Poľovníctvo a rybárstvo

Líška hrdzavá, naša najznámejšia a najpočetnejšia šelma.&nbsp; Práve január a február je pre poľovníkov zaujímavý tým, že v tomto období sa lesom šíria divné, niekomu strach naháňajúce zvuky,&nbsp; ktorými sa líšky ohlasujú v čase párenia sa, teda kankovania. Nahliadnite snami do fotogalérie, kde nájdete informácie, možno nie každému známe.&nbsp;

V lete sú líšky ťažšie ako v zime, keď majú menej potravy. Na sivej podsade má líška hrdzavú až žltočervenú kryciu srsť, na prsiach a bruchu je biela. Vonkajšie strany ušníc, ako aj predné strany nôh sú vždy takmer čierne. Vyskytuje sa však i viac farebných variácií. Niektoré líšky majú pozdĺž chrbta tmavší pás srsti, ktorý v prednej časti križuje rovnako tmavý pás cez lopatky (hovoríme im krížové líšky).

Líška robí aj úžitok lovením drobných hlodavcov – denne spotrebuje 20 až 50 kusov.

Líška je hlavným prenášačom a šíriteľom veľmi nebezpečnej choroby besnoty, preto je celoročne povolený jej lov. Vďaka vysokej populačnej dynamike, nočnému životu a známej prefíkanosti líške nehrozí nikde vyhubenie.

Líška sa pohybuje v teréne zväčša klusom. Zadné tlapky kladie do stôp predných, a tak stopa líšky vytvára jednu čiaru, líška teda čiaruje. Beží skokom, ktorý môže dosahovať až 4 metre. Líška je nie veľmi rýchlym, ale vytrvalým bežcom. Pri sliedení a prikrádaní sa ku koristi robí krátke kroky. Dobre lezie po skalách a na šikmo naklonené kmene stromov.

Líška žije samotársky v podzemných brlohoch. Vyhrabáva si ich v strede svojho revíru v ľahkej pôde, na južných slnečných stráňach. Vyhýba sa mokrým miestam s vysokou hladinou spodnej vody. V brlohu máva dve komory, jedna je ležiskom a druhá zásobárňou, kam zanáša svoju korisť. Ležisko býva niekedy až 6 m hlboko v zemi. Z brlohu vedie viac východov na rôzne strany. Neraz sa líška nasťahuje aj do opusteného jazvečieho brlohu a tam, kde sú dostatočne dlhé a priestranné chodby, obývajú ich spoločne s jazvecom. O obývanom brlohu svedčia čerstvé hrabanie a stopy pri vchode, ako i rozličné zvyšky koristi pred brlohom – perie, zajačie labky

Svoj revír, ktorý býva podľa potravových možností a početnosti líšok okolo 100 ha, si značkuje močom, trusom, ako aj výlučkami análnych žliaz. Votrelcov neznáša a odháňa ich z revíru. Mladé jedince, ale i prestarnuté samce nie sú schopné obhájiť si svoj revír, a tak žijú na menších územiach, odkiaľ podnikajú lovecké výpady do cudzích revírov.

I keď v prírode plní dôležitú regulačnú a selektívnu funkciu, vie narobiť na malej zveri veľké škody. Najmä v bažantnici nie je vôbec vítaná. V poľných revíroch s chovom bažantov, jarabíc a zajacov ju intenzívne hubia, hoci dospelého zdravého zajaca uloví iba zriedka. Srnčatá sa stávajú jej korisťou, keď nie je v blízkosti matka, ktorá by ich ubránila. Dospelú srnu sa podarí líške strhnúť len výnimočne v zime, keď je vo vysokom snehu zoslabnutá.

Nepriateľom líšky v prírode je rys, vlk a orol skalný. Líška sa ich teritóriám vyhýba.

Líška vyhľadáva brloh len pri dlhotrvajúcich dažďoch, v silných mrazoch, v čase párenia a výchovy mláďat, alebo ak je prenasledovaná psom. Inak sa zdržuje na povrchu a v slnečných dňoch sa rada vyhrieva stočená do klbka na pni. Na lov vychádza za večerného šera a na brieždení sa vracia. Len v zime, keď je vyhladnutá, vychádza už popoludní a neraz sa zdrží na love i do predpoludňajších hodín.

Honcovanie líšok prebieha v najtuhšej zime – v januári až februári. Vtedy lišiaky opúšťajú svoj revír a vyhľadávajú honcujúce sa líšky. Neraz jednu líšku naháňa i viac lišiakov, pričom ten, ktorý je najbližšie k líške, zaháňa ostatných samcov. Najmä v tomto období sa po nociach ozýva zavýjavé štekanie líšok. Cez deň páry odpočívajú v brlohoch. Tam prebieha aj akt párenia.

Asi po 8 týždňoch líška v osobitnom brlohu, ktorý vystiela srsťou vytrhanou z vlastného brucha, vrhá 3 až 8 mláďat. Dynamika populácie závisí od potravovej ponuky. Pri zníženom stave drobných hlodavcov klesá i početnosť vrhu. Líšťatá majú pri narodení hmotnosť len okolo 100 g, no rýchle priberajú a po 14 dňoch sa im otvárajú oči. Líška ich dojčí asi 40 dní a potom ich kŕmi natráveným mäsom. V tomto období už vychádzajú z brlohu a šantia alebo sa vyhrievajú na slnku. Pri hraní vrčia a brešú.

Matka sa o ne náležite stará, aby ich dobre nasýtila, a usilovne loví všetko, na čo natrafí, niekedy stráca i svoju známu opatrnosť. V nebezpečenstve mladé prenáša, neskôr ich prevedie do náhradného brloha. V štvrtom mesiaci, keď majú už vymenený chrup, začínajú sa učiť loviť a koncom leta sa rodina rozpadáva. Pohlavne dospievajú vo veku 10 mesiacov. Mladé lišiaky sa zvyknú zatúlať dosť ďaleko od svojho rodiska, kým mladé líšky ostávajú v blízkosti matky. Ak sa v zime nespária, pomáhajú na jar matke pri kŕmení a výchove mláďat; vytvárajú rodinnú skupinu.

Líška je častým a obľúbeným motívom pre umelcov. Či už na obrazoch, kresbách, v knihách a inej umeleckej tvorbe.

Pri líške nemožno zabudnúť ani na deti, rozprávky či karikatúry, je to naozaj obľúbený motív.

Hlavnou potravou líšky sú drobné hlodavce, teda myši a hraboše. Žerie však všetko, od hmyzu až po zvieratá do veľkosti srnčaťa. Za korisťou sliedi popri potokoch, kde vyžiera hniezda divých kačíc, lysiek a iných vtákov hniezdiacich pri vode, žerie žaby a zdochnuté ryby. Popri autocestách vyhľadáva poranené zrazené zvieratá a navštevuje aj smetiská, v mestských parkoch dakedy aj odpadové koše. Nezriedka sa dostáva k domácej hydine, ktorú vynáša z kurínov.

Hrdzavkám začína ich obdobie lásky, viete o čom a kom je reč?

Výber pre vás