozumiete starým poľovníckym výrazom, alebo len strieľate naslepo?

Kuna vs. potkan: Fascinujúci súboj šelmy s nebojácnym hlodavcom

Výber pre vás