Mal som deviaty rok sučku bavorského farbiara, keď mi k&nbsp;nej do&nbsp;rodiny pribudol ďalší člen – malý, šesť týždňov starý hladkosrstý jazvečík Ajax. Elza, tak sa volala sučka, ktorá dostala meno podľa známej televíznej levice, mala svoj príbytok vo&nbsp;veľkej, na&nbsp;zeleno natretej búde, ku ktorej príchodom Ajaxa pribudla ďalšia, o&nbsp;niečo menšia. Ajax, prvý z&nbsp;rodu, sa rýchlo do&nbsp;nej nasťahoval, akoby sa bál, že mu ju Elza chce prebrať. Bolo leto, psíky sa veľmi skoro spriatelili, spolu sa na&nbsp;dvore hrávali, spolu chodili so&nbsp;mnou na&nbsp;vychádzky do&nbsp;lesa a&nbsp;sučka sa k&nbsp;Ajaxovi správala, akoby bola jeho mater.

Príchodom zimy sme raz ráno zistili, že Ajaxa v&nbsp;jeho búde niet. Volali sme na&nbsp;všetky strany, vypiskovali, prehľadávali kadejaké kúty, no mladého pána nikde nebolo. Keďže sa ani Elza zo&nbsp;svojej búdy neukazovala, šiel som po&nbsp;ňu, aby nám ho pomohla hľadať. Napokon sa chtiac-nechtiac z&nbsp;búdy vysúkala a&nbsp;obzerajúc sa za&nbsp;seba, zostala stáť. Akoby na&nbsp;niekoho čakala. A&nbsp;tu ho máš! Z&nbsp;jej búdy vzápätí za&nbsp;ňou pomaly vyšiel aj „stratený“ a&nbsp;všade hľadaný Ajax. Predtým sme všetko prehrabali, ale ani vo&nbsp;sne nám nenapadlo, že by mohol byť spolu s&nbsp;Elzou.

Počas zimy si psíky tak na seba zvykli, že v Elzinej búde spolu zostávali, aj keď prišlo leto. Po piatich rokoch spoločného nažívania sa priateľstvo zmenilo na lásku a my sme sa nestačili čudovať. Postupom času, keď mala Elza štrnásť rokov a&nbsp;začalo jej ubúdať síl, priľnuli k&nbsp;sebe ešte viac a&nbsp;Ajax akoby sa stával jej opatrovateľom. Keď už nevládala s&nbsp;nami držať krok, tak začal na&nbsp;mňa nielen štekať, ale ma aj šklbal za&nbsp;nohavice, aby som zastal a&nbsp;počkal na&nbsp;Elzu. Pred Vianocami to dokonca zašlo až tak ďaleko, že len čo sme vyšli pár krokov z&nbsp;dvora a&nbsp;nevšimli sme si, že Elza zostala sedieť, tak ma Ajax vrčiac schmatol za&nbsp;nohavicu, a&nbsp;tak ma prinútil, aby som zastal a&nbsp;obzrel sa. Keď som videl, že Elza nevládze, chvíľu sme postáli a&nbsp;potom sme sa spolu vrátili domov. Elza si pomaly sadla pred búdu a&nbsp;neskôr do&nbsp;nej zaliezla. Ajax ako strážca zostal sedieť pred ňou.

Na druhý deň zrána sme počuli, ako Ajax akosi smutne a dlho zavýja. Keď sme s manželkou vyšli von a volali na Elzu, Ajax so sklopenou hlavou ešte smutnejšie a tichšie skučal pred jej búdou. Tušiac čosi zlé, otvorili sme vrchnák búdy a&nbsp;nazreli do&nbsp;nej. Hneď sme pochopili, prečo sa Ajax správa tak smutne. Elza ležala bez pohnutia už stuhnutá, schúlená do&nbsp;klbka. Keď ju veterinár obhliadol, pochovali sme ju v&nbsp;rohu záhrady, pričom Ajax sa nepohol od&nbsp;nás ani na&nbsp;krok. Viac ako týždeň takmer nič nežral, pochudol a&nbsp;väčšinu času trávil, ležiac pritisnutý k&nbsp;zemi, na&nbsp;jej hrobčeku. Len ťažko z&nbsp;neho odchádzal, a&nbsp;keď sa konečne zdvihol, odišiel do&nbsp;svojej búdy. Do&nbsp;tej Elzinej už odvtedy nikdy nevkročil.

Hoci od úmrtia Elzy uplynul už takmer rok, keď pred Ajaxom spomenieme meno Elzička, ešte viac sklopí svoje previsnuté uši a smutne sa zahľadí smerom, kde Elza odpočíva, akoby čakal, že sa pred ním zrazu objaví. Dodnes premýšľam o&nbsp;tom, či bola medzi nimi iba láska materinská, alebo či medzi nimi vyrástla ozajstná láska, čomu by nasvedčovalo aj ich vzájomné správanie a&nbsp;najmä Ajaxov dlhý nefalšovaný smútok nad stratou jeho veľkej priateľky.

VÁŠ PRÍBEH: Psí život, alebo skutočná láska a smútok

Výber pre vás

VÁŠ PRÍBEH: Psí život, alebo skutočná láska a smútok

Súvisiace články

Prečo chceme riešiť premnoženie raticovej zveri celoplošne? Je to neodborné!

Medvedia banda blízko Ružomberka: AHA, koľko ich tam je!

Pri Ružomberku sa opäť premáva medveď, rieši to zásahový tím

NOVEMBROVÉ ČÍSLO Poľovníctva a rybárstva je už TU: Aké témy v ňom nájdete?

Ďalší útok medveďa na SLOVENSKU: Šelma napadla muža v ovocnom sade!

REKORDNÝ JELEŇ: Slovensko hlási najsilnejšiu jeleniu trofej na svete!

Populácia vzácneho motýľa neustále klesá na oboch stranách Pienin

Výber pre vás