Ján Červenka

Neexistuje univerzálne pravidlo, na základe ktorého by sme mohli o&nbsp;neznámej hube s&nbsp;určitosťou povedať, že je jedlá, nejedlá alebo jedovatá. Aj príslovie pravdivo hovorí: Huby jedz, ale dobré meno im vedz. Kým niektorí sa zahĺbia do literatúry a&nbsp;snažia sa zorientovať v&nbsp;jednotlivých skupinách húb, iným ku šťastiu stačí vedieť, či je nájdená huba jedlá. Najväčší hazardéri nazberajú všetko, o&nbsp;čo v&nbsp;lese zakopnú, a&nbsp;očakávajú, že im ich zbery roztriedia znalci.

Mykológia je oproti botanike relatívne mladá veda, naše znalosti o&nbsp;hubách sme z&nbsp;času na čas nútení poopraviť. Niekedy si nové zistenia vedcov ani nechceme pripustiť. Zvlášť keď zo dňa na deň vyhlásia jedlú hubu za jedovatú. Optimisti tvrdia, že všetko je v&nbsp;poriadku, kým sú dubáky ešte stále jedlé. Len čo s&nbsp;ostatnými hubami? Pesimisti strašia, že proces rušenia jedlých húb sa už začal. Ťažko povedať, ktorá huba bola tou prvou v&nbsp;rade, ale je známe, že jedovatý ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta) sa kedysi dávno na trhoviskách predával ako jedlý druh. Historickým dôkazom o&nbsp;jeho domnelej neškodnosti je aj jeho latinské rodové meno „esculenta“. To nám napovedá, že ide o&nbsp;jedlú hubu. V&nbsp;skutočnosti však môže za určitých, zatiaľ nie úplne známych okolností spôsobovať aj závažné otravy.

Na Záhorí pod borovicami miestami hojne rastie čírovka zelenkastá (Tricholoma equestre), známa aj ako „sviňurka“ či „sviňúvka“. Ľahko sa dá spoznať podľa sírovožltého sfarbenia klobúka, hlúbika a&nbsp;lupeňov. Charakteristická je aj tým, že býva takmer vždy zašpinená od piesočnatej pôdy, takže očistiť ju tak, aby sa zrnká piesku nezatúlali medzi lupene, môže predstavovať veľký problém. Teda aspoň pre tých, ktorý na ňu napriek odporúčaniam stále nedajú dopustiť a&nbsp;doprajú si ju aspoň v&nbsp;malom množstve. Zistilo sa však, že táto huba môže spôsobovať rabdomyolýzu, teda poškodenie buniek priečne pruhovaných svalov. A&nbsp;to donedávna, podobne ako ušiak obyčajný, takisto patrila do zoznamu húb, ktoré bolo možné predávať na trhu. Podobný účinok na ľudský organizmus môže mať podľa vedcov kedysi veľmi obľúbená a&nbsp;zberaná čírovka zemná (Tricholoma terreum), rastúca hojne v&nbsp;lesoch, parkoch i&nbsp;záhradách pod borovicami.

V&nbsp;poslednom čase sa veľa polemizuje o&nbsp;jedlosti strmuľky inovaťovej (Clitocybe nebularis). Táto huba rastie od konca leta až do neskorej jesene v&nbsp;listnatých lesoch, často v&nbsp;takzvaných čarovných kruhoch. Jej zástancovia tvrdia, že ju celý život jedia a&nbsp;zatiaľ sa im nič nestalo. Sú však aj takí, ktorým jediná porcia dokáže spôsobiť tráviace ťažkosti. Preto mnohí autori odporúčajú konzumovať len celkom mladé plodnice tejto huby a&nbsp;radšej len v&nbsp;malom množstve. V&nbsp;niektorých európskych krajinách ju už dokonca zaradili medzi jedovaté druhy. Aj keď sa hubári často dožadujú presnej odpovede, či je konkrétna huba jedlá, nie vždy na to existuje jednoznačná odpoveď. Názory autorov hubárskych príručiek sa nezriedka líšia, keďže sa v&nbsp;priebehu niekoľkých rokov môžu vedecké poznatky doplniť o&nbsp;nové zistenia. Pri akýchkoľvek nezrovnalostiach je vždy lepšie vychádzať z&nbsp;informácií uvedených v&nbsp;novšej literatúre.

Hazardéri zberajú všetky huby: Včera jedlé, dnes jedovaté

Výber pre vás

Hazardéri zberajú všetky huby: Včera jedlé, dnes jedovaté

Súvisiace články

Decembrové vydanie časopisu Poľovníctvo a rybárstvo je už TU! Čo v ňom prinášame?

Zlaté zásady: Vychutnajte si jedlo z húb bez ujmy na zdraví

Jedovatú hodvábnicu veľkú si mýlia aj mnohí hubári: Čo si všímať?

Pozor, otrava hrozí aj z jedlých húb: Túto nikdy nekombinuje s alkoholom!

Muž zjedol muchotrávku zelenú, skončil na JIS-ke: Za všetko môže jeho mobil

Výber pre vás