<strong>Bažant, mýtický vták z východu, sa v antike udomácnil aj na európskom kontinente. Prezrime si túto ozdobu našich revírov zblízka.</strong>

Pôvodne bažant poľovný (<em>Phasianus colchicus</em>) obýval Predkaukazsko, nižšie položené oblasti Kaukazu a južnejšie časti Ázie až po Tichý oceán. V Európe ho prví spoznali Gréci, ale s jeho systematickým rozširovaním začali Rimania, ktorí chovali bažanta z kaukazskej oblasti. Postupne sa umelo rozšíril do celej Európy, kde sa udomácnil a stal obľúbenou poľovnou i ozdobnou zverou.

Vo svete sa vyskytuje tridsaťjeden poddruhov tohto vtáka, na Slovensku však nemáme v poľovných revíroch bažanta „čistej“ odrody. Čistokrvné bažanty rozličných rás chovajú zvyčajne len na farmách. Do prírody boli vysadené rôzne geografické odrody, ktoré sa od seba odlišujú najmä prítomnosťou, respektíve neprítomnosťou bieleho pásika na krku. Naše dnešné bažanty prešli dlhodobým krížením a zvyčajne sa už nedá presne určiť, aké znaky od ktorých odrôd prevzali. Väčšinou ide o krížence bažantov kolchických – bezobojkových, ktorým chýba golierik na krku, juhočínskych – obojkových, ktoré majú na krku dobre viditeľné biele golieriky, alebo mongolských s prerušovaným golierikom naznačeným len niekoľkými pierkami. Prevládajú však dve mutácie: kohúty s červenohnedým sfarbením a bielym obojkom a tmavé bezobojkové kohúty. V praxi sa naše bažanty označujú rovnakým pomenovaním – bažant poľovný.

V našich lesoch a na poliach nachádza tento kurovitý vták výborné podmienky. Ideálne miesto preň predstavujú najmä lužné lesy pozdĺž väčších riek. Rozšírený je na Západoslovenskej a Východoslovenskej nížine, v južnej časti stredného Slovenska, ale aj všade tam, kam ho poľovníci vypúšťajú z umelých chovov. Stabilná populácia sa drží iba vo vlhkejších oblastiach do nadmorskej výšky tristo metrov, kde sa striedajú lúky, lesy a kroviny. Z vlastných poľovníckych skúseností viem, že bažanty vypustené v minulosti do niektorých lokalít na strednom a hornom Považí sa dobre prispôsobili tamojším podmienkam a sú schopné ďalšieho rozmnožovania. Časom však treba myslieť na oživenie krvi a populáciu dopĺňať vypúšťaním nových bažantov.

Ak chceme bažanta udržať v revíri, musíme ho intenzívne prikrmovať. Potravou je viazaný väčšmi na polia ako na lesy. Živí sa semenami kultúrnych plodín, obilím i lesnými plodmi. Vyniká žravosťou, a preto môže príležitostne spôsobiť poľnohospodárom škody. Úžitok, ktorý prináša pri biologickej ochrane rastlín, je však oveľa väčší. Neúnavne „zberá“ hmyz, najmä škodlivý, ba chytá i mladé hraboše a myši. Veľmi osožný je na zemiačniskách, lebo požiera pásavku zemiakovú vrátane jej lariev. Bažant nerád zbytočne lieta. Radšej sa túla pešo. V noci hraduje na stromoch, no v lete často prespí aj v obilí. Kohút je pestro sfarbený, má ostrohy, dlhý chvost a maliny, to znamená bradavičnaté červené lysinky. Bažantica rovnako ako sliepky iných kurovitých vtákov je farebne nenápadná a má tiež klinovitý, ale podstatne kratší chvost ako kohút. V prírode je bažant poľovný korisťou pre takmer všetky dravé vtáky a cicavce, aj pre krkavcovité vtáky, ktoré plienia bažantie hniezda a ničia mláďatá. Je vyhľadávaný objekt lovu, ktorý v prípade kohúta vo voľnej prírode trvá od 1. novembra do 15. januára.

S obojkom či bez?

Výber pre vás