Obavy, že ide o bedličky (Lepiota), ktorých je veľa jedovatých druhov, však často nie sú opodstatnené. Pri opatrnosti sa dajú pomerne ľahko odlíšiť. Bedle, na rozdiel od bedličiek, majú na hlúbiku posuvný prsteň, ktorý sa dá takmer vždy ľahko oddeliť. Bedličky majú prsteň prirastený a nedá sa posunúť ani oddeliť bez zdeformovania. Klobúky majú priemer len vzácne väčší ako desať centimetrov, dosahuje ju väčšinou len bedlička ostrošupinatá (Echinoderma asperum), ktorá má prsteň veľmi jemný a tenko blanitý. Rozlišujeme druhy, ktorých dužina na vzduchu nemení farbu a ktoré po rozrezaní rýchlo sčervenejú. Dôležité je, že nečervenejúce druhy bedlí sú jedlé a chutné huby. Červenejúce sú prinajmenšom podozrivé, keďže môžu spôsobiť alergickú reakciu, pripomínajúcu ľahkú otravu. U nás rastú tri druhy červenejúcich bedlí.

Prvým je bedľa Olivierova (Chlorophyllum olivieri) . Má tupo zakončenú až odsadenú hľuzu na konci hlúbika a na klobúku vláknité šupinky, ktoré nekontrastujú so špinavo sivohnedým podkladom. Vzácnejšia je bedľa červenejúca (Chlorophyllum rachodes). Hlúbik má kyjakovito zakončený a hnedé, ploché šupiny na klobúku ostro kontrastujú s belavým podkladom. Veľmi často rastie na miestach narušených ľudskou činnosťou, ako sú lesné cesty alebo pohnojená pôda.

Na kompostoch a iných hnojených miestach mimo lesa rastie bedľa červenejúca záhradná (Chlorophyllum brunneum). Je údajne mierne jedovatá. Jej nápadným znakom je trsovitý rast. Hlúbiky sú zakončené výraznou, odsadenou hľuzou. Menej skúsený hubár by sa mal riadiť dvoma hlavnými zásadami – zbierať len tie bedle, ktoré majú na hlúbiku posuvný prsteň, a ak ide o červenejúci druh, dávať si pozor na trsovito rastúce plodnice mimo lesa.

Je lepšie nechať v zemi časť hlúbika alebo vybrať celú plodnicu?

Mnohí hubári sú presvedčení, že ak vyberú zo zeme celé plodnice, aj s koreňom, poškodia tak podhubie. Nie. Veď podhubie je jeden veľký organizmus, ktorý sa rozprestiera v pôde na rozsiahlej ploche, teda ak ho poškodíme na jednom konci, nič sa nemôže stať a nabudúce nájdeme huby vedľa, alebo na opačnom konci. Možno to prirovnať napríklad k jabloni. Ak jej odlomíte halúzku, jej celkovú úrodu to neovplyvní. Podobne, ak odhryznete kúsok z plesňového syra, bude zrieť ďalej. Prirovnaní môžeme nájsť viac. Najvhodnejšie je teda plodnice vyberať zo zeme celé. Pretože iba tak môžete detailne preskúmať a odlíšiť všetky rozlišovacie znaky vrátane koreňa, spodnej časti hlúbika. Ak by ste v zemi nechali bázu hlúbika muchotrávky zelenej v domnienke, že je to pečiarka, malo by to tragické následky.<br>

AKO TO V LESE NEPOKAZIŤ: Nepomýľte si menšie bedle s jedovatými druhmi!

Výber pre vás

AKO TO V LESE NEPOKAZIŤ: Nepomýľte si menšie bedle s jedovatými druhmi!

Súvisiace články

Sušenie, skladovanie, mrazenie a zaváranie húb: Všetko, čo potrebujete vedieť

Nachystajte si košíky: Ktoré znamenia by mali ísť tento týždeň na huby?

Zavárané hríby krok za krokom: Pripravte si zásoby na zimu

KVÍZ: Spoznáte tieto huby len podľa fotky? Väčšina ľudí zlyhá na 5. otázke!

Výber pre vás