Ivan Kňaze

Moja prvá výprava za veľkými šelmami smerovala na Poľanu, kde ma zaujímali hlavne medvede a&nbsp;ich úkryty – zimné aj letné brlohy. Veľa času som strávil na východe Slovenska, na Vihorlate, vo Východných Karpatoch aj na poľskej strane a&nbsp;potom na Muránskej planine pri vlkoch. Rysy som pozoroval vo Veľkej a&nbsp;Malej Fatre, v&nbsp;Chočských a&nbsp;Veporských vrchoch. Divé mačky, líšky a&nbsp;jazvece mám doma v&nbsp;chotári, ale príležitostne som objavil alebo mi lesníci ukázali ich brlohy v&nbsp;rôznych kútoch nášho krásneho Slovenska.

Letný brloh medveďa býva menší ako zimný, dlhý len jeden až dva metre. Za malým otvorom je rozšírený a&nbsp;dosť vysoký, aby v&nbsp;ňom mohol medveď pohodlne ležať, obracať sa, sedieť i&nbsp;postaviť sa. Často je v&nbsp;skalnej pukline, ako to bolo na Poľane na&nbsp;Hukave alebo vo Veporských vrchoch pod Hrbom. Zistilo sa, že v&nbsp;takom brlohu strávi&nbsp;niektoré dni až 60 percent času. Do letného brloha vchádza po rannom, ale tiež večernom nasýtení sa. Počas dňa sa skrýva v&nbsp;brlohu približne od 11.30 do 16.00, potom si doň ide odpočinúť asi hodinu pred polnocou a&nbsp;prebýva v&nbsp;ňom asi do 3.00 nad ránom. Nevyužíva ho cez horúce letné&nbsp;dni. Vtedy si vytvorí na povrchu akýsi dočasný brloh či skôr pelech. Zvyčajne z&nbsp;hustých smrekových alebo jedľových konárov pod ihličnatým stromom. Máva dva otvory. Ak by sme medveďa v&nbsp;takom prechodnom dennom brlohu vyrušili, nevrhol by sa otvorom na nás, ale ušiel by zadným. Najjednoduchšiu skrýšu v&nbsp;období rozvinutej vegetácie má medveď pri koreni hrubého stromu. Tam si vyhrabe plytkú jamu, tenšie korene stromu odstráni, prípadne tam nahrnie ihličie či lístie a&nbsp;uloží sa tak, aby mu hlava vyčnievala za stromom. Takéto ležovisko, keď medveď nie je doma, prezradí množstvo jeho chlpov a&nbsp;dve-tri kopy trusu v&nbsp;blízkosti.

Zimný brloh medvedice je oveľa väčší, priestrannejší, takže sa v&nbsp;ňom môže pohybovať v&nbsp;čase kladenia mláďat. Niekedy býva členitý, s&nbsp;menšími oddelenými brlôžkami. Pravdepodobne pre to, aby sa s&nbsp;mladými v&nbsp;prípade nebezpečenstva urýchlene presunula tam, kam ani vlky nedosiahnu. Zimný brloh býva dobre vystlaný suchým lístím, machom a&nbsp;trávou, letný býva bez výstelky.

Kým medveď si brloh často vyhrabe sám, naša mačkovitá šelma rys ostrovid nie. Nemá pazúry prispôsobené na hrabanie a&nbsp;brušká láb má veľmi citlivé. Už dávnejšie sme s&nbsp;Jožom Tomikom, chovateľom šeliem z bojnickej zoo, vedeli o&nbsp;skalnom brlohu rysa v&nbsp;Oravských Beskydách, nad Hruštínom, až kdesi pod Minčolom. A&nbsp;potom aj o&nbsp;ďalšom, v&nbsp;skalách Kvačianskej doliny v&nbsp;Chočských vrchoch, kde ho podľa stôp v snehu objavili ochranári zo Zuberca. Rys sa ukrýva v&nbsp;zimnom brlohu najmä počas dňa, ale za slnečného dňa sme takisto našli jeho ležovisko na odhrabanom snehu. Bolo situované na južnom okraji skaly obrastenej machom a sčasti zakrytej konárom stromu.

Ani letné, materské brlohy si rys nehrabe. Je ťažké ich objaviť, nedá sa to ako počas zimy podľa stôp v snehu. Ale niekedy trochu pomôže bahnitý terén, hlavne lesné cesty, po ktorých rys chodí a&nbsp;vybočuje z&nbsp;nich do odľahlých, ťažko prístupných častí svojho teritória. Zvyčajne sú to skalnaté strže s&nbsp;porastom vysokých stromov. Tam si brloh vybuduje ako priehlbinu pod skalným previsom alebo na zemi pod hrubým kmeňom, či pod koreňom vývratu. Rysie brlohy sú najčastejšie zvrchu len čiastočne kryté alebo aj celkom nekryté. Rys je veľmi opatrná šelma, musí mať z&nbsp;brloha výhľad. Keď zaznamená čo len náznak nebezpečenstva, zoberie aj tri mláďatá naraz do papule a&nbsp;ufujazdí, ani sa nenazdáme kam. Aj keď sú mláďatá už väčšie, nevychádzajú bez matky. Ležia v&nbsp;brlohu ako „mŕtve“. Keď prichádza rysica s&nbsp;potravou, už z&nbsp;niekoľkých metrov pred brlohom sa im ozve. Taký rysí brloh môže byť bez výstelky alebo s&nbsp;výstelkou zo srsti či z peria koristi. Výstelku môže rysica doplniť machom a&nbsp;trávou, najmä keď je v&nbsp;čase rodenia chladno. Neskôr, keď už mláďatá vychádzajú z&nbsp;brloha, môžeme miesto ich pobytu objaviť podľa zvyškov koristi. Aj ďalej od brloha sa nachádzajú kosti, perie a&nbsp;srsť s&nbsp;kúskami kože. Takto sme objavili brloh rysice v&nbsp;juhovýchodnej časti Veporských vrchov, za obcou Látky pod Novodomským vrchom. Nachádzal sa na odľahlej čistine, v&nbsp;kope starého sena.

Vlčia svorka má vo svojom obrovskom teritóriu niekoľko brlohov. V&nbsp;novom roku si však gravidná vlčica zvyčajne zhotovuje nový brloh alebo vynovuje niektorý starý. A&nbsp;niekedy sa nasťahuje aj do starej líščej alebo jazvečej diery. Taký prípad sme s&nbsp;poľovníkom Vincom V. zo Závažnej Poruby pozorovali v&nbsp;Starom háji pod Rakytovicou v&nbsp;Nízkych Tatrách. Vlky vyhnali z&nbsp;brloha jazvečicu (údajne ju aj usmrtili) a&nbsp;jej brloh obsadila vlčica. Pravdepodobne tam vrhla vĺčatá, ale potom bol brloh opustený. Pri častom vyrušovaní ich odniesla do náhradného, nám neznámeho. Svorka sa okolo materského brloha správa nenápadne. Pri brlohu ani v&nbsp;okruhu siedmich až desiatich kilometrov neloví. Len vedúci vlk občas prichádza potajme k&nbsp;brlohu a&nbsp;donesie mäso pre vlčicu. Pred tým sa ohlási z&nbsp;veľkej vzdialenosti a&nbsp;ona mu odpovie, či je vzduch čistý. Až potom pribehne s&nbsp;mäsom. Ak mu vlčica neodpovie, nejde za ňou s&nbsp;potravou a&nbsp;čaká. Ak nebezpečenstvo nepominie, vlčica s&nbsp;mladými sa presťahuje do náhradného brloha. Na tento účel má pripravené aj zo dva.

Líška si vo svojom teritóriu vyhrabe väčší počet brlohov. Keď sa pohybujem v&nbsp;našom chotári, všade nachádzam nejakú dieru. V&nbsp;každom jarku na svahu je brloh a&nbsp;najnovšie sa líšky sústreďujú k&nbsp;cestám. Pred obcou, priamo pod hlavnou cestou pri parkovisku, ma líška materský brloh. Líštičky čakali na okraji cesty. Ak niektoré auto zrazí živočícha, majú hneď naporúdzi hotovú korisť. No potom zrazilo auto aj jedno líšťa. Líšky sa vyskytujú po celom Slovensku. Aj na najvyššie položenej Téryho chate vo Vysokých Tatrách som videl líšku pri kuchyni. Kuchár hovoril, že má brloh dolu pod skalou a&nbsp;vyviedla v&nbsp;ňom mláďatá. Líščie brlohy, na rozdiel od jazvečích, majú jednoduchšiu konštrukciu, len materské brlohy si buduje s&nbsp;väčšou zodpovednosťou na suchých bezpečných miestach, najradšej na svahoch, aby nezatiekli vodou, a&nbsp;pod koreňmi stromov. Najviac jednoduchých brlohov vybudeje líška v&nbsp;okolí materského brloha. Sú to len plytké prechodné diery s&nbsp;ležoviskom, kde sa líška ukrýva v&nbsp;chladnom alebo v&nbsp;daždivom období. Má ich viac, ale niektoré navštívi len raz za rok. Buduje si však aj náhradné brlohy, blízko materského, aby tam v&nbsp;prípade nebezpečenstva mohla rýchlo poprenášať mláďatá. 

Keď nebezpečenstvo pominie, môže sa s&nbsp;mladými vrátiť. V&nbsp;líščom brlohu je niekoľko krátkych chodieb alebo výklenkov. Niektoré chodby sú tajný východ, ktorý je na povrchu akoby „starý“, nevyšúchaný, slúži len pre prípad nebezpečenstva. Taký východ býva utajený pod previsom vysokých tráv, pri koreni hustého kríka, často pichľavej trnky alebo hlohu, ruže šípovej. Líška využíva vo väčšej miere brlohy len pri rodení a&nbsp;odchove mláďat. Počet využívaných brlohov sa zvyšuje od októbra do januára až februára, vrchol dosahuje v&nbsp;decembri. Je zaujímavé, že počas párenia líšky málo využívajú brlohy. Pozoroval som ich predsvadobné hry a&nbsp;párenie celých sedem dní a&nbsp;nocí na Poľane zo Záhorskej horárne, párkrát aj s&nbsp;horárom Štefanom Malčekom. Lišiak s&nbsp;líškou sa v&nbsp;noci naháňali a&nbsp;párili na zamrznutom snehu na lúke, pod oknami horárne. A&nbsp;počas dňa prebiehal koncert a&nbsp;svadobné hry v&nbsp;riedkom lese pod lúkou. Líška behala po snehu aj ráno po východe slnka a&nbsp;potom odpoludnia, niekedy až do súmraku. Lišiak sa z&nbsp;lesa pod lúkov ozýval trojslabičným štekotom. Počul som ho ešte aj tri kilometre odtiaľ, v lokalite Turňa pod kopcom Kľuka. Pri výchove mláďat sa líška zdržiava v&nbsp;brlohu a&nbsp;lišiak si po párení, asi od marca, vyhľadáva nový brloh. Od júna do septembra som líšku nenašiel nikdy v&nbsp;brlohu. Zistila, že bezpečnejšie sú úkryty v&nbsp;rúrach, v&nbsp;dutinách starých kmeňov, pod vývratmi, alebo len tak leží prihrabaná lístim a&nbsp;trávou. Líšky často zostanú v&nbsp;lete aj počas dňa na lúke s&nbsp;vysokou trávou.

Najväčší staviteľ brlohov je jazvec. Pod zemou trávi väčšiu časť života. Hrabať zem je preň akoby celoživotná práca. Nielenže vybuduje poriadny brloh a&nbsp;zabýva sa v&nbsp;ňom, ale aj ho každý deň prebudováva, doplňuje podzemný labyrint chodieb a&nbsp;architektonicky ho upravuje. Jazvec buduje zložité sústavy chodieb s&nbsp;viacerými otvormi, ktoré sú rozdelené na vetracie otvory, tajné únikové otvory, potom je hlavný otvor a&nbsp;vedľajšie otvory pre výstup mláďat z&nbsp;materského obydlia. Ako som si všimol, matka vychádzala večer z&nbsp;hlavného otvoru, kde bolo čerstvo vyhrabané, kým mláďatá z&nbsp;vedľajších dvoch otvorov. Počas rekonštrukcií chodieb bola pri hlavnom vchode kopa zeminy, potom zemina zmizla, lebo ju jazvečica presunula dnu a&nbsp;zapchávala ňou niektoré chodby, ktoré už nehodlala používať. Keď sme prišli k&nbsp;jazvečej nore o&nbsp;niekoľko dní, všetko bolo usporiadané inak. Výhraby už celkom zostarli a&nbsp;neďaleko vznikli nové. Ľubomír Brtek píše, že podzemný hrad jazveca môže mať až 50 východov. Východy majú spravidla polkruhovitý tvar a&nbsp;vetracie otvory okrúhly. 

Jazvečia rodinka však vždy využíva najviac dva-tri otvory, ostatné iba v&nbsp;núdzi. Keď však vyrastajú mláďatá, tieto otvory využívajú pri nahánačkách. Hniezdna komôrka, kde sa narodili mláďatá, býva od ústia vstupnej chodby vzdialená päť až desať metrov. Hniezdo je vystlané jemnou trávou, machom a&nbsp;lístím. Niekedy počas leta pozorujeme, ako jazvečica cúvajúc vyhrabáva zadnými nohami starú výstelku von. Z&nbsp;hniezdeho materiálu potom vytvára akýsi valec a&nbsp;gúľa ho ďalej od diery, kde ho rozbalí a&nbsp;niekedy suší, ale väčšinou nechá tam a&nbsp;nagúľa nový suchý materiál. Suchý materiál posúva opäť cúvajúc zadnými nohami, no aj prednými pod bruchom do brloha. Hniezdny materiál vymieňa ešte v&nbsp;septembri, to je už naposledy pred zimným spánkom. Jazvec však aj počas zimného spánku vychádza viackrát z&nbsp;brloha, hoci zasneženého, a&nbsp;ide k&nbsp;vode.

LOVY OBJEKTÍVOM: Ako vyzerá brloh medveďa, vlka, líšky, jazveca a iných šeliem

Výber pre vás

LOVY OBJEKTÍVOM: Ako vyzerá brloh medveďa, vlka, líšky, jazveca a iných šeliem

Súvisiace články

V Slovenskom raji sú všetky tri veľké šelmy, pomohli aj stopy v snehu

Bizarná tragédia: Poľovníka zabil medveď, ktorý padol zo stromu, TO však nie je všetko...

Januárové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom prinášame?

FOTO Drsné zábery: Súboj volaviek na život a na smrť

LOVY OBJEKTÍVOM: Ochranu a prikrmovanie privíta aj zver na poli

Výber pre vás