Z korún stromov na niektorých sídliskách počuť po nociach pískanie, ktoré obyvateľom môže narušiť spánok. Ornitológovia vysvetľujú, že takto sa momentálne hlásia mláďatá myšiarok ušatých, presnejšie, privolávajú svojich rodičov s potravou. Ako riešiť tento "diskomfort" obyvateľov sídlisk? „Pravidelne sa nám ozývajú dve skupiny ľudí. Prvej skupine prekážajú hlasové prejavy mláďat a žiadajú nás o ich premiestnenie, druhá skupina ľudí si myslí, že mláďatká pískaním prosia o pomoc. Myšiarky sú prirodzenou súčasťou mestského prostredia, kde našli v posledných desaťročiach vhodné podmienky na hniezdenie. Hlasové prejavy mláďat, ktoré ľudom prekážajú, trvajú pomerne krátke obdobie v roku a sú len jedným z mnohých zvukov, ktoré vplývajú na pokojný spánok ľudí. Odobratie mláďat a ich premiestnenie na inú lokalitu je veľmi vážnym zásahom do ich života, ktorý sa realizuje iba za výnimočných okolností. Preto vždy prosíme ľudí o trpezlivosť, kým mláďatkám dorastie perie a osamostatnia sa,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku. Podľa jej kolegu Tomáš Veselovského bol celý tento rok trošku netypický pokiaľ ide o hniezdenie. Najprv bola teplá zima, v&nbsp;máji zase dlhotrvajúce daždivé obdobie s&nbsp;nízkymi teplotami. Niektoré páry myšiarok zahniezdili výnimočne už v&nbsp;zime, napríklad v&nbsp;januári zaznamenali mláďatká v&nbsp;Bratislave. Väčšina myšiarok začala s hniezdením v&nbsp;jarnom období, teda od marca do mája. "Mimo miest si ľudia myšiarku ani nevšimnú, ale v&nbsp;mestách jej prítomnosť mnohí teraz intenzívne vnímajú,“ skonštatoval.

Myšiarky ušaté si vlastné hniezdo nestavajú, využívajú staré hniezda krkavcovitých vtákov a holubov, prípadne človekom vytvorené polobúdky. Kým sú mláďatá malé, zdržiavajú sa iba v hniezde a opúšťajú ho, až keď majú 3-4 týždne. "Ešte nevedia lietať, pretože nemajú úplne vyvinuté perie. Preto sa pomocou pazúrov, zobáka a krídel iba presúvajú po vetvách stromov. So západom slnka začínajú ich hlasové prejavy, ktoré pripomínajú pískanie kovovej bráničky. Ich cieľom je nasmerovať rodičov s potravou, pretože mláďatá v tomto veku sú ešte odkázané na starostlivosť rodičov,“ vysvetľuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Stáva sa, že ľudia nájdu na chodníku alebo v&nbsp;tráve mláďa a&nbsp;chcú mu pomôcť. V&nbsp;dobrej viere si ho zoberú domov, skúšajú ho kŕmiť rôznou potravou a&nbsp;keď je na pokraji uhynutia, tak kontaktujú odborníkov. Podľa R. Slobodníka takýto postup nie je správny. "Ihneď pri náleze treba zistiť, či našu pomoc skutočne potrebuje. "Vo všeobecnosti, mláďa, ktoré má ešte len páperie, alebo je viditeľne zranené či apatické, potrebuje pomoc. Vypadnuté mláďa v&nbsp;páperí treba vrátiť do hniezda a zranené potrebuje veterinárne ošetrenie. O&nbsp;vhodnom postupe rozhodujú pracovníci Štátnej ochrany prírody SR, ktorých treba kntaktovať. Staršie mláďatá, ktoré sa už učia lietať, často postačuje vyložiť na vyšší konár, mimo dosahu psov a&nbsp;najmä túlavých mačiek.“

Ako postupovať v&nbsp;prípade nájdenia mláďatka alebo poraneného dospelého jedinca učí Ochrana dravcov na Slovensku deti na základných školách v rámci projektu Živé mestá, živé miesta, ktorý realizuje s podporou Zeleného vzdelávacieho fondu. "So žiakmi sme vyvesili v&nbsp;okolí školy polobúdky pre myšiarky. Školské areály majú výhodu, že sú rozsiahle a&nbsp;myšiarky tým pádom hniezdia ďalej od panelákov, kde by zvuk pískajúcich mláďat mohol ľuďom prekážať,“ uzatvára T. Veselovský.

V noci sa na sídliskách ozývajú takéto strašidelné zvuky

Výber pre vás

V noci sa na sídliskách ozývajú takéto strašidelné zvuky

Súvisiace články

Na Slovensku žije 10 druhov sov a my vám ich teraz predstavíme

Rakúsky poľovník strieľal na Slovensku do hniezd havranov

Výnimka medzi sovami? Áno, je ňou myšiarka močiarna

Vtáky sa živia škodcami, šíria semená stromov a čistia prírodu

Výber pre vás