Jedným z priekopníkov myšlienky založiť v Tatrách národný park zveri bol gróf Christian Kraft Hohenlohe, ktorý v roku 1879 kúpil časť územia v okolí Tatranskej Javoriny. Gróf Hohenlohe postavil v Tatranskej Javorine zvernicu. Dovážal sem karpatské jelene, ale aj jeleňa vapiti a marala, za čo si však vyslúžil kritiku z radov poľovníckych odborníkov. V roku 1912 žilo v  okolí Tatranskej Javoriny takmer dvetisíc kusov jelenej zveri.

<br /> „Môj prastrýko chcel v tomto území vytvoriť národný park zveri, a aj preto sem dovážal živočíchy, ktoré v iných krajinách už vymierali. Chcel pomôcť tomuto regiónu, aby bol atraktívnejší,“ spomínal na grófa jeho prasynovec Kristian, tiež aktívny poľovník, keď navštívil Tatry počas jelenej ruje v roku 2008.<br /> „Denne tu piekli asi 500 kilogramov chleba, ktorí domáci volali jelení chlieb. Boli to strukoviny, ovos a fosforečnan vápenatý. Zberali letninu a kvalitné seno z horských lúk. Starostlivosť o zver tu bola vynikajúca a doteraz využívame tieto poznatky,“ zaspomínal si vtedy tatranský lesník Ing. Stanislav Mačor.</p> 

Gróf Hohenlohe myslel tiež sociálne. Dovolil miestnym občanom pásť dobytok a ovce na svojich lúkach za symbolický poplatok jednu korunu na rok. Ľudia teda gazdovali aj na jeho území. Hoci bol evanjelického vierovyznania, dal v Tatranskej Javorine postaviť katolícky kostol, kde chodieval pravidelne na bohoslužby. Odkaz grófa Hohenloheho je aktuálny, pretože patril nielen medzi odborníkov, ale aj milovníkov prírody. Poľovačka bola pre neho len výsledkom starostlivosti o zver.

Korene nemeckého kniežacieho rodu Hohenlohe siahajú do 12. storočia a rozdelil sa na viaceré vetvy. Knieža Christian Kraft von Hohenlohe-Oehringen (1848 –1926) bol absolvent rytierskej školy v Legnici v Sliezsku a Právnickej fakulty univerzity v Bonne, tiež generálmajor pruskej armády a najúspešnejší podnikateľ svojho rodu. V roku 1879 odkúpil za pol milióna korún od Salomonovcov časť Dunajeckého panstva, a to oblasť Javoriny a Lendaku. V rokoch 1895 až 1898 k tomu prikúpil od Mariássyovcov Vyšné Hágy s priľahlou Batizovskou, Štôlskou a Mengusovskou dolinou. Jeho majetok tu dosiahol výmeru 15-tisíc hektárov prevažne lesnej pôdy, na ktorej choval poľovnú zver. Okrem toho mal aj majetky v Nemecku a v Sliezsku, kde v baniach a hutách zamestnával asi 10 000 pracovníkov, v Uhorsku mal vinice v Bodrogkeresztre, lesy a polia v Somogyszobe, vinice v Zemplíne, lesy v Malých Karpatoch, polia a liehovar v Krížovej Vsi a majetky, ktoré odkúpil od Salomonovcov. V Javorine zriadil riaditeľstvo svojich európskych revírov a v roku 1885 dostaval a sprevádzkoval javorinský poľovnícky zámoček. Na svojom území najskôr v roku 1887 celkom zakázal vstup turistom a neskôr stanovil turistické trasy a termíny návštevnosti. Vylúčil však možnosť budovania chát. V roku 1891 knieža na radu svojho správcu, lesného inžiniera Eduarda Kégela, ktorý bol správcom majetku už u Salomonovcov, a na vlastné náklady sprevádzkoval v Javorine lepenkáreň na výrobu preglejky v nerentabilnej hornej železiarni, rozšíril výrobu preglejky i v dolnej železiarni.<br /> Pamätníci vykresľovali grófa Hohenlohe ako človeka vedomého si svojho postavenia, ale v podstate prístupného a spravodlivého. Po smrti jeho družky sa na posledné roky svojho života presťahoval do Szomogyszobu, kde vo veku 78 rokov umrel. Na základe jeho želania ho pochovali v Tatranskej Javorine.

Gróf Hohenlohe si Tatry zvlášť obľúbil

Výber pre vás