Ján Červenka

Keď sa nedarí obľúbeným hríbom, záplava plávok (Russula) môže hubára zachrániť pred hanbou z&nbsp;prázdneho košíka. Rastie ich u&nbsp;nás vyše 200 druhov. Stačí mať istotu, že ide o&nbsp;hubu patriacu do tohto rodu, a&nbsp;zvyšok práce vykonajú chuťové poháriky. Ochutnať kúsok dužiny z&nbsp;okraja klobúka nemusí byť až taký problém, no v&nbsp;prípade niektorých zradných štipľavých druhov sa pocitu pálenia na jazyku človek zbavuje aj niekoľko minút. Naše zmysly sa pred ochutnaním ďalšej plávky musia dostatočne zregenerovať, aby sme jej test vyhodnotili správne.

Povráva sa, že je dobre vyhýbať sa plávkam s&nbsp;červeným klobúkom. Bude na tom kus pravdy, keďže mnohé zo sýtočervených druhov sú extrémne štipľavé. Typickým príkladom je <strong>plávka škodlivá</strong> <em>(Russula emetica)</em>. Najčastejšie rastie v&nbsp;podhorských a&nbsp;horských ihličnatých lesoch, najmä v&nbsp;podmáčaných rašeliniskách. Okrem iného je charakteristická tým, že sa pokožka na jej klobúku dá bez väčších problémov stiahnuť celá.

Na chuť neprídete ani plávke Maireovej (Russula mairei), ktorá akoby tej predchádzajúcej z oka vypadla. Vyskytuje sa v listnatých lesoch a pokožku má stiahnuteľnú nanajvýš do polovice polomeru klobúka. Krehkejšiu dužinu ako predchádzajúci druh má plávka lesná (Russula silvestris). Tieto tri nepožívateľné druhy by mal poznať každý, kto si inak plávky nevie vynachváliť. V piesočnatých borinách Záhoria sa stretneme s ďalším zákerným druhom. Zlú moc plávky zlomocnej (Russula sardonia) pocíti na vlastnej koži každý, kto ju predtým nepoznal a pokúsil sa ju zaradiť na základe chuťového testu. Patrí medzi plávkových chameleónov, jej klobúk môže mať purpurové, ale aj olivové odtiene. Tie často kombinuje a pôsobí strakatým dojmom. Vždy ju však prezradí stabilný znak – fialovo zadymený hlúbik. Podobná, rovnako nejedlá plávka Quéletova (Russula queletii) sa vyskytuje v smrekových lesoch. Niektoré plávky napriek štipľavosti mnohí odporúčajú na kuchynskú úpravu. Typickým príkladom je plávka tmavopurpurová (Russula krombholzii), ktorá sa vzácne maskuje aj za žltozelenú formu. Údaje o jej jedlosti sa v atlasoch líšia. V staršej literatúre sa uvádza ako nejedlá, novšie zdroje ju pre jej ostrú chuť až tak nezatracujú. Hranicu medzi jedlými a nejedlými druhmi predstavuje plávka úhľadná (Russula lepida). Jej chuť nie je vyslovene štipľavá, ale skôr mentolovo chladivá, aj to po dlhšej chvíli. Pre túto hubu je charakteristická veľmi tvrdá dužina a červenoružový, matný povrch klobúka. Na konzumáciu sa príliš neodporúča, keďže počas varenia môže nadobudnúť nepríjemnú príchuť.

Keď sa obľúbeným hríbom nedarí, záplava plávok nás môže zachrániť: Na čo si dať pozor?

Výber pre vás

Keď sa obľúbeným hríbom nedarí, záplava plávok nás môže zachrániť: Na čo si dať pozor?

Súvisiace články

Ako poľovníci nesmieme zatvárať oči nad škodami, ktoré spôsobuje zver v lesoch

Huby rastú aj na stromoch: Viete, ktoré možno pokojne zjesť?

Iný kraj, iná huba: Prečo by ste mali vedieť po latinsky!

Neverte poverám: Huba, ktorá príjemne vonia alebo chutí, nemusí byť zaručene jedlá

Výber pre vás