imný spánok, takzvaná hibernácia, je zložitý proces. Začína sa dôkladnou prípravou vo forme hromadenia tukových zásob a&nbsp;výberom vhodného miesta na prečkanie nehostinných vonkajších podmienok. Počas zimného spánku sa živočíchom znižuje telesná teplota. Literatúra uvádza, že na štyri, či dokonca len jeden stupeň Celzia. Spomaľujú sa životné procesy, látková premena, dýchanie, pulz. Zimní spáči sa spravidla schúlia „do klbka“, čím zmenšia svoju povrchovú plochu, ktorá je rozhodujúcim faktorom pri strate telesného tepla. Prípravu na zimný spánok signalizuje hypotalamus. V&nbsp;jeho prednom jadre sa nachádza centrum hladu a&nbsp;v&nbsp;zadnom centrum sýtosti. Vo fáze, ktorá predchádza hibernácii, je funkcia centra sýtosti tlmená a&nbsp; činnosť centra hladu zase stimulovaná. Vtedy si napríklad taký plch začína zvyšovať dávky potravy s&nbsp;hojným obsahom cukru a&nbsp; vytvára si tak dostatočné zásoby tuku ako zdroj energie. Prebudenie zvierat zo zimného spánku je podstatne rýchlejšie ako zaspávanie, ale je takisto energeticky veľmi náročné. 

Hibernujúci živočích sa nachádza akoby na hranici života a&nbsp;smrti, keďže jeho životné funkcie fungujú na minimum. Ale čo spôsobí, že sa opäť preberie? Odborníci predpokladajú, že na zimný spánok vplývajú látky, ktoré sa nachádzajú v&nbsp;krvi. Pokusmi sa zistilo, že ho zastavuje hormón testosterón. Zatiaľ však nie je jasné, čo živočícha do zimného spánku uvádza. V&nbsp;našej prírode sa stretneme s&nbsp;viacerými zvieracími spáčmi. Niektoré druhy prespia doslova celú zimu bez jediného<br>prebudenia, iné sa budia i&nbsp;niekoľkokrát. Takzvaný pravý zimný spánok majú napríklad ježe, plchy, svište, sysle alebo niektoré netopiere. V&nbsp;takomto spánku môžu prečkať až sedem mesiacov. O&nbsp;nepravom zimnom spánku hovoríme zasa pri mäsožravcoch a&nbsp;všežravcoch. V&nbsp;tomto prípade je „spiaci“ jedinec pri vedomí, pri vyrušení sa aktivizuje a&nbsp;svoj brloh aj opustí, napríklad keď sa potrebuje vyprázdniť alebo sa vonku oteplí. Takto „spí“ napríklad medveď hnedý, jazvec lesný alebo psík medvedíkovitý. 

Zimní spáči si zimovisko dôkladne vyberajú a&nbsp;pripravujú. Medveď obľubuje skalné dutiny, vývraty stromov a&nbsp;podobne. Do brlohu si nanosí dostatok suchého materiálu, ako je lístie alebo trsy trávy. Zvlášť dôsledná je medvedica, ktorá počas zimy privedie v&nbsp;brlohu na svet mláďatá. Zaujímavé sú v&nbsp;tomto smere aj jazvece. Tie si budujú letné a&nbsp;zimné nory. Počas roka žijú v&nbsp;letných a&nbsp;na jeseň sa sťahujú do zimných, kde sa uložia na nepravý zimný spánok. Netopiere si ako zimovisko vyberajú spravidla jaskynné priestory bez prievanu a&nbsp;s&nbsp;vyrovnanou teplotou vzduchu. Plazy a&nbsp;obojživelníky by zimu vonku neprežili, pretože ich telesná teplota sa odvíja od teploty prostredia. Vďaka svojej studenokrvnosti však v&nbsp;úkryte vydržia strnulo aj niekoľko mesiacov. Vždy, keď klesne teplota pod určitú hranicu, upadajú do stavu nehybnosti a&nbsp;preberú sa až pri oteplení. Také užovky hibernujú trochu inak ako cicavce. Využívajú takzvanú brumáciu. Chlad spôsobuje spomalenie metabolizmu hada až do bodu, keď nemusí prijímať potravu. Potravu prestávajú prijímať už niekoľko týždňov pred zimným spánkom, aby sa pripravili a&nbsp;ich žalúdky boli prázdne. Pravdepodobne sa vôbec nehýbu, kým sa teplota prostredia dostatočne nezvýši na to, aby sa mohli prebudiť. 

 Zvieratá sa zo zimného spánku prebúdzajú v&nbsp;závislosti od klimatických podmienok. Je to spojené so zvyšovaním teploty alebo predlžovaním slnečného svitu. Ako prvé opúšťajú zimné brlohy nepraví spáči – medvede či jazvece, a&nbsp;to bežne už vo februári a&nbsp;v&nbsp;marci. Počas miernej zimy tieto druhy dokonca nemusia hibernovať takmer vôbec. Neskôr sa prebúdzajú napríklad ježe či plchy, aj ony však majú budíček nastavený podľa klimatických podmienok a&nbsp; teploty. Jež býva aktívny od marca. Syseľ či plch sa prebúdzajú v&nbsp; marci až apríli. Rakúski vedci zistili, že mnohé hibernujúce živočíchy sú v&nbsp;porovnaní s&nbsp; celoročne aktívnymi na tom lepšie aj z&nbsp;hľadiska celkovej dĺžky života. Nastavené sú totiž na pomalší životný rytmus, pomalšie sa rozmnožujú a&nbsp;samice dlhšie nosia mláďatá.

Na hranici života a smrti: Čo sa deje s hibernujúcim zvieraťom?

Výber pre vás

Na hranici života a smrti: Čo sa deje s hibernujúcim zvieraťom?

Súvisiace články

FOTO Pod hladinou: Naše pôvodné raky sú čoraz vzácnejšie

OSEM psov vhodných pre rodiny s deťmi: Máte jedného z nich doma?

TOTO je 5 najlepších psích plemien vhodných aj do bytu!

FOTO Malé predátory číhajú v zime zo zeme aj vzduchu

Ktoré zvieratá by sme si mali vziať do vesmíru? Na psov zabudnite!

Výber pre vás