Mnohí už určite počuli monotónny spev nášho kolibkárika čipčavého (Phylloscopus collybita). Jeho „čip-čap- -čep“ znie od včasnej jari, keď sa samček vráti z juhu, potom spieva až do júla, keď má krátky „letný útlm“, ale v auguste pri pŕchnutí si začne znovu pospevovať a spieva aj počas jelenej ruje a príprav na odlet do teplých krajín. Patrí medzi najhojnejšie vtáčie druhy na Slovensku. Obľubuje svetlé listnaté lesy a ich okraje, často žije v nížinných lužných a vlhkých lesoch, no takisto vysoko v ihličnatých horách až po okraj kosodreviny.

Kolibkárik je malá pápernatá guľka s perím jemným ako hodváb. Má krátke zaoblené krídla, nedlhý chvostík a tenučký valcovitý zobáčik, ktorý je na konci nebadane zahnutý. Myslím si, že jemný háčik na konci zobáka mu slúži práve na vyberanie nektáru z kvetov. Robí to majstrovsky. Zavesí sa pomocou pazúrikov na hlávku kvetu, vloží zobák do kalíška, a keď ho kvet neudrží, začne trepotať krídlami. Takto ako kolibrík visí vo vzduchu a naberá nektár. Podobne ho možno vidieť pri vyberaní dužiny na bobuľovitom lesnom ovocí. Kým samček neustále hudie svoju pesničku, samička už pletie svoj košíček na svahu alebo návrší, kde sa stráca v suchom lístí. No ak je hniezdo v údolí, vynaliezavá samička ho „zdvihne“ do trsu tráv, až 30 centimetrov nad zem. Takto je zabezpečené pred povodňami. A prečo kolibkárik neustále spieva? Samček sa veľmi nestará o hniezdo, ale o to, aby bola okolo hniezda dobrá nálada. Samička zatiaľ v okolí vyzbiera všetko, čo sa na zemi aj na konároch hýbe – holé húsenice motýľov, larvy nosatcov aj fúzačov či drobné vajíčka hmyzu z listov a korienkov. Rada loví aj pavúky. Keď som ju pozoroval, práve priniesla pavúka kútnika maštaľného (Tegenaria ferruginea) a druhý raz zas krásneho križiaka zeleného (Araniela cucurbitina). Každému pavúkovi odtrhla nohy a do hniezda niesla len jeho tučné bruško. 

Keď mláďatá vylietajú z kolísky, nevedia si ešte nájsť potravu, ale žiadajú o ňu jemným pískaním rodičov. Vtedy sa nad nimi zľutuje aj samček a pomáha samičke pri kŕmení. Trvá asi desať dní, kým sa mláďatá postupne osamostatnia. A samček sa popri speve podujíma aj na úlohu strážcu a ochrancu rodiny. Keď zbadá približujúcu sa lasicu, okamžite zletí na zem a usiluje sa ju odlákať predstieraním, že je zranený. Poletuje so „zraneným“ krídlom nízko nad zemou, „padá“ zbedačený na zem, no v momente, keď malá krvilačná šelma k nemu priskočí, ožije a odletí. Necháva lasicu, aby ho na zemi zas dobehla, no v poslednej chvíli znovu „ozdravie“ a vyletí na konár. Pritom ostro volá „tuit“. Niekedy sa do „boja“ za záchranu mláďat v hniezde na zemi zapojí aj samička. U nás žijú ešte ďalšie dva druhy kolibkárikov, a to kolibkárik spevavý (Phylloscopus trochius) a kolibkárik sykavý (Phylloscopus sibilatrix).

Autor: <strong>Ivan Kňaze Archív PaR 08/14</strong>

Vtáča z kolísky: Kolibkáriky vďačia za svoje meno dômyselne vystavaným hniezdam

Výber pre vás

Vtáča z kolísky: Kolibkáriky vďačia za svoje meno dômyselne vystavaným hniezdam

Súvisiace články

Bez pomoci nemá šancu: Ak nájdete tohto vtáka, mali by ste ihneď konať!

FOTO Dobrodužná expedícia: Vybrali sme sa za vtákmi na Saharu

Je to havran, jastrab či výr? KVÍZ ukáže, či poznáte slovenské vtáky

Poľovníkov upozorňujú na riziko nákazy: Vírus vtáčej chrípky potvrdili aj u líšok

VIDEO To je ale irónia: AHA, z čoho si vtáky stavajú hviezda

Krkavcovité vtáky v našich končinách: Sanitári či predátori?

Výber pre vás