Ivan Kňaze

Medvede chodievam fotiť na Poľanu už 37 rokov. V&nbsp;auguste 2019 som sa ako obvykle ohlásil na lesnej správe Kyslinky. Správca Paťo Komora ma ubytoval v&nbsp;chate Pod Dudášom. Prvé dva dni som sa ešte zameriaval na fotografovanie motýľov a&nbsp;chrobákov. Povyše chaty vo veľkých množstvách lietali na kvety bodliaka a&nbsp;pichliača bielohlavého. Ráno a&nbsp;večer som vysedával na blízkych posedoch, no nevidel som ani srsti.

V&nbsp;ten nešťastný, či aj šťastný, deň, 7. augusta 2019, som šiel ráno na Čierny vŕšok opraviť rebrík na posede a&nbsp;okolo desiatej som sa vracal do chaty. Napadlo mi ešte zatelefonovať manželke Evke, lebo sme boli dohovorení, že sa budem ozývať. Na Poľane je však signál len na určitých miestach, a&nbsp;tak som vyšiel na kopec v&nbsp;lokalite Zálomská. Manželke hovorím: „Ahoj, Evka, je mi tu dobre, neboj sa, som zdravý a&nbsp;veselý...“ Zložil som a&nbsp;pomaly schádzal z&nbsp;kopčeka, keď som si spomenul na zvláštny sen.

Znovu volám: „Evka, ešte som ti chcel porozprávať, čo sa mi tejto noci snívalo. Sedela si v&nbsp;našej kuchyni za stolom s&nbsp;mojím otcom (ktorého žena ani nepoznala, lebo sme sa zosobášili, keď otec už nežil) a&nbsp;hrali ste karty. A&nbsp;ja som ti ukazoval poranený lakeť. Krvácal. Chcel som, aby si mi ranu natrela, ale ty, že na také raničky (rany) nedáš svoje drahé masti. Otec na to, že veď mu to natri, vidíš, ako mu to krváca. Potom si šla po masť, z&nbsp;tuby vytlačila taký malý kúsok, prstom len tak trochu rozotrela a&nbsp;riekla pritom akési pft.“ Zvláštne. Prorocké?

Zbehol som ku chate. Slnko ma však znovu vylákalo na lesnú cestu. Celkom pri chate som fotografoval fúzače za letu a&nbsp;v&nbsp;mláke larvy žabky – kunky žltobruchej, do pripravovanej knihy Svadby žiab a&nbsp;tance hadov. Keď som chcel vykročiť, zbadal som hneď pod cestou mladého medvedíka. Ešte som stačil zaostriť a&nbsp;odfotografovať ho, keď vtom v&nbsp;kroví nad cestou zarevala medvedica a&nbsp;rútila sa za mnou. Bežal som 10-15 metrov, potkol som sa a&nbsp;spadol na okraj cesty. Fotoaparát som schoval pod seba, ruky si dal na hlavu a&nbsp;silno som reval, tak ako revala medvedica.

V&nbsp;duchu som cítil veľkú hrôzu, clivotu, akoby koniec sveta. Bola to pre mňa najväčšia rana, ktorú som v&nbsp;živote zažil. Na zadku a&nbsp;rebrách som zacítil veľkú bolesť. Medvedica bola na mne asi dve-tri sekundy. Potom som vyskočil a&nbsp;utekal dolu horou ku chate. Medvedica zbadala, že som živý, a&nbsp;útok po niekoľkých skokoch zopakovala. Aj vtedy som už ležal na zemi, pričom som narazil hlavou na peň a&nbsp;ten mi spôsobil veľkú hrču na čele. Zahryzla mi do stehna a&nbsp;labou zadrapila o kostrčovú kosť, vďaka silnému opasku mi však nespôsobila veľkú ranu. V&nbsp;zadku zostali štyri hlboké diery po zuboch…

<strong>Viac sa dočítate v č. 8/2024 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.</strong>

NAPADLA MA MEDVEDICA: V duchu som cítil veľkú hrôzu, clivotu, akoby koniec sveta

Výber pre vás

NAPADLA MA MEDVEDICA: V duchu som cítil veľkú hrôzu, clivotu, akoby koniec sveta

Súvisiace články

Vo Francúzsku chcú zakázať aj elektronické obojky pre psov, poľovníci budú diskutovať

Ako sme lovili: Poznáme výsledky manažmentu hlavných druhov zveri v sezóne 2023/2024

Vojtech Richter: Zaslúžil sa o rozvoj chovu raticovej zveri a posudzovania trofejí

Poplach v dedine: Medveď sa opäť pohyboval v blízkosti ľudí

VIDEO: V letných horúčavách poteší kúpeľ na záhrade aj naše operence

Výber pre vás