Mária Inštitorisová

<strong>Na Slovensku si väčšina chovateľov predstaví vyžlu ako elegantného poľovného psa žemľovej farby. V Maďarsku tak označujú všetky stavače, samozrejme, s príslušným prívlastkom.</strong>

Korene maďarského stavača, inak nazývaného maďarská vyžla, siahajú do 14. storočia. Už vtedy verne slúžil poľovníkom a sokoliarom. Pôvodne bol vyšľachtený na lov malej srstnatej a pernatej zveri. Zároveň predstavoval dôstojného spoločníka uhorskej aristokracie. „Neskôr primiešali do jeho krvi farbiare, čo vidno na niektorých jedincoch. Sú ťažšieho typu, a preto sa dobre osvedčili aj pri dohľadávaní raticovej zveri,“ približuje vlastnosti plemena František Varga, predseda Klubu chovateľov maďarských stavačov na Slovensku – Vizsla club Slovakia. Za veľké plus tých­to psov považuje i to, že sa ľahko cvičia, lebo sú inteligentné a mimoriadne oddané majiteľovi. „Pri poľovačkách udržiavajú s ním úzky očný kontakt, aby si overili, či postupujú správne.“

Podľa štandardu plemien je maďarský stavač inteligentné, všestranne využiteľné poľovné plemeno. Uplatňuje sa pri práci na poli, v lese aj vo vode. Nechýba mu výborný čuch, dobre vystavuje, spoľahlivo sleduje stopu a vynikajúco aportuje. Má rád deti, nie je agresívny a vďaka priateľskej a vyrovnanej povahe sa ľahko vychováva. Hodí sa preto tiež na chov v byte. V súčasnosti poznáme maďarskú vyžlu v dvoch variantoch, ktoré sa odlišujú len dĺžkou a kvalitou srsti. Krátkosrstá forma je väčšmi rozšírená a obľúbená najmä medzi laikmi. Drôtosrstý stavač vznikol až v 20. storočí na požiadavku poľovníkov, ktorí hľadali do revíru odolnejšie plemeno. „Asi pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi naši poľovníci nemali dobrú mienku o krátkosrstých maďarských stavačoch, lebo boli prešľachtené. Báli sa vody, v zime sa im nechcelo loviť, ale šľachtením sa tieto nedostatky postupne skorigovali. Dnes sú niektoré, naopak, až priveľmi agilné, keď napríklad bez rozmýšľania skočia do rybníka,“ hovorí F. Varga. Dodáva, že v zimných mesiacoch aj on chodieval so svojím krátkosrstým stavačom na kačice. „Voda v Malom Dunaji býva studená a vzduch má okolo desať stupňov, ale keďže psík už dovŕšil desiaty rok, túto prácu som mu odpustil.“ Maďarský stavač je teda všestranne upotrebiteľné plemeno. A treba pripomenúť, že krátkosrsté jedince z našich chovov sa dostávajú na úroveň ostatných kontinentálnych stavačov. „Mnohí majitelia s nimi absolvujú také vrcholné podujatia, ako je Slimákov, Kadlecov či Sigetov memoriál. Dobre však obstoja aj na súťažiach v Českej republike či v Maďarsku.“

Maďarské stavače sa učia bez ťažkostí. Potvrdzuje to aj F. Varga, ktorý sa chovu psov venuje od roku 1973. „Vyskúšal som už niekoľko poľovných plemien, ale maďarské stavače, krátkosrsté, ako aj drôtosrsté, sa mi najľahšie cvičili. Na zvládnutie povelov potrebujú o polovicu menej času ako ostatné plemená.“ Túto skutočnosť s úsmevom pripisuje pohodlnosti maďarských poľovníkov. „V minulosti sa nechceli trápiť s výcvikom, preto sa snažili vyšľachtiť plemeno, ktoré sa rýchlo naučí jednotlivé úkony.“ Dnes už má maďarský stavač takmer všetky predpoklady na vystavovanie a aportovanie zveri vrodené. A keďže je obdarený primeranou dávkou temperamentu, treba s ním chodiť často do prírody.

„Pod názvom vyžla si na Slovensku, vo Francúzsku alebo v Nemecku väčšina chovateľov predstaví maďarského krátkosrstého stavača. Naši južní susedia však týmto pojmom označujú všetky stavače bez ohľadu na to, či ide o nemeckého, weimarského alebo slovenského hrubosrstého stavača,“ ho­vorí F. Varga. Medzinárodná kynologická organizácia FCI uzna­la toto plemeno v roku 1936. V krajine pôvodu je pritom maďarská krátkosrstá vyžla dosť rozšírená. V poslednom období tam stúpajú už aj stavy maďarských drôtosrstých stavačov, ktoré sú však exteriérovo nejednotné. Tento variant FCI oficiál­ne uznala až v roku 1966, preto sa považuje za relatívne mladý a ešte stále heterogénny, ale už sa podarilo niektoré línie upevniť. Po pracovnej stránke však maďarským stavačom nemožno nič vyčítať. „Párkrát som ich posudzoval priamo v Maďar­sku, hoci nemajú samostatný klub, ale takzvanú sekciu chovateľov maďarských drôtosrstých stavačov a sekciu chovateľov maďarských krátkosrstých stavačov. Veľmi ma prekvapilo, čo tieto psy dokážu!“ priznáva. Na Slovensku si maďarské drôtosrsté stavače obľúbili najmä starší poľovníci. Mladšia generácia, podľa F. Vargu, buď vôbec neprejavuje záujem o poľovné psy, alebo v lepšom prípade uprednostňuje krátkosrsté vyžly. Tie sa paradoxne objavujú najmä v rukách bežných chovateľov. Má toto plemeno v poľovníctve perspektívu? „Určite áno, lebo poľovačka bez psa nestojí za veľa a poľovník bez psa je len polovičný poľovník!“ pripomína starú múdrosť predseda klubu. Svoje slová podopiera argument­mi, že krátkosrsté maďarské stavače „udrží pri živote“ minimálne atraktívny vzhľad. Osud drôtosrstých stavačov zase majú v rukách členovia klubu, ktorí chcú presvedčiť poľovníkov o kvalite plemena.

Keď sa povie vyžla

Výber pre vás