Poľovníctvo a rybárstvo

Dôležitým predpokladom kvalitného manažmentu veľkých šeliem (medveďa, vlka a&nbsp;rysa) je ich monitorovanie. Individuálna identifikácia jedincov prostredníctvom neinvazívneho vzorkovania umožňuje ich štúdium bez toho, aby sme ich museli odchytávať alebo dokonca pozorovať. Ako zdroj DNA zvyčajne slúžia výkaly či vypadnutá, vytrhnutá srsť. 

Po roku 1995 však niektoré štúdie (Gerloff et al., 1995; Taberlet a&nbsp;kol., 1996,1997; Gagneux, Boesch &amp; Woodruff, 1997; Goossens, Taberlet, 1998; Taberlet a&nbsp;kol., 1997; Woods a&nbsp;kol., 1999) poukázali na to, že použitie uvedených materiálov (výkaly, srsť) môže viesť k&nbsp;vzniku genotypizačných chýb, predovšetkým v&nbsp;dôsledku alelického (alela – dedičný základ znaku, jedna z&nbsp;viacerých alternatívnych foriem génu) vynechania. No tu je tiež problém s&nbsp;presným určením identity z&nbsp;dôvodu prítomnosti blízkych príbuzných v&nbsp;prírodných populáciách. Vedci preto dôrazne odporúčajú pred začatím rozsiahlej štúdie, ktorá zahŕňa neinvazívne vzorkovanie, vykonať pilotnú štúdiu na vyhodnotenie technických ťažkostí a&nbsp;tiež záležitostí súvisiacich z&nbsp;uvedenou identitou.

V&nbsp;súčasnosti zaznamenávame veľký pokrok vo výskume environmentálnej DNA (eDNA). Pri nej ide o&nbsp;získanie DNA zo vzoriek prostredia a&nbsp;nie priamo z&nbsp;tkanív organizmov. Zvyšuje sa jej potenciál pri hodnotení biodiverzity. Možnosti využitia eDNA sa výrazne rozšírili s&nbsp;nás­tupom metabarkódingu. DNA metabarkóding (masívne paralelné sekvenovanie novej generácie pre molekulárnu identifikáciu viacerých taxónov v&nbsp;komplexnej vzorke) má viacero výhod pri odhadovaní druhovej diverzity – je finančne efektívny, má minimálny vplyv na prostredie počas odberu vzoriek a&nbsp;produkcia údajov nezávisí od taxonomických skúseností. 

Nedávno výskumníci z&nbsp;univerzít zo Slovinska, Švajčiarska, z Francúzska a&nbsp;Nórska prezentovali úspešnú individuálnu genotypizáciu eDNA získanej zo stôp veľkých šeliem (medveďa, vlka a&nbsp;rysa) v&nbsp;snehu. Odber vzoriek zo stôp v&nbsp;snehu prebiehal počas zimy v&nbsp;rokoch 2019, 2020 a&nbsp;2022&nbsp;v&nbsp;slovinských Alpách a&nbsp;Dinárskych horách a&nbsp;vo francúzskych Alpách. Terénny personál vrátane dobrovoľníkov, terénnych biológov a&nbsp;strážcov parkov/lesov odoberal vzorky v&nbsp;oblastiach výskytu veľkých šeliem. Sterilizovanou lyžicou škrabali povrch stopy v&nbsp;snehu a&nbsp;naškrabaný sneh vložili do sterilného plastového vrecka (10“ × 12“). 

Bolo použitých viacero vreciek, keď sa pre vzorku nazbierali väčšie objemy snehu. Počet stôp zozbieraných pre danú vzorku sa pohyboval od jedna do 17. Miesto odberu vzoriek, charakteristiky vzorky a&nbsp;podmienky prostredia na odbernom mieste zaznamenali operátori v&nbsp;teréne. Plastové vrecká so snehom označili a&nbsp;zmrazené transportovali do genetického laboratória, kde boli uchovávané pri –20 stupňoch Celzia až do extrakcie DNA.

Ako uvádzajú výskumníci, boli schopní genotypizovať vzorky uložené v&nbsp;mrazničke viac ako dva roky vrátane vzoriek odobratých z&nbsp;jednej stopy v&nbsp;snehu...

<strong>Viac sa dočítate v č. 3/2024 mesačníka poľovníctvo a rybárstvo.</strong>

Nová metóda monitoringu medveďa, vlka a rysa má veľký potenciál

Výber pre vás

Nová metóda monitoringu medveďa, vlka a rysa má veľký potenciál

Súvisiace články

Odborníci varujú: V Nemecku evidujú výskyt nebezpečnej nákazy prenosnej na človeka

Máme problém? Na Slovensku zaznamenali naozaj nebezpečný druh

PYTLIAK NA LIPTOVE? Odstreleného medveďa rieši polícia!

Marcové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom nájdete?

FOTO a VIDEO Najväčší poľovnícky a rybársky veľtrh v alpskom regióne: Takto to tam vyzeralo!

Výber pre vás