Susedia Česi ich rozdeľujú na hnedo sfarbené kozáky a žltooranžovo až červeno sfarbené „křemenáče“, pre nás sú to všetko kozáky (Leccinum). Samozrejme, majú aj ľudové pomenovania. Napríklad v okolí Gelnice, Prešova či Kysaku „kozare“, na Gemeri „mäkkýše“ či v okolí Dolného Kubína „komprdy“. Tieto mykorízne huby spolužijú len s koreňmi niektorých druhov stromov, takže inde ako pod brezami, smrekmi, borovicami, dubmi, bukmi, lieskami, hrabmi a topoľmi ich nenájdeme. Výrazným znakom je sfarbenie klobúka. Pozor však na vzácne odfarbené variety, ktoré môžu byť až úplne biele. Ďalším rozlišovacím znakom býva sfarbenie šupiniek na hlúbiku. Niekedy chýba tmavá farba kontrastujúca s bielym povrchom, no často sú šupinky hrdzavohnedé či čierne. A netreba zabúdať ani na farbu dužiny, ktorá sa po rozrezaní môže po nejakom čase meniť do zelenomodra, fialovočierna alebo ružova. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/gal/na-hubach/kozak">Fotky rôznych druhov nájdete v našej galérii</a>

Kozák brezový (Leccinum scabrum), druh s hnedým klobúkom, rastie pod brezami. Voláme ho aj „brezák“ či „brezovec“. Jeho dužina po rozkrojení nikdy nemení farbu, a tak sa dá ľahko odlíšiť od podobných druhov. Šupinky na jeho hlúbiku sú tmavé, čím sa líši od podobného, taktiež pod brezou rastúceho kozáka sivohnedého (Leccinum cyaneobasileucum), ktorého dužina v báze hlúbika nápadne zelenie. Druhom so žltooranžovým klobúkom, ktorý rastie pod brezami, je kozák žltooranžový (Leccinum versipelle). Jeho dužina po rozkrojení nápadne černie. Veľmi tmavý klobúk s vyblednutými zónami má kozák rozličnofarebný (Leccinum variicolor), vyskytujúci sa vo vlhkých brezinách. Spoznáme ho podľa zelenejúcej dužiny. Na podobných miestach rastie aj do biela sfarbený kozák biely (Leccinum niveum). 

Pod hrabmi, vo vyšších polohách aj pod lieskami sa hojne vyskytuje kozák hrabový (Leccinum pseudoscabrum). Od kozáka brezového sa líši hrboľatým povrchom klobúka a nápadne černejúcou dužinou. Jeho rúrky bývajú často napadnuté larvami hmyzu, preto ho treba sušiť veľmi rýchlo, ideálne v sušičke. Na severovýchode Slovenska ho volajú „hrabčak“, v Hontianskych Nemcoch „hrabák“ a v okolí Banskej Bystrice „babka“ či „pinceľ“. Ako „babku“ však veľa hubárov pozná aj suchohríb žltomäsový (Xerocomus chrysenteron). Suchohríb žltomäsový si však vďaka rozpukanej pokožke klobúka hubári dosť často mýlia s kozákom žltopórovým (Leccinum crocipodium), ktorý má výrazne ružovejúcu až černejúcu dužinu a krásne žlté póry rúrok na spodnej strane klobúka. Rastie len v dubových lesoch. 

 Topoľové, najmä osikové porasty obľubujú tri druhy kozákov. Najznámejší je kozák osikový (Leccinum albostipitatum). Na východe Slovenska ho hubári často volajú „červeňak“, na Podpoľaní „janík“, v okolí Handlovej „jančigomba“, no najčastejšie mu v rôznych krajoch hovoria „osikáč“. Vzhľadom na žiarivo oranžovočervené sfarbenie klobúka ho v lese ľahko vypátrame. Často však býva poškodený larvami, najmä v strede hlúbika. Pod osikami občas nájdeme aj podobne sfarbený kozák dubový (Leccinum aurantiacum), ktorý má na hlúbiku hrdzavohnedé šupinky. Dreviny si príliš nevyberá, vyskytne sa aj pod dubmi či bukmi. Hnedý klobúk má kozák topoľový (Leccinum duriusculum), ktorý rastie najmä v lužných lesoch pod rôznymi druhmi topoľov.

 Niektoré druhy kozákov s červeným klobúkom nájdeme aj pod ihličnanmi. Pod smrekmi môžeme objaviť kozák smrekový (Leccinum piceinum), pod borovicami o čosi vzácnejší kozák sosnový (Leccinum vulpinum). Dodnes nie je objasnené, či naozaj ide o dva druhy alebo je to len jeden druh, rastúci pod rôznymi drevinami.

Kozákov je v našich lesoch viac než dosť: Ako sa v nich vyznať?

Výber pre vás

Kozákov je v našich lesoch viac než dosť: Ako sa v nich vyznať?

Súvisiace články

Keď sa obľúbeným hríbom nedarí, záplava plávok nás môže zachrániť: Na čo si dať pozor?

Malá bedľa nie je bedlička, dávajte si na to pozor: AKO ich rozpoznať?

Zlaté zásady: Vychutnajte si jedlo z húb bez ujmy na zdraví

Našli ste už na hubách GIGANTA? Vatovce si nemožno nevšimnúť

Výber pre vás