TASR

Tvrdí to Ondrej Kameniar z občianskej iniciatívy <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/my-sme-les-vyzyva-kompetentnych-aby-utok-medveda-nezneuzivali-svoje-ciele?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">My sme les</a>. TASR ešte 21. januára požiadala riaditeľa Správy NAPANT o stanovisko, doteraz však na tieto tvrdenia nereagoval.

<strong>"Štátne lesy vyrúbali súvislú plochu v 190-ročnom lese v centrálnej časti národného parku. Lokalita Šifrová je pritom známa ako jedno z miest, kde ešte prežíva ohrozený hlucháň hôrny. Vyrúbané bolo dokonca tokanisko, čo je miesto, ktoré hlucháne využívajú na rozmnožovanie. </strong>Takto rozsiahla ťažba priamo na <a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/polovnictvo/ochranari-varuju-tazba-dreva-v-biotopoch-hluchana-nema-vyznam-a-skodi?itm_brand=polovnictvoarybarstvo" target="_blank">tokanisku hlucháňa</a> za posledné roky na Slovensku nemá obdobu. Ťažbu vedome schválila Správa NAPANT na čele s riaditeľom Michalom Babničom," informoval Kameniar s tým, že členovia iniciatívy preverili ťažbu v lokalite Šifrová v blízkosti Struhárskeho sedla ešte koncom minulého roka.

Podľa Kameniara sa ťažba dreva, ktorej cieľom bolo zastaviť šírenie podkôrneho hmyzu, udiala na viacerých miestach v porastoch s vekom 190 a 215 rokov. Tieto lesy sú zaradené v kategórii "ochranné lesy" a ich hlavnou funkciou nemá byť produkcia dreva, ale ochrana pôdy pred eróziou a zadržiavanie vody.

<strong>"Veľká časť stromov pravdepodobne ani nebola napadnutá lykožrútom, pretože na väčšine spílených kmeňov neboli žiadne stopy po podkôrnom hmyze. Les mal pred zásahom prirodzenú štruktúru blízku pralesu. </strong>Na malej ploche boli zastúpené všetky vekové a hrúbkové kategórie stromov. Lykožrút takýto les, na rozdiel od umelo vysadenej rovnovekej smrekovej monokultúry, nedokáže zničiť, pretože napáda iba staršie a oslabené stromy. Vyrúbaný bol cenný porast, ktorý s lykožrútom nemal problém a navyše boli vyťažené aj zdravé stromy. To všetko bez ohľadu na vzácneho hlucháňa, ktorý tu mal veľmi dobré podmienky na život," vysvetlil Kameniar.

Ako dodal, riaditeľ NAPANT odsúhlasuje všetky ťažby, akoby ani nebol na čele národného parku ale lesného závodu. "A to bez ohľadu na to, že hlucháň a ďalšie vzácne druhy sú ohrozené vyhynutím, že naše posledné súvislejšie zachovalé lesy v národných parkoch začínajú vyzerať ako rešeto. To všetko v čase, keď na vlásku visí vysoká pokuta od Európskej únie práve za ničenie biotopov hlucháňa," uzavrel Kameniar.

My sme les: Výrubom zničili hluchánie tokanisko, ťažbu mal povoliť NAPANT

Výber pre vás

My sme les: Výrubom zničili hluchánie tokanisko, ťažbu mal povoliť NAPANT

Súvisiace články

Ochranárske organizácie vyzývajú envirorezort: Okamžite zastavte lov vlkov

Bobor na odstrel: Ministerstvo povolilo odlov, zvieratá poškodzujú hrádze

Poľovnícka komora: Ak sa vlk nebude loviť dlhšie obdobie, stratí pred nami rešpekt

Iniciatíca My sme les si nebrala servítku pred ústa: Tvrdé slová na adresu envirorezortu

Výber pre vás