Takmer päťdesiat rokov pravidelne listujem vo svojom obľúbenom časopise Poľovníctvo a rybárstvo. Mysľou mi neraz prebleslo, aké zmeny sa za toto obdobie v našom poľovníctve udiali. Časopis je čoraz krajší, pestrejší, plný hýrivých farieb prírody, nádherných obrázkov zveri, ale aj reklamy na pomôcky, výstroj a zbrane od výmyslu sveta. Čítam návody na zlepšenie trofejovej kvality zveri, žasnem nad štatistikami, ktoré uvádzajú, o koľko sa u nás za posledné roky zvýšili stavy vysokej zveri. Až mám z toho pocit, že sa zo Slovenska stáva jedna veľká zvernica, v ktorej najvýznamnejšiu úlohu zohrávajú „veľké šelmy“.

Kde sú však časy, keď na našich poliach dominovali tisícky zajacov a jarabíc? Kde sú králiky a bažanty? A hlavne, čo sa stalo s ľuďmi, keď takýto stav dopustili? Našťastie patrím ku generácii, ktorá si ešte pamätá hojnosť malej zveri. Poľovačky na ňu v dobre zazverených revíroch boli nezabudnuteľné.
PONUKA Z CESTOVKY Odohrávali sa aj v revíri, ktorý dodnes patrí k najlepším na žírnej Trnavskej tabuli. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch bol bohatý najmä na zajace a jarabice a začiatkom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa začalo dariť i bažantej zveri. Na výradoch bývali stovky jarabíc, zajacov či bažantov. Keď miestni dostali ponuku z cestovnej kancelárie ČEDOK na zorganizovanie poplatkovej poľovačky pre poľovníkov z Talianska, súhlasili. Keďže združenie s tým nemalo skúsenosti, vyslalo poľovníckeho hospodára Jána Petráša po radu ku kolegovi z PZ „Lipa“ Pastuchov, kde už Talianov hostili.

Poučený po návrate zdôraznil najmä nutnosť disciplíny na eliminovanie povestného južanského temperamentu. A stalo sa, hostia v deň poľovačky dodržiavali dohodnuté pravidlá a na výrade skončilo 430 zajacov a bažantov i jedno dropie mláďa, ktoré sa „primotalo“ Talianom pred pušky. Panovala skvelá nálada, hostia prevzali a zaplatili všetku ulovenú zver. Časť zo získaných prostriedkov sa použila na revitalizáciu revíru a časť na nákup rovnošiat pre všetkých členov združenia.
<h3>Pokračovanie je na druhej strane!</h3>

KONIEC JEDNEJ ÉRY O rok sa k nám Taliani vrátili. Správali sa už ako doma a disciplínu bolo o čosi ťažšie udržať. Hneď na začiatku poľovačky im odbehli psy a objavili sa až po jej skončení. Horšie bolo, že pred obedom ulovili iba zopár jarabíc. Preto sa popoludní zapojilo do lovu aj zopár našich poľovníkov. Na výrade bolo napokon vyše 300 jarabíc. Pri guláši a dobrom víne panovala výborná nálada. Medzi hosťami z Talianska bol aj profesor hudby, ktorý študoval v Prahe a jeho synovec spieval v slávnej Milánskej opere La Scala. Zdôveril sa, že sa mu veľmi páči slovenská hymna a hostiteľov požiadal, aby ju zaspievali.

Tí sa nedali dvakrát prosiť a zakrátko sa ich zborový spev rozliehal až do dediny. Na revanš miestny poľovník&nbsp; Joženo Filo požiadal Talianov, aby zaspievali svoju hymnu. Prvú slohu spievali viac-menej všetci, druhú traja a poslednú poznal iba pán profesor. Taliani si prostredie a pohostinnosť domácich vážili tak, že ani neodišli podľa plánu na večeru do hotela Magnólia v Piešťanoch, ale zostali pri srnčom guláši a dobrom víne až do skorých ranných hodín. Poľovníci z Bergama sa k nám vrátili ešte na sklonku roku 1974 a bola dohodnutá aj poplatková poľovačka v roku 1975. Tá sa však už pre pokles stavov malej zveri neuskutočnila. Vtedy sme netušili, že sa končí éra, keď našim poliam dominovali početné zajace, bažanty a jarabice.
Zdroj: Archív PaR

AJ toto sa STÁVA: Poľovačka na jarabice, alebo poľovačka po taliansky

Výber pre vás

AJ toto sa STÁVA: Poľovačka na jarabice, alebo poľovačka po taliansky

Súvisiace články

Tragická poľovačka pri Leviciach. Muž zraneniam podľahol!

Príbeh: Štefanská poľovačka a pomýlení honci, ktorí asi čakali na parašutistov

Na spoločných poľovačkách sa zatiaľ zúčastňuje ako hosť. Čo oznámila kolegom?

Prečítajte si stanovisko SPK ku spoločným poľovačkám počas „lockdown“

VIDEO Poďte s nami do lesa: Poľovačka býva ťažká, jelenia ruja na Liptove

Pozrite sa ako prebiehala poľovačka na kamzíka, ale pozor! Písal sa rok 1968

Výber pre vás