Mária Inštitorisová

Poľovník môže chodiť aj desať rokov denne do lesa a nestretne napríklad zoči-voči rysa. Prítomnosť tejto šelmy mu však môžu prezradiť pobytové znaky. Kto chce vedieť, ako pulzuje život v prírode, mal by si do pamäti uložiť stopy, ako aj ostatné pobytové znaky zveri.

„Najväčšiu stopu dospelej raticovej zveri, ktorá sa však na Slovensku vyskytuje len sporadicky, zanecháva los. Pri samcovi dosahuje dĺžku takmer 17 centimetrov, pri samici 14 centimetrov,“ hovorí profesor Ing. Juraj Ciberej, CSc., predseda Komisie pre životné prostredie, poľovníctvo a strelectvo pri SPZ a predseda Ústrednej hodnotiteľskej komisie SPK. O niečo menšia je jelenia stopa a podobné „pamiatky“ zanecháva diviak, no bohatšie o odtlačky paratíc. Podľa odborníka, ktorý prednáša na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a je členom vedeckej rady Lesníckej fakulty TU vo Zvolene, na dôkladné spoznávanie pobytových znakov zveri odborná literatúra nestačí. Študovať ich treba v teréne, a to v každom ročnom období.

Nie každý poľovník, žiaľ, venuje pozornosť aj takému pobytovému znaku, ako je trus zveri. A práve ten, pokiaľ je čerstvý, veľa napovie o obyvateľoch revíru. Pri cicavcoch prezrádza druhové zastúpenie, prijímanú potravu, zdravotný stav, približný vek, početnosť v stáde, dokonca i pohlavie. Pri pernatých dravcoch spolu s vývržkami minimálne naznačí miesto hniezdenia.

„Každá zver zanecháva trus, ale aj podľa spôsobu močenia sa dá zistiť jej pohlavie. Napríklad samica raticovej zveri alebo medvedica zanecháva moč medzi stopami zadných končatín, samec a medveď medzi stopami predných končatín,“ upresňuje J. Ciberej. Tieto znaky dobre vidno hlavne na snehu, no objavujú sa tiež na suchej zemi pri čerstvých stopách. „Skúsený poľovník podľa toho vie, či to bol jeleň alebo jelenica, medveď alebo medvedica, respektíve iný druh zveri.“

Farba, tvar, konzistencia i pach trusu jednotlivých druhov zveri závisí od jej veku, pohlavia, zdravotného stavu, kondície a potravy, ktorú prijíma. Pri raticovej zveri býva trus pravidelne formovaný a charakteristický svojou veľkosťou. Tá závisí v prvom rade od veľkosti jedinca, ale konzistencia trusu nemusí byť vždy stopercentne rovnaká. Mení sa najmä pri prechode zo zimnej kŕmnej dávky na letnú, alebo pri ochoreniach, predovšetkým spojených s hnačkami.

Trus jelenej zveri býva formovaný do podlhovastých valčekov, v spomenutom výživovom prechode sa stáva redším. Jeleň produkuje trus s priemerom 0,8 až 1,5 centimetra, jelenica a jelienča tenší a kratší. „Keď chcem zistiť, do akej vekovej kategórie zver patrí, vždy ho musím porovnať aj so stopou zveri.“

Podobný je aj trus danielej zveri, pri samcoch však „retiazka“ drží pokope a pri samiciach sa rozpadáva na jednotlivé typicky zahrotené kusy. Trus srnčej zveri je v porovnaní s trusom jelenej, danielej a muflónej zveri najmenší, pozostáva z drobnejších bobkov, ktoré sú v lete uložené v kôpke. Diviaky, naopak, kladú objemnejšie hromádky nepravidelného tvaru. „V našich podmienkach sa môžeme stretnúť aj s trusom losa, ktorého valčeky sú dlhé tri až tri a pol centimetra, pričom v priemere majú približne jeden a pol centimetra. Tento trus si nepomýlite s nijakým iným trusom.“ Z malých druhov zveri spomenieme aspoň zajaca poľného, ktorý zanecháva okrúhle bobky.

Pre väčšie predátory je typické, že si nerobia problém s umiestňovaním trusu. Zato menšie druhy svoje výkaly starostlivo ukrývajú, aby sa vyhli útoku prirodzených nepriateľov.

Medveď produkuje kašovitý trus v kôpkach, v ktorom vidno zvyšky potravy zodpovedajúcej danému ročnému obdobiu. Pomýliť si ho môžete napríklad s trusom diviačej zveri, pri diferenciácii si znovu pomôžete porovnaním so stopou.

Trus rysa a divej mačky sa podobá výkalom domácej mačky, ale je väčší. Keďže tieto šelmy trus spravidla zahrabávajú, v prírode ho len málokedy spozorujete.

Líška kalí na vyvýšené miesta, jej trus býva tmavý až čierny, v tvare šúľkov, ktoré obsahujú zvyšky kostí a srsti ulovených zvierat. „V jeseni si s obľubou pochutnáva na slivkách, preto možno v jej truse nájsť kôstky. Podobne aj medveď a diviak rady prijímajú jablká a iné ovocie.“

Trus vlka má najbližšie k trusu psa a takisto obsahuje nestrávené časti koristi.

Trus, respektíve zvyšky črevného tkaniva na čerstvom truse môžu poslúžiť na analýzu DNA, genetickej rozmanitosti a odhad početnosti veľkých šeliem.

„V minulosti, keď sa ešte lovili hlucháne, tetrovy a jariabky, lesníci a poľovníci nachádzali ich trus v kôpkach pod stromom, na ktorých tieto vtáky hradovali. O to ľahšie sa im potom poľovalo,“ spomína J. Ciberej. Trus lesných kurovitých vtákov má tvar granúl, v ktorých sú zvyšky lesných plodov, ihličia a púčikov. Z uvedenej trojice má hlucháň najhrubší priemer trusu, tetrov – menší a jariabok ešte menší.

Prítomnosť pernatých dravcov prezrádzajú biele striekance na stromoch a v okolí ich hniezdia, ako aj vývržky. Ich stopy tu zväčša nenájdete.

Pokiaľ je trus čerstvý, býva lesklý a svetlejší. Suchšie až zvetrané výkaly svedčia o staršom pôvode. „Pre parazitologické účely zbierame vždy čerstvý trus, ktorý však treba porovnať so stopou zveri. Aj keď má charakteristické znaky, len skúsený poľovník si nepomýli napríklad srnčí trus so zajačím, alebo jelení s danielím,“ konštatuje odborník.

Ak majú poľovníci podozrenie napríklad na parazitárne ochorenie zveri, mali by sa obrátiť na najbližšieho veterinárneho lekára, respektíve v okolí kŕmidiel pozbierať čerstvé vzorky trusu do mikroténových vrecúšok a čím skôr ich odoslať na vyšetrenie do Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Aby sa vzorky neznehodnotili, v chladničke ich možno skladovať maximálne sedem dní. Rozhodne ich nedávajte do mrazničky, pri mínusových teplotách by totiž vajíčka parazitov popraskali a pôvodca ochorenia by ostal neznámy!

„Dlhé roky pracujem aj pre Vojenské lesy a majetky SR v Kamenici nad Cirochou, v Pliešovciach a Kežmarku. Keď bolo treba, poľovníci celý víkend zbierali trus, vzorky nám poslali a my sme im podľa výsledkov vyšetrení odporučili alebo neodporučili odčerviť zver,“ hovorí profesor Juraj Ciberej. Dodáva, že košická univerzita už viac ako štyri desaťročia úzko spolupracuje aj s Tatranským národným parkom. „V Tatrách nikdy neodčervujeme naslepo! Zo všetkých ochranných obvodov mi v jeseni dodávajú na vyšetrenie vzorky trusu zveri, ktorý zbierajú pri krmoviskách. Ide najmä o trus jelenej a spravidla aj kamzíčej zveri, najmenej býva vzoriek trusu srnčej zveri. Zver potom na základe výsledkov odčervujeme len tam, kde je to opodstatnené.“

Realita v bežných revíroch je však iná. Nie všetci poľovníci majú dostatok finančných prostriedkov na laboratórne rozbory trusu zveri. A pritom značné straty v chovoch jeleňovitých, ale aj iných druhoch raticovej zveri spôsobuje napríklad pľúcna červivosť. „Poľovníci by toto ochorenie nemali podceňovať, lebo parazity nielenže výrazne zhoršujú zdravotný stav zveri, ale aj kvalitu trofejí. Potrebné je tiež udržiavať v revíri bahniská a ležoviská, v ktorých sa zver s obľubou zbavuje vonkajších parazitov,“ upozorňuje odborník. Nezabúdajte ani na pravidelnú asanáciu krmovísk, aby nahromadený trus nebol miestom pôvodcov parazitárnych nákaz zveri.

Aj taký pobytový znak ako trus teda nastavuje poľovníkom zrkadlo starostlivosti o zver.

Čítanie z trusu nie je pre každého, čo však prezrádza?

Výber pre vás

Čítanie z trusu nie je pre každého, čo však prezrádza?

Súvisiace články

Pozor, hrozí pokuta: Viete, ako sa správať v miestach s výskytom hlucháňa hôrneho?

Skúsenosti z revírov varujú: Myslite na zdravie svojho psa!

Monika Čarnogurská: V poľovníctve som sa našla, je to celoživotná záľuba

Pomôcť s mapovaním populácie bociana v Pieninách môžete aj vy: Ako na to?

SOKOL SŤAHOVAVÝ je rekordérom živočíšnej ríše, pravidelne sa objavuje sa aj v mestách

Nová metóda monitoringu medveďa, vlka a rysa má veľký potenciál

Výber pre vás