Poľovníctvo a rybárstvo

Poľovnícke plánovanie vychádza z&nbsp;toho, že prirodzený pomer pohlaví čerstvo narodených mláďat je pri väčšine druhov našej zveri takmer 1 : 1 (samce : samice). Viac-menej vyrovnaný pomer zaručuje vnútrodruhovú konkurenciu medzi samcami, v&nbsp;niektorých prípadoch aj medzi samicami, aby sa do ďalšej plemenitby dostali len najkvalitnejšie jedince plodiace len najhodnotnejšie potomstvo. Tento na pohľad logický algoritmus však nezaručuje, že sa ideálny pomer pohlaví udrží automaticky všade a&nbsp;u všetkých vekových kategórií. Keď opomenieme rôzne, väčšinou lokálne a&nbsp;individuálne pôsobiace patogény, stačí vziať do úvahy rozdielnosť miestnych klimatických či potravných podmienok a&nbsp;prítomnosť či neprítomnosť veľkých predátorov.

Dovolím si uviesť niektoré poznatky publikované naším významným poľovníckym biológom Dr. Milanom Bališom v&nbsp;jeho monografii Jelenia zver (Príroda, 1980). Na stranách 134 a&nbsp;135 konštatuje, že na Slovensku je už len málo oblastí, kde sú v&nbsp;primeranej hustote zastúpené všetky druhy veľkých šeliem. Prakticky medzi ne možno rátať TANAP a&nbsp;Nízke Tatry. Pridŕža sa údajov z&nbsp;TANAP‑u, kde pracoval ako vedecký pracovník výskumnej stanice Správy TANAP‑u. 

V&nbsp;sledovanom 15-ročnom období (1954 až 1968) strhli veľké šelmy na území TANAP‑u&nbsp;587 jedincov jelenej zveri, čo tvorilo až 63,9 percenta celkových strát. Z&nbsp;tohto vlky strhli 366 jedincov (62,3 %), rysy 180 (30,7 %), medvede 37 (6,3 %), kým ostatné šelmy len štyri jedince jelenej zveri. Straty spôsobené vlkom v&nbsp;tomto období predstavovali 71 jeleňov, 209 jeleníc a&nbsp;86 jelenčiat, teda v&nbsp;štruktúre 1 : 2,9 : 1,2.

Pokračovanie na 2. strane

Doktor Bališ ďalej cituje závery iných autorov (Sablina, Bubeník a&nbsp;i.), ktorí považujú za najvýznamnejšieho selektora jelenej zveri práve vlka, pričom uvádza, že podľa Dr.&nbsp;Bubeníka je pomer strhnutej zveri v&nbsp;celých Karpatoch 1 : 5,7 (jelene : jelenice), teda podstatne vyšší ako v&nbsp;TANAP‑e.

Podľa Bališa sa medveď na regulácii zúčastňuje len nepatrne, živú zver strháva ojedinele, keď je veľmi vyčerpaná, postrelená alebo inak poranená, chorá a&nbsp;podobne. Ďalej uvádza, že vlk najviac zveri strháva od októbra do konca mája, rys od decembra do konca apríla a&nbsp;medveď od druhej polovice marca do konca mája. Podotýkam, že tieto poznatky pochádzajú z&nbsp;obdobia, keď sa na Slovensku vlk aj rys bežne lovili a&nbsp;realizoval sa aj regulačný lov medveďa (vo výške asi 10 % odhadovaného kmeňového stavu). Odvtedy sa však situácia na Slovensku kardinálne zmenila.

Regulačný lov medveďa je už viac ako desať rokov zastavený a&nbsp;do zoznamu úplne chránených druhov bol zaradený nielen rys, ale aj vlk. A&nbsp;keďže areál veľkých šeliem sa postupne rozšíril na všetky horské orografické celky stredného, severného i&nbsp;východného Slovenska, muselo sa to zákonite prejaviť na podmienkach poľovníckeho obhospodarovania jelenej zveri. Jej kmeňové stavy v&nbsp;niektorých lesných oblastiach zreteľne klesli pod tlakom šeliem. Často sa koncentruje vo veľkých počtoch (aj stovky jedincov) a&nbsp;migruje v&nbsp;poľnej krajine, kým susediace lesné revíry zívajú prázdnotou. A&nbsp;keďže vlk evidentne strháva viac jeleníc ako jeleňov, nutne sa musel posunúť v&nbsp;prospech jeleňov aj dlho kritizovaný neprirodzený pomer pohlaví.

Pokračovanie na 3. strane

V&nbsp;mnohých revíroch už niekoľko rokov pozorujeme nízky pomer jelenčiat proti&nbsp;jeleniciam. Odhadujeme, že koeficient prírastku dlho nedosahuje „úradnú“ hodnotu 0,7 až 0,8 z&nbsp;počtu jeleníc. V&nbsp;takom jesennom „rúdliku“ 5 až 6 kusov holej zveri málokedy spozorujeme viac ako 1 až 2 jelenčatá. Niekedy medzi nimi dokonca žiadne nie je. Preto možno predpokladať, že skutočný koeficient prírastku sa dnes pohybuje okolo hodnoty 0,3 až 0,5 jelenčaťa k&nbsp;počtu dospelých jeleníc.

Keď budeme pátrať po príčine uvedeného javu, musíme si všimnúť zreteľnú koreláciu medzi týmto javom a&nbsp;súčasným populačným rozmachom medveďa. Nespochybňujem poznatky Dr. Bališa, že medveď strháva hlavne chorú, vyčerpanú či poranenú jeleniu zver a&nbsp;že sa tak deje predovšetkým od polovice marca do mája. To platí aj dnes. Ale dovolím si tvrdiť, že len v&nbsp;prípade dospelej zveri a&nbsp;v&nbsp;tom čase už odrastených minuloročných jelenčiat. V&nbsp;čase spomenutých údajov žilo na Slovensku len 600 až 800 medveďov, kým dnes ich môže byť niekoľko tisíc. Preto musíme revidovať závery Dr. Bališa o&nbsp;zanedbateľnom vplyve medveďa na reguláciu jelenej zveri. Súčasný nízky podiel jelenčiat oproti jeleniciam u&nbsp;nás sa mi spája s&nbsp;poznatkami zo Severnej Ameriky, že tamojšie medvede grizly, ale aj o&nbsp;poznanie menej dravé baribaly vyhľadávajú počas mája až júna ešte málo mobilné jelenčatá, ktoré odkladajú matky jelenice. 

Prednostne&nbsp; strhávajú samice a&nbsp;mláďatá, zvlášť medvede ich&nbsp; likvidujú viac.

Myslím si, že regulačný vplyv 400 až 600 našich vlkov na jeleniu zver sa v&nbsp;porovnaní s&nbsp;účinnosťou regulácie jelenčiat odkladaných v&nbsp;máji až júni niekoľkými tisíckami našich medveďov dostáva minimálne na tú istú úroveň, ak nie do úzadia. Zvlášť, keď sa nedá vylúčiť, že značná časť medvedej populácie sa v&nbsp;tomto období na vyhľadávanie jelenčiat špecializuje. No ani špecializácia nemusí byť podmienkou. Jelenice totiž odkladajú jelenčatá predovšetkým do krytu vyššej bylinnej vegetácie, ktorej formácie sa nachádzajú hlavne v&nbsp;rúbaniach, kde medvede najviac vyhľadávajú potravu. Najčastejšie sú to nejaké rastliny, hlodavce alebo drevokazný hmyz v&nbsp;hnijúcich pňoch či drevných zvyškoch po ťažbe, ale takto medveď často náhodou narazí i&nbsp;na odložené jelenča, ktoré pred ním nemá šancu na záchranu. A&nbsp;to stavia nášho medveďa do pozície podstatného, ak nie rozhodujúceho regulátora tohto druhu zveri.

Vplyv veľkých šeliem na populáciu jelenej zveri sa od čias získavania poznatkov Dr. Bališom radikálne zmenil. Neselektívne redukovanie prírastku jelenčiat nadmieru početným medveďom a&nbsp;koncentrovanie jelenej zveri, hlavne v&nbsp;poľnej krajine, muselo viesť aj k&nbsp;zmene pomeru pohlaví, minimálne k&nbsp;jeho posunu v&nbsp;prospech jeleňov.

Ako by sme sa mali zachovať v&nbsp;súvislosti s&nbsp;týmito kardinálnymi zmenami my slovenskí poľovníci? Máme poruke príklady zo Severnej Ameriky (a&nbsp;možno aj zo Sibíri). Aj keď tam veľké šelmy (medvede, vlky, kojoty, pumy, rysy) mimo národných parkov plánovite lovia, predsa len pri love koristi (tam hlavne jeleníka, jeleňa amerického, losa a&nbsp;soba karibu) postupujú inak ako my.

U&nbsp;všetkých týchto druhov lovia takmer bez výnimky hlavne samčiu zver a&nbsp;úmyselne až bigotne chránia samice ako nositeľky prírastku. Popri samiciach napríklad u&nbsp;losa dokonca chránia aj mláďatá. Pri veľkom poklese populácií (napríklad losa) poľovnícke úrady neváhajú dočasne úplne zastaviť lov, hoci od tohto zdroja živočíšnych bielkovín sú často existenčne závislí ľudia žijúci v&nbsp;divočine. Len tento postup považujú za záruku zachovania dostatočnej populačnej hustoty veľkých párnokopytníkov ako potravnej základne nielen človeka, ale aj veľkých predátorov. A&nbsp;to je pri prednostnom strhávaní samíc a&nbsp;mláďat veľkými šelmami úplne pochopiteľné.

Obávam sa, že ak sa neuvoľnia legislatívne podmienky totálnej ochrany našich veľkých šeliem, budeme musieť pri chove a&nbsp;love jelenej zveri pristúpiť k&nbsp;podobným, ak nie k&nbsp;takým istým opatreniam. Celoročne veľmi dobré potravné podmienky (poľné kultúry a&nbsp;zimné prikrmovanie) nás oproti Severnej Amerike a&nbsp;Sibíri do určitej miery zvýhodňujú. Lenže tie isté podmienky zvýhodňujú aj veľké šelmy. Veď prečo by sa na takýto vypiplaný „nadstav“ jelenej zveri neulakomili? 

Ak chceme urobiť niečo zmysluplné v&nbsp;prospech celých, už niekoľko tisícročí menených ekosystémov a&nbsp;ich ohrozených ťažiskových prírodných prvkov (napríklad aj veľkých lesných mravcov či čmeliakov zlikvidovaných medveďmi) aj v&nbsp;prospech človeka, nemôžeme sa dištancovať od regulácie všetkých ťažiskových elementov lesných ekosystémov, veľké šelmy nevynímajúc. Obávam sa, že ak nebude tento proces legálny a&nbsp;plánovitý, tak bude taký, aký, zdá sa, prevláda v&nbsp;západnej Európe, čiže nelegálny a&nbsp;živelný, čomu zodpovedajú tamojšie nulové alebo len minimálne stavy veľkých šeliem.

Autor: Ing. Jaroslav Ďurík, lesník, poľovník a&nbsp;bývalý profesionálny pracovník štátnej ochrany prírody.

Medveď, vlk a rys ovplyvňujú pomer pohlaví u jelenej zveri: Poľovníci, viete, čo s tým?

Výber pre vás