Zdeněk Jagielski

Daniel škvrnitý (Dama dama) patrí do čeľade jeleňovité (Cervidae). Spolu s&nbsp;losom európskym sú jedinými zástupcami jeleňovitých s&nbsp;lopatkovitým typom parožia. Kým daniel je rozšírený takmer v&nbsp;celej Európe, okrem najsevernejších oblastí, los sa vyskytuje výlučne v&nbsp;severnej a&nbsp;severovýchodnej časti Európy. A,&nbsp;samozrejme, obýva aj sever amerického kontinentu. Daniel je pôvodom zo Stredomoria a&nbsp;Malej Ázie (Turecko). Postupom času bol introdukovaný do rôznych krajín Európy. V&nbsp;našich končinách sa najskôr choval vo zverniciach, dnes je však už aj bežnou súčasťou voľne žijúcej fauny. Lokálne sú jeho stavy na Slovensku nápadne vysoké a&nbsp;spôsobuje škody na poliach, vo vinohradoch i&nbsp;v&nbsp;lesoch.

Daniel škvrnitý je menšieho vzrastu ako jeleň lesný, ale o&nbsp;dosť väčší ako srnec lesný. Samce vážia od 40 do 100 kilogramov, samice od 25 do 50 kilogramov. Výška samca v&nbsp;kohútiku sa udáva 80 až 110 centimetrov a&nbsp;samice 75 až 90 centimetrov. Dĺžka daniela je 135 až 170 centimetrov a&nbsp;danielice 110 až 140 centimetrov. Chvostík majú dlhší ako jelenia zver, meria až okolo 20 centimetrov. Slúži im aj ako komunikačný prostriedok.

Daniel v&nbsp;letnom šate je tehlovo červený až hnedý s&nbsp;bielymi škvrnami po celom tele a&nbsp;s&nbsp;tmavým pásom na chrbte až po chvostík. Spodok chvostíka a&nbsp;jeho okolie sú biele. V&nbsp;zime je danielia zver farebne menej výrazná, sivohnedá, škvrny sa takmer strácajú. Najmä vo zverniciach sa objavujú aj jednofarebné jedince (čierne či biele). Danielia zver obýva nížiny aj vrchoviny. Vyhľadáva listnaté bukové, dubové alebo zmiešané lesné komplexy. V&nbsp;ostatnom období sa však prispôsobila aj poľným podmienkam a&nbsp;počas vegetačného obdobia využíva na úkryt veľké poľnohospodárske plochy. Tento jav sa rozšíril najmä so zvýšenou produkciou kukurice a&nbsp;repky olejnej.

Najvýraznejším morfologickým znakom odlišujúcim samca a&nbsp;samicu je parožie, ktoré nosí len samec. Daniel zhadzuje parožie každoročne v&nbsp;apríli až máji, pričom do augusta mu narastie nové, pokryté výživným lykom. Tejto jemnej kože sa zbavuje vytĺkaním parožia o&nbsp;dreviny, pričom sa mu od danej dreviny sfarbuje do rôznych tmavých odtieňov. Parožie rastie úmerne veku daniela, takže vek daniela sa dá podľa neho bezpečne odhadnúť. Prvé parožie – ihlice bez ružíc, danielom začína rásť asi vo veku jedného roka (máj-jún). Vytĺkajú si ich v&nbsp;auguste, asi vo veku 14 mesiacov, a&nbsp;zhadzujú približne vo veku dvoch rokov. V&nbsp;treťom roku života nasadzuje druhé parožie (šestorák alebo osmorák s&nbsp;náznakmi lopatiek-vareškár). V&nbsp;ďalšom roku má už daniel malé lopatky (lopatkár). Od štvrtého parožia (päťročný) je riadnym lopatárom. Jeho parožie má zreteľné, na okrajoch čipkované lopaty, očnicu i&nbsp;nadočnicu. Najsilnejšie trofeje nosí na hlave približne vo veku 9 až 11 rokov. Potom nasleduje úbytok hmoty parožia a&nbsp;trofej stráca loveckú hodnotu.

Daniele žijú väčšinu roka v&nbsp;čriedach oddelene podľa pohlavia. Samice s&nbsp;mláďatami vo svojich a&nbsp;mladšie samce vo svojich. Staré daniele sú samotárske. Počas ruje je však všetko inak. Vtedy danielice prichádzajú za danielmi, ktoré ich lákajú chrapľavým hrdelným chŕkaním na svojich teritóriách. Danielia ruja nasleduje po jelenej. Trvá približne od polovice októbra do polovice novembra, ale všetko závisí od počasia v&nbsp;danom roku...

Viac sa dočítate v č. 10/2024 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.

Lopatári v akcii: Danielia ruja sa spúšťa v októbri

Výber pre vás