Viac v reportáži od kolegov z redakcie <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/psia-laska-dokazu-zmiernit-utrpenie-chorych-aj-pri-rakovine-to-priamo-nemocnici" target="_blank">ŽIVOT</a>

Amir a&nbsp;Mateo, psy plemena zlatý retriever, sa pri našom prvom stretnutí javia ako sen každého psičkára. Upierajú na nás láskavý a&nbsp;pokojný pohľad čokoládovohnedých očí bez toho, aby prejavovali radosť zo stretnutia bláznivým skákaním alebo hlasným štekaním. Neskôr spolu kráčame chodbami Nemocnice Agel vo Zvolene. 

Míňame čakárne plné pacientov a&nbsp;pacientok, na chodbe vládne typický nemocničný ruch. Patrí k&nbsp;tomu aj hluk a&nbsp;zmes rôznych vôní. Amira a&nbsp;Matea absolútne nič nedokáže vyviesť z&nbsp;miery. Pokojným a&nbsp;rozhodným krokom kráčajú do svojho cieľa na onkologické oddelenie, kde chorí ľudia statočne bojujú s&nbsp;diagnózou, ktorá im obrátila život naruby.

<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/gal/kynologia/psia-laska" target="_blank">FOTO nájdete v našej galérii</a>

Pán Vladimír je na oddelení nováčik. Najprv sa liečil v&nbsp;inom meste, dnes pokračuje s&nbsp;terapiami vo Zvolene. Pre chemoterapiu prichádza do nemocnice v&nbsp;pravidelných cykloch, dve hodiny leží v&nbsp;posteli, kým mu do žily prúdi chemický liek. Potom odchádza domov. O&nbsp;svojom náročnom údele sa s&nbsp;nami rozpráva s&nbsp;humorom. V&nbsp;jeho živote bolo všetko, ako má byť. Obľúbenú slaninu si dožičil aj o&nbsp;deviatej večer, nikdy v&nbsp;živote nemal tráviace problémy. „Zrazu ma v&nbsp;noci začalo pobolievať brucho. Myslel som si, že od hladu. Najedol som sa a&nbsp;bolesti prešli,“ začína svoje rozprávanie, ktoré by v&nbsp;inej situácii možno aj vyvolalo úsmev na tvári.

Pána Vladimíra však znepokojovalo, že mu stačili malé porcie jedla a&nbsp;cítil sa prejedený. Pri návšteve lekára prišiel šok. Diagnostikovali mu nádor na žalúdku. „Liečim sa, veľmi mi pomáha rodina.“ Príchod Amira a&nbsp;Matea na oddelenie ho prekvapil, mrzelo ho, že pre nich nemá žiadne dobroty. S&nbsp;úsmevom nám hovorí, že psy mal vždy rád. Preto kým leží na lôžku, sú mu príjemné priateľské prejavy štvornohých terapeutov. Amir a&nbsp;Mateo pokojne prechádzajú od lôžka k&nbsp;lôžku, dávajú sa hladkať, prejavujú chorým ľuďom priazeň a&nbsp;lásku, navodzujú v&nbsp;nich pozitívne emócie.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Pani Jana už na príchod psích pomocníkov čakala, poruke má pre nich piškóty. Milým hlasom ich víta, hovorí im, že jej chýbali. Aj ona bojuje s&nbsp;onkologickým ochorením. Myslí však pozitívne, silu jej dodávajú jej dve dospelé deti a&nbsp;vnúča. Pracovala ako predavačka, keď ju prekvapila choroba. Má rada psy, mačky, bylinky. Amir a&nbsp;Maťo jej na chvíľu navodia pocit radosti pri tom, ako ich hladká, ležiac na lôžku a&nbsp;prijímajúc chemoterapiu. 

Pri kanisterapii psy pomáhajú tam, kde už ľudia dosiahli svoju hranicu. Ponúkajú prejavy lásky bez toho, aby sa zaujímali, kto ste, aké máte vlastnosti, zamestnanie, spoločenské postavenie, aký je váš výzor. Bezhranične dávajú najavo nehu a&nbsp;radosť s&nbsp;cieľom zlepšiť vám náladu a&nbsp;vyčariť úsmev na tvári. 

Sestra špecialistka v&nbsp;onkologickom ošetrovateľstve Martina Benková, ktorá motivovala vedenie zvolenskej nemocnice, aby k&nbsp;pacientom a&nbsp;pacientkám pustilo psy na onkológiu, hovorí pri našom rozhovore o&nbsp;sile liečebného okamihu. „Pri onkologickom ochorení nepoznáme prognózu. Chorí ľudia k&nbsp;nám prídu s&nbsp;vážnou tvárou, rakovina im obrátila život naruby. Keď vidia psy, usmievajú sa.“

Lekárka Petronela Lalíková rozpráva v&nbsp;podobnom duchu. „Na začiatku liečby má každý strach. Hlavne ženy zle znášajú vedľajší účinok chemoterapie –&nbsp;vypadávanie vlasov. Pacienti a&nbsp;pacientky k&nbsp;nám prídu s&nbsp;vyplakanými očami. Plačú doma, tu sa snažia nedať najavo emócie. Psom dovolia vyjsť aj na posteľ a&nbsp;prejavia pri tom spontánnu, sťaby detskú radosť. Na vlastné oči vidím prerod osobnosti.“

Miroslav Suja celý týždeň pracuje so svojimi zverencami na šiestich miestach vo Zvolene a&nbsp;v&nbsp;okolí. Radosť, lásku, nehu jeho psy rozdávajú napríklad v&nbsp;sociálnom zariadení pre seniorov. V&nbsp;zariadení býval aj Juraj, ktorý dlhé roky neprehovoril. Psy, kanisterapeuti, ho po rokoch motivovali vysloviť ich mená. Celé zariadenie ostalo v&nbsp;nemom úžase. Nikto nečakal, že Juraj ešte niekedy niečo povie. 

Potom je to aj neurológia, interné a&nbsp;detské oddelenie. „Na kanisterapiu sa okrem retrieverov hodia napríklad nemecké boxery, nemecké ovčiaky… Ideálne sú pitbuly či stafordy. Bohužiaľ, my ľudia sme im vybudovali na Slovensku zlú povesť, nemôžem ich preto cvičiť na tento účel a&nbsp;brávať medzi ľudí. Špecifická skupina sú psy z&nbsp;útulkov. Bohužiaľ, na kanisterapiu sa nie všetky hodia. So psami je to ako s&nbsp;ľuďmi. Ak žena počas tehotenstva fajčí, užíva alkohol či drogy, prejaví sa to na dieťati. Podobne ak psiu graviditu ovplyvňujú zlé faktory ako hlad, stres, strach, nevieme, akú povahu budú mať šteniatka. Výcvik psa na kanisterapiu je najnáročnejší zo všetkých, pretože sa ide proti podstate psa. Retriever je poľovnícke plemeno, behá, loví. A&nbsp;zrazu ho vidíme ako pokojného, dokáže sa naladiť na prácu s&nbsp;chorými ľuďmi,“ vysvetľuje nám odborník.

Ako jeden z&nbsp;mála na Slovensku pomáha iným záujemcom a&nbsp;záujemkyniam s&nbsp;budovaním kariéry kanisterapeuta. Aktuálne je to pedagogička Ivana Šaffová, ktorá sa zaúča so psom Mateom u&nbsp;Miroslava. Ak všetko naberie správny smer, Ivana bude jedna z&nbsp;mála na Slovensku, ktorá kanisterapiu využije pri výučbe. „Učím cudzincov slovenský jazyk. Sú to hlavne mladí ľudia či tínedžeri, ktorí k&nbsp;nám prídu bez rodičov. Bojujú so smútkom a&nbsp;s&nbsp;podobnými emóciami. Spomínam si napríklad na 18-ročného mladého muža z&nbsp;Ukrajiny. Vôbec nerozprával, poprosila som preto o&nbsp;pomoc Miroslava. Môjmu žiakovi z&nbsp;Ukrajiny až pes dokázal rozviazať jazyk. Fungoval ako most medzi ľuďmi. Pes ho neodsudzoval, naopak, pomohol mu. Viem si predstaviť, že kanisterapia by pomohla deťom, ktoré trpia dyslexiou či podobnými diagnózami.“

Sprvoti ju od kanisterapie odhováral veterinár aj cvičiteľka na cvičisku, pretože ide o&nbsp;náročný proces. Ivana nám opisuje, ako bol Mateo typický mladý pes, ktorý na každého skákal, doma všetko rozhrýzol. Cielený výcvik ho postupne menil na pokojného a&nbsp;rozvážneho. „Niektorí si myslia, že je submisívny. Nie je to pravda, je iba vyrovnaný, ni­kdy by nešiel do konfliktu s&nbsp;iným psom.“

Po príchode z&nbsp;nemocnice domov vidíme, ako Amir aj Mateo vyhľadávajú miesto na odpočinok, potrebujú po náročnej práci oddych. Čaká na nich Teddy, ktorý má dnes voľno, vyzýva ich na hru. Napokon sa uspokojí aj s&nbsp;našou prítomnosťou, neustále nás ňu­fákom jemne postrkuje a&nbsp;vyzýva, aby sme ho hladkali. Miroslav profesijný život zasvätil kanisterapii, svoje bývanie prispôsobil psom.

Vo veľkej záhrade nie je ani stopa po zelenine, pozemok je pletivom rozdelený na zóny. Jeho psy presne vedia, čo majú kde robiť. V&nbsp;jednej zóne sa iba pracuje, prebieha tam výcvik. Ďalšia zóna je určená na oddych, iná zase na hry, sú tam hračky, ba dokonca bežiaci pás. Samozrejmosťou je, že psy sú hlavne v&nbsp;interiéri, a&nbsp;tak nám po celý čas nášho rozhovoru ležia pri nohách, pričom obdivujeme ich krásnu žiarivú a&nbsp;hlavne čistú hodvábnu srsť.

„Psy určené na kanisterapiu musia byť veľmi čisté. Čistou vodou sa môžu umývať aj každý deň, šampónom len raz za štvrťrok. Samozrejmosťou je pravidelné česanie. Pri presunoch zo zariadenia do iného zariadenia ich vyčistím suchým šampónom.“ Miroslav ako skúsený chovateľ a&nbsp;cvičiteľ psov má naporúdzi niekoľko cenných rád pre začiatočníkov. Napríklad kvôli čisteniu zubov netreba míňať peniaze na špeciálne zubné pasty a&nbsp;kefky. Stačí psom pridať do jedla morské riasy, prípadne im ponúknuť surovú bravčovú pa­prčku.

„Tak ako si človek dožičí to najlepšie, podobne by sa mal správať k&nbsp;svojmu psovi. Nekŕmte psy odpadkami, ani vy si nehľadáte jedlo v&nbsp;kontajneroch.“ Miroslav neodporúča počas života psa experimentovať s&nbsp;granulami.

Psa treba podľa neho naučiť na jednu overenú značku, zmeny by mohli vyvolať v&nbsp;jeho tráviacom trakte šok. A&nbsp;posledná cenná rada či názor na záver: pes by sa nikdy nemal viesť k&nbsp;poslušnosti pomocou fyzického násilia. „Ten, kto nevie psa vycvičiť pozitívnou formou, nezaslúži si ho.“ Viac o&nbsp;kanisterapii s&nbsp;Miroslavom Sujom uvidíte v&nbsp;relácii Najvernejší, ktorá sa vysiela každú nedeľu o&nbsp;18.10&nbsp;hodine na Jednotke.

Zdroj: <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/psia-laska-dokazu-zmiernit-utrpenie-chorych-aj-pri-rakovine-to-priamo-nemocnici" target="_blank">ŽIVOT</a>

Psi vedia zmierniť utrpenie: Pomáhajú chorým aj pri rakovine

Výber pre vás

Psi vedia zmierniť utrpenie: Pomáhajú chorým aj pri rakovine

Súvisiace články

Častou chybou pri výcviku psa sú nesprávne povely: TOTO treba dodržať!

Bylinky, ktoré zlepšia zdravie vášho psa: Máte ich doma?

Poznáte aj týchto psích obrov? Otestujte sa v plemenách, ktoré by ste nechceli nahnevať

KVÍZ Uhádnite, čo je to za psa: Stačí vám jediná FOTO a budete mať jasno?

Vonku je sychravo a vy potrebujete vyvenčiť svojho chlpáča? TAKTO ho udržíte v suchu!

Výber pre vás