Nepoorané strniská v zime lákajú dravé vtáky zo širokého okolia. Nachádzajú tu hlavný zdroj obživy, hraboše poľné. Poľnohospodári ušetria na chemickej ochrane pred hlodavcami, zvlášť keď na strniská umiestnia jednoduché posedy v tvare T. Dravce ich rady využijú ako pozorovacie stanovištia na lov a populáciu hlodavcov dokážu ekologicky zlikvidovať na minimum. 

Je najčastejším zimným hosťom spomedzi dravých vtákov v otvorenej poľnohospodárskej krajine. Mnoho nezainteresovaných pozorovateľov pokladá za myšiaky severské aj svetlé formy myšiakov hôrnych, ktoré sa občas vyskytujú na poliach. Myšiak severský nie je až taký svetlý a od myšiaka hôrneho sa líši najmä bielym „koreňom“ chvosta a behákmi, operenými až po prsty. Tento znak je však viditeľný len z menšej vzdialenosti. Hniezdnym prostredím myšiaka severského sú skalné steny v severskej tajge a tundre, zriedkavejšie hniezdi aj na stromoch. Do strednej Európy prilieta v menšom počte zo Škandinávie a z Ruska, hlavnou potravou je preň hraboš poľný a kadávery uhynutých živočíchov. Podobne ako myšiak hôrny nepredstavuje hrozbu pre malú zver.

<a rel="noopener" href="https://polovnictvo-rybarstvo.pluska.sk/gal/fotostory/zimny-hostia" target="_blank">Viac FOTO nájdete v GALÉRII</a>

Je väčší než myšiak severský a hôrny a neprilieta k nám zo severu, ale z juhu a juhovýchodu, z Maďarska a Ukrajiny. Do Maďarska sa rozšíril len nedávno z Balkánu a hniezdi tu od roku 1992 iba niekoľko párov. Už na prvý pohľad upúta „orľou“ veľkosťou, svetlým hrdzavým sfarbením a neškvrnitým chvostom. Hniezdi na skalách, v Maďarsku výnimočne na stromoch. U nás je čoraz častejším, nielen zimným hosťom a v budúcnosti nie je vylúčené aj jeho zahniezdenie. Loví hraboše poľné a iné hlodavce do veľkosti sysľa a škrečka, vo vegetačnom období aj jašterice, hady, žaby a väčší hmyz.

Hniezdi v severnej Európe, menšia hniezdna populácia sa vytvorila aj v susednom Česku, v posledných rokoch je však v súvislosti s celoeurópskym trendom na výraznom ústupe. Ojedinelé zahniezdenie bolo zaznamenané vo všetkých susedných štátoch, no na Slovensku zatiaľ nie. Hniezdo si robí na zemi. U nás sa objavuje niekedy už koncom septembra a posledné jedince je možné pozorovať ešte v apríli a začiatkom mája. Ladným letom poletuje nad poľami a loví hraboše. Dospelé samce sú svetlé, modrosivé, s čiernymi koncami krídel, samice a mladé vtáky sú hnedé, sfarbením podobné myšiakom alebo mladým jastrabom veľkým. Ich let je celkom odlišný, kolísavý, zväčša pri love poletujú nízko nad zemou, sú štíhle s úzkymi krídlami a nad chvostom počas letu vidno bielu škvrnu. 

 Veľmi sa podobá kani sivej a v teréne ju dokážu identifikovať iba odborníci. Dospelý samec sa líši od podobného samca kane sivej úzkou klinovitou čiernou škvrnou na konci krídel. Samec kane sivej má celé konce krídel čierne. Samice a mladé vtáky sú od kaní sivých ešte ťažšie rozlíšiteľné. U nás sa vyskytuje oveľa vzácnejšie než kaňa sivá, a to iba počas jesenného ťahu v septembri a októbri a na jar v marci a apríli. Najbližšie hniezdiská sa nachádzajú na Ukrajine

Každoročne v malom počte k nám v zime prilieta zo Škandinávie a severného Ruska. Je ešte menší ako známy sokol myšiar. Dospelý samec je na chrbtovej strane bridlicovosivý, na brušnej svetlohrdzavý s pozdĺžnym škvrnením. Samica a mladé vtáky sú na chrbtovej strane hnedé. Zdržuje sa v otvorenej krajine, pripomínajúcej tundru. Loví drobné spevavce. U nás sa zdržuje najčastejšie od októbra do marca.

Je u nás pravidelným zimným hosťom, početnosť závisí od premnoženia hraboša poľného. Ak je takzvaný „myší rok“, myšiarky močiarne u nás zimujú vo väčších počtoch a ojedinele na jar aj zahniezdia. V minulosti hniezdili najčastejšie na Východoslovenskej nížine v okolí Senného, vzácnejšie na Podunajskej nížine a na Záhorí. Zdržujú sa na ostricových lúkach s ojedinelými stromami a kríkmi, ukrývajú sa a hniezdia na zemi. Na stromy a kríky sadajú výnimočne. Lovia na lúkach a okolitých poliach, často aj počas dňa, najmä pri zamračenej oblohe.

 Je to veľká sova, rozmermi ako výr skalný. Dospelý samec je snehobiely, mladé vtáky a samice s priečnym čiernym vlnkovaním, oči majú sírovo žlté. Žije v tundre, v rámci Európy na krajnom severe Škandinávie a Ruska. Jej početnosť sa v posledných desaťročiach znížila na niekoľko desiatok hniezdiacich párov. Počet hniezdiacich párov veľmi ovplyvňuje aktuálna početnosť severských hlodavcov – lumíkov. Ak je populácia hlodavcov minimálna, belane nemusia zahniezdiť vôbec. V zimnom období môže migrovať južnejšie a občas zaletí aj do strednej Európy. U nás je veľmi vzácnym zimným hosťom v otvorenej krajine, pripomínajúcej tundru.

 Žije v severskej tajge, v Rusku a v Škandinávii. Je to menší druh sovy, sfarbením a tvarom tela pripomína samicu jastraba krahulca. Môže byť aktívna a loviť aj počas dňa. V zime zriedkavo migruje južným smerom a veľmi vzácne zaletí do strednej Európy. U nás ju podľa záznamov naposledy pozorovali v roku 1998 vo Veľkej Fatre. Zdržuje sa v ihličnatých lesoch, kde loví drobné vtáctvo a lesné hlodavce.

FOTO Operení hostia zo severu: Dravce a sovy sem prilietajú, aby prečkali zimu

Výber pre vás

FOTO Operení hostia zo severu: Dravce a sovy sem prilietajú, aby prečkali zimu

Súvisiace články

TOTO sú najinteligentnejšie psie plemená! Máte niektoré z nich doma?

Zistite, akým zvieraťom ste boli v minulom živote: Prezradí to váš dátum narodenia!

FOTO Nádherné zábery plamienky driemavej: Tichý postrach hlodavcov

7 najnáročnejších plemien na výchovu: Číslo 5 by ste v tomto ZOZNAME nečakali

Indické úrady prepustili holuba z väzenia: Po 8 mesiacoch zistili, že nie špión!

PIKANTNÉ FOTO Aj zvieratá to vedia roztočiť: Ako vyzerá ich milostný život?

Výber pre vás