Čo rozhoduje o budúcom úspechu šteňaťa?

Je to najmä pôvod psa a prístup majiteľa. Kto sa rozhodne obstarať si šteňa, kupuje si v podstate „surovinu“. Hoci psík pochádza z dobrej chovateľskej stanice po poľovne vedených<br>rodičoch, ale majiteľ podcení výchovu a výcvik, túto surovinu znehodnotí. Jazvečíka preto v prvom roku zbytočne nedrezírujme a doprajme mu „detstvo“. Najskôr ho naučíme poslúchať na meno, chodiť na vôdzke, vrátiť sa po stope vodiča. Približne od piatich mesiacov ho vodíme do lesa, na polia a lúky, kde sa môže voľne pohybovať. Ak sa príliš vzdiali, ukryme sa za strom alebo ker, aj šteňa má totiž výborný čuch, pomocou ktorého nás nájde.

Ing. Martin Kováč, rodák z Malaciek vyštudoval Lesnícku fakultu TUZVO, pracuje na OZ Vojenských lesov a majetkov SR Malacky.Je členom PZ Borský Svätý Jur a výcvikár Slovenského klubu chovateľov jazvečíkov.

Ing. Martin Kováč

Ktorých chýb sa v ranom veku vyvarovať?

Jazvečík sa chová v troch veľkostiach (štandardný, trpasličí a králičí) a v troch typoch osrstenia (krátkosrstý, drsnosrstý a dlhosrstý), čiže v deviatich varietách. Poľovníci na Slovensku využívajú predovšetkým štandardné hrubosrsté jazvečíky, ku ktorým v posledných rokoch opäť pribúdajú aj štandardné hladkosrsté. Dlhosrsté sa pre miernejšiu povahu v revíri neuplatňujú. Trpasličie a králičie jazvečíky sú najmä dobrými spoločníkmi. Pre skupinu jazvečíkov je však spoločné, že sa cvičia v podstate rovnakou metódou. Môžu absolvovať skúšky vlôh malých plemien, jesenné skúšky malých plemien, farbiarske skúšky duričov, skúšky duričov, lesné skúšky malých plemien, farbiarske skúšky malých plemien, všestranné skúšky malých plemien, špeciálne skúšky z vodnej práce a skúšky v brlohárčení.

VARIETY A SKÚŠKY

Ktoré vlastnosti jazvečíka považujete za najdôležitejšie?

Z vlohových vlastností je najpodstatnejší čuch, ktorý ovplyvňuje hlásenie na stope, a odvaha v revíri. Hlasitosť sa overuje v rámci skúšok hlasitosti a odvahy jazvečíkov na zajačej stope, lebo je najjemnejšia. Dôležité je overiť správanie psa po výstrele. Pri plachých jedincoch, ktoré nereagujú korektne, ide o vrodený defekt, preto sa vyraďujú z chovu. Poznal som sučku, ktorú napriek bojazlivosti nevyradili, a túto vlastnosť preniesla na potomstvo. Videl som to pri výcviku jej šteňaťa... Aj farbiarske skúšky malých plemien odhalia nedostatky vo výcviku, napríklad odkladanie prípravy na poslednú chvíľu. Ak sú skúšky naplánované na koniec mája, psa začneme trénovať najneskôr od polovice apríla. Na prípravu určite nestačia dva týždne. S výcvikom jazvečíkov je to podobné ako u ľudí, niektoré sú bystrejšie, iné chápu pomalšie. Chytrejším stačí prejsť stopu raz alebo dvakrát a môžu ísť na skúšky, s ďalšími treba tento úkon viackrát zopakovať. Medzi jednotlivými tréningmitreba dodržať primeraný časový odstup. Cvičím psy dvakrát do týždňa, aby sa na výcvik vyslovene tešili. Denná drezúra by ich znechutila. Ale v období kladenia mláďat do revíru vôbec nechodím so psami.

Na čo ešte majiteľov či vodičov upozorňujete? 

Kynológovia zdôrazňujú, že treba veriť inštinktu psa. Súhlasíte?

Áno. Majiteľ či vodič sa denne oboznamuje s reakciami jazvečíka v jednotlivých situáciách. Pes sa ináč správa na stope, inakšie pri križovaní staršej stopy čerstvou alebo ak stopu nesleduje.<br>Mnohí poľovníci pri výcviku tieto signály podceňujú a zameriavajú sa na rôzne finty. Pri zakladaní tréningových stôp si zvyčajne priľahlé stromy označujú papierikmi. Pri práci psa na stope nesledujú samotnú prácu psa, ale hľadajú papieriky na stromoch. To isté robia aj na skúškach. Vodič ide so psom po stope a očami blúdi po okolí. Nevšíma si prácu jazvečíka, chce sa len utvrdiť v tom, že kráča správnym smerom. To je veľká chyba! Pes väčšinou ide dobre, ale vodič ho strhne inam.

Špeciálnou kapitolou je brlohárčenie. Čo poradíte?

Výcvik zameraný na prácu pod zemou sa zvyčajne začína až po prvom roku, ale medzi jazvečíkmi existujú výnimky potvrdzujúce pravidlo. Ak si napríklad desaťmesačný psík trúfne<br>vojsť do umelého brlohu bez kontaktu s líškou, v tejto aktivite ho podporíme. Niektoré jedince sa však na takýto krok odvážia až vo veku dvoch rokov či neskôr. K nácviku brlohárčenia pristupujme veľmi opatrne, lebo každá zlá skúsenosť mladého psa silne poznačí. Ak mu šelma ublíži, môže sa stať, že psíka do brlohu viac nedostaneme. Jedným zo znakov dospelosti jazvečíka je to, že po vyprázdnení sa zahrabáva končatinami. Vtedy už môže ísť do brlohu bez negatívnych následkov. No poľovníci, ktorí chcú psa využívať ako duriča, by nemali brlohárčiť v prírodných brlohoch. Jazvečík je totiž mimoriadne inteligentný. Len čo začne brlohárčiť v revíri,<br>dané miesto si takmer navždy zapamätá. Viem to z vlastnej skúsenosti. Môj psík aj po piatich rokoch presne vedel, kde bol brloh. Keď som išiel na spoločnú poľovačku na diviaky, okamžite tam zamieril.

Z niektorých psov sa stanú načínače zveri. Ako tomu predísť?

Existujú rôzne metódy výcviku na prácu na stope. Jedna je taká, že sa pes nechá vyhladovať a po úspešnom vypracovaní stopy dostane za odmenu nažrať, čiže motivácia jedlom. Som presvedčený, že pri takomto postupe sa za určitých okolností zo psa môže stať načínač. Situáciu vyhodnotí tak, že vypracoval stopu, môže sa nažrať. Ale myslím si, že načínanie zveri je skôr dedičná záležitosť.

Ako vycvičiť jazvečíka a na čo si dať pozor? TU je názor odborníka

Výber pre vás

Ako vycvičiť jazvečíka a na čo si dať pozor? TU je názor odborníka

Súvisiace články

Poslušný pes? Dá sa to! Stačí dodržať týchto 10 krokov

Áno, aj psy vedia prechladnúť: Viete, ako im pomôcť?

Týchto chlpáčov doma nedržte: 10 psov, ktorí si vyžadujú aktívny životný štýl

Na tento prepočet zabudnite: Jeden psí rok sa nerovná siedmim ľudským!

Výcvik šteňaťa v byte: Ako bojovať s nechcenými nehodami vášho chlpáča?

Výber pre vás