<strong>Slovensko bolo tradičnou destináciou poľovníckych turistov, pre do všetkým z nemecky hovoriacich krajín. V posledných rokoch naše revíry objavujú anglickí poľovníci. </strong>

Poľovnícka kultúra tejto ostrovnej krajiny sa odlišuje od našej, stredoeurópskej. Cieľom poľovníctva tam nie je trofej, ale spoločenský kontakt. Uprednostňujú spoločné poľovačky pred individuálnymi. To je dôvod, prečo sa na anglickom vidieku rozšíril chov bažanta a kuropty červenej. Farmári si chovom zveri zabezpečujú prácu a príjem aj počas zimných mesiacov, keď polia oddychujú. Počas sezóny väčšina poľovníkov absolvuje niekoľko desiatok poľovačiek na rôznych farmách, rozptýlených nielen po anglickej krajine, ale aj po svete.

Keďže Slovensko má priame letecké spojenie s niekoľkými anglickými veľkomestami a väčšina bažantníc je vzdialená do dvoch hodín autom od bratislavského letiska, stalo sa prijateľnou destináciou. Relatívne nízke ceny služieb a výrazne nižšia cena za uloveného bažanta z nás robia naozaj poľovnícky zaujímavú a príťažlivú krajinu. Anglickí poľovníci sú však náročnejší klienti, než na akých sme boli doteraz zvyknutí. Potrpia si na vysokú kvalitu služieb. Vyžadujú kvalitné bývanie a vynikajúcu kuchyňu, najlepšie v objektoch s veľkou tradíciou a bohatou históriou. Nevyhnutnou podmienkou sú dobre operené a lietavé bažanty. A ide skutočne o vynikajúcich strelcov, ktorí len málokedy minú svoj cieľ. Zasiahnu aj vysoko letiace bažanty, na ktoré si väčšina kontinentálnych strelcov ani netrúfa vystreliť. Navyše, najčastejšie k nám prídu dobre rozstrieľaní, vo februári, keď majú za sebou pol roka trvajúcu poľovnú sezónu z domova. Poľovať začínajú už v auguste na kuropty. Ich lov sa končí v októbri, keď sa už začal lov bažanta, ktorého lovia do januára. Bohužiaľ stredoeurópske bažantnice nemajú medzi anglickými poľovníkmi dobrú povesť. Odrádza ich masovosť produkcie, zhon a vysoké výrady. Na poľovačkách doma len málokedy ulovia viac ako dvesto bažantov či kuroptiev za deň.

Vajcia znesené kŕdľom, ktorý prezimoval, putujú na slepačie farmy, kde ich v liahňach vyliahnu a väčšinou vychovajú do šiestich týždňov. Odtiaľ ich farmár privezie do vypúšťacích zariadení v revíri. Je to oplotené územie veľké od niekoľkých árov do jedného až dvoch hektárov. Každý bažant má dostatok priestoru na život. V oplôtku je zhruba tretina plochy porastená vysokými stromami na hradovanie, tretina porastená krovím a tretina otvorená na slnenie. Na tejto ploche bažanty kŕmia a napájajú. Pred vypustením do oplotenky bažantom pristrihnú štyri letky, čím obmedzia ich let. Bažanty preletujú len nízko nad zemou, preletieť pletivo a zahradovať dokážu až o štyri či päť týždňov neskôr, keď im letky dorastú. Potom prestávajú kŕmiť vo vnútri oplotenky a začnú kŕmiť vonku, a tak prinútia bažanty lietať. Vzdialenosť kŕmenia postupne zväčšujú a bažanty prelietajú čoraz väčšiu diaľku, niekedy až širokú dolinu, každé ráno na miesto kŕmenia a večer späť, do oplotenky, na miesto hradovania. Pred poľovačkami spodnú časť pletiva odstránia, zodvihnú tak, aby netvorilo prekážku pre ich pohyb a nebolo pochýb o tom, že nejde o zver, ktorú vypustili pred poľovačkou. Oplotenky nikdy nepreháňajú. Zver tu má svoju zónu pokoja aj vtedy, keď sa v revíri poľuje. Oplotenku pred vniknutím líšok a kún chránia elektrickým ohradníkom. Na stromoch sú rozvešané staré cédečká, ktoré odrazom slnečných lúčov plašia jastraby. Vo voľnom revíri prebieha celý rok intenzívny lov malých šeliem. Šelmy chytajú do sklopcov, pascí, ale aj slučiek. Slučka musí mať zarážku, ktorá nedovolí jej úplnému zatiahnutiu. Takto upravená slučka šelmu neusmrtí, ale chytí ju živú. Účinným spôsobom lovu šeliem je aj nočný lov pomocou reflektorov.

Poľovníci sa zvyčajne stretnú okolo pol deviatej na farme majiteľa revíru. Po malom občerstvení a dohodnutí pravidiel lovu sa presúvajú do revíru. Nástup pri začiatku ani pri ukončení poľovačky nie je obvyklý. Pokyny sa vydávajú a vyhodnotenie lovu sa robí so šálkou čaju v ruke pri prestretom stole. Vedúci poľovačky rozostaví strelcov v dolinke medzi miestom kŕmenia bažantov a miestom ich hradovania. Honci stláčajú bažanty zo širokého okolia po vegetačných pásoch z vysokých plodín, väčšinou kukurice, k predelu z vysokých drevín. Predel väčšinou tvorí hustý porast smreka a cyprušteka. Honci a psy postupne vyháňajú bažanty ponad stromy a strelcov k miestu večerného hradovania. K miestu, kde vyrastali od šiestich či siedmich týždňov. Takýmto spôsobom bažanty, ale aj kuropty, ktoré podobne ako jarabice prirodzene lietajú len niekoľko metrov nad povrchom zeme, prelietajú až štyridsať, päťdesiat metrov nad hlavami strelcov. Na to, aby dosiahli vysoko letiace bažanty, v rovinatých bažantniciach využívajú les. Honci natlačia na okraj malého rúbaniska zver a postupne ju vyháňajú tak, aby sa dostala nad koruny stromov. Po štyroch pohonoch nasleduje obed, ktorý je na farme alebo v zrube v revíri. Po obede poľovačka pokračuje ďalšími dvoma či tromi pohonmi. Z honcov cítiť pokoj, rozvahu. Svoju prácu vykonávajú bez zhonu a kriku. Na vyplašenie, zdvihnutie alebo obrátenie zveri používajú vlajky. Poľovačka sa končí čajom u majiteľa revíru alebo u niektorého z hostí. Zvyky sa, samozrejme, líšia podľa oblastí, terénu, miestnych zvyklostí a majiteľa revíru. Niektoré farmy pripomínajú naše poľnohospodárske družstvá. Kráľovské revíry sú typické honosnými budovami v rozľahlom parku na okraji revíru. Naj udržiavanejším dojmom však pôsobia malé panstvá, kde sa starostlivosť o revír prenáša z deda na otca a z otca na syna. Kde prastarý otec na základe konfigurácie terénu navrhol organizáciu pohonov, podporil ju výsadbou lesných porastov a myšlienky vštepil svojmu synovi, ktorý ich ďalej realizoval a zdokonaľoval. Preto sa poučme z toho, čo vo svete robia dobre. Preberme niektoré myšlienky, ktoré sa osvedčili, ale nezabúdajme na svoje tradície. Nech sa Angličania u nás cítia pohodlne ako doma, ale súčasne nech vidia, že nie sú doma. Nech napokon môžu povedať: „Robia to inak, ale robia to dobre!“

Bažant po anglicky

Výber pre vás