Poľovníctvo a rybárstvo

Pri rozhovoroch s&nbsp;poľovníkmi, ale aj s&nbsp;poľovnými hospodármi si čoraz častejšie uvedomujeme, že škody spôsobované zverou v&nbsp;lesoch vo veľa prípadoch prehliadajú, respektíve bagatelizujú či v&nbsp;horšom prípade doslova ignorujú. Vplyv zveri na lesy je však v&nbsp;mnohých oblastiach taký intenzívny, že bez oplotenia ani nemožno obnoviť les, nieto ešte myslieť na nejakú predpísanú štruktúru lesa. Kvalitný a&nbsp;zdravý les je pritom nevyhnutným predpokladom pre plnohodnotné životné prostredie zveri, no aj samotného človeka. Aby bolo možné prijať vhodné preventívne alebo nápravné opatrenia, je nevyhnutné poznať, kde a&nbsp;v&nbsp;akom rozsahu zver škody spôsobuje. Žiaľ, oficiálne dáta z&nbsp;lesníckej i&nbsp;poľovníckej evidencie sú dlhodobo podhodnocované a&nbsp;neposkytujú komplexnejšie a&nbsp;reálnejšie údaje o&nbsp;týchto škodách. V&nbsp;krajinách, kde majú stavy a&nbsp;vplyv zveri oveľa viac pod kontrolou ako u&nbsp;nás, tvoria údaje o&nbsp;lokalizácii a&nbsp;výške škôd jeden zo základných kameňov objektívneho a&nbsp;moderného plánovania v&nbsp;poľovníctve.

Pre interpretovanie súčasnej situácie so škodami spôsobovanými zverou na lesných porastoch sme sa zamerali na vybraný druh údajov z&nbsp;Programov starostlivosti o&nbsp;les. Nelesníckej verejnosti to nie je celkom známe, ale minimálne raz za 10 rokov navštívi každý les skupina lesníckych odborníkov (taxátorov), ktorí zisťujú, aké druhy stromov sa v&nbsp;lese vyskytujú, v&nbsp;akom sú vzájomnom pomere, ako husto rastú, aký majú vek, výšku, hrúbku, aká je zásoba dreva v&nbsp;konkrétnom lese a&nbsp;množstvo ďalších údajov, na základe ktorých sa vypracuje program starostlivosti o&nbsp;les. Podľa neho sa následne v&nbsp;lesoch hospodári. V&nbsp;rámci veľkého množstva údajov sa eviduje pre každý druh dreviny aj najvýznamnejší škodlivý činiteľ a&nbsp;v&nbsp;súčasnosti je najmä v&nbsp;mladých lesoch do 10 rokov takýmto činiteľom práve poľovná zver. Aj v&nbsp;tomto prípade považujeme údaje za podhodnotené, no aktuálne presnejšími údajmi nedisponujeme. Podhodnotenie týchto údajov vzniká z&nbsp;viacerých dôvodov. 

V&nbsp;prvom rade by sme mohli spomenúť, že značný vplyv na presnosť údajov má obdobie, v&nbsp;ktorom taxátori lesné porasty posudzujú. Ak je to na jar, tak sa dajú škody pomerne ľahko identifikovať. Ale ak porasty navštívia v&nbsp;lete alebo až na jeseň, keď už mnohé stromčeky zregenerovali, môžu byť škody spôsobené zverou ľahko prehliadnuteľné. Taktiež ťažko dokážu zohľadniť úplné zničenie stromčekov. Môžu maximálne evidovať, že chýbajú, ale je veľmi ťažké určiť, z&nbsp;akého dôvodu. Skreslenie spôsobuje aj skutočnosť, že každý rok sa takto skontroluje približne len 10 percent lesov (približne 200 000 ha), takže vek týchto údajov sa pohybuje od jedného do 10 rokov. Vzhľadom na permanentný nárast stavov zveri v&nbsp;uplynulých dvoch desaťročiach je však málo pravdepodobné, že by sa škody časom výraznejšie znižovali, často je to skôr naopak. Rovnako treba spomenúť, že sa eviduje len jeden škodlivý činiteľ, takže ak je les poškodený napríklad zverou aj suchom, je na posúdení taxátora, ktorú príčinu poškodenia zaeviduje.

Pri našich analýzach sme sa zamerali najskôr na mladé lesné porasty, ktoré mali v&nbsp;roku 2022 vek do 10 rokov. V&nbsp;každom poraste sme pre každý druh dreviny zisťovali, či pri ňom zaevidovali poškodenie zverou a&nbsp;v&nbsp;akom rozsahu. Na základe ostatných údajov o&nbsp;lese sme následne vypočítali plochu, ktorú pokrývajú poškodené stromy (redukovaná plocha poškodeného porastu). Je to prakticky plocha lesného porastu znížená na základe podielu dreviny v&nbsp;poraste, znížená o&nbsp;zakmenenie drevín v&nbsp;poraste (inými slovami, ako ďaleko od seba rastú) a&nbsp;znížená o&nbsp;intenzitu poškodenia. Ako na tom teda boli mladé lesy do 10 rokov na Slovensku v&nbsp;roku 2022?

Celkovo sme spracovali údaje zo 109 268 lesných porastov. Sumárna rozloha porastov bola 368 419 hektárov (pre upresnenie 1 ha je 10 000 m2), čo je 3&nbsp;684,19 štvorcového kilometra, ale rozloha, kde sa skutočne nachádzali mladé stromy do 10 rokov (rozloha etáže), bola 232 308 hektárov. To je o&nbsp;niečo viac ako rozloha Bratislavského kraja (205-tis. ha). Redukovaná plocha poškodených lesov bola 9 817 hektárov, čo sa na prvý pohľad nezdá veľa, ale je to približne rozloha mesta Zvolen (9 873 ha), 13. najväčšie mesto (zo 141 miest) na Slovensku. A&nbsp;to sú stále podľa nás skôr nekomplexné údaje len z&nbsp;lesných porastov s&nbsp;vekom do 10 rokov. Na takýto vplyv zveri sa však nedá pozerať len cez rozlohu poškodených drevín. Ak je napríklad v&nbsp;lese intenzívne poškodzovaná jedľa alebo jaseň, tieto dreviny môžu pre svoju atraktivitu pre zver z&nbsp;lesa postupne úplne vymiznúť...

<strong>Viac sa dočítate v č. 6/2024 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.</strong>

Autori: <strong>Andrej Gubka, Marián Slamka, Jozef Bučko, NLC Zvolen</strong>

Ako poľovníci nesmieme zatvárať oči nad škodami, ktoré spôsobuje zver v lesoch

Výber pre vás

Ako poľovníci nesmieme zatvárať oči nad škodami, ktoré spôsobuje zver v lesoch

Súvisiace články

Nové nariadenie: Prísny zákaz vstupu do lesov v TOMTO regióne!

FOTO len pre silné povahy: Češka pytliačila na medvedicu na Orave, skončila v rukách polície

Ľubica Dydňaská: Pobyt v prírode je pre mňa hnacím motorom do ďalších hektických dní

FOTO Z ostatnej poľovníckej sezóny lesníci na Poľane evidujú až 30 strhnutých jeleňov

Keď sa prestane loviť: Čo by sa stalo bez poľovníkov?

Výber pre vás