Žije na nížinách, ale aj v horstvách, a to až nad hranicou lesa a kosodreviny. Stavbou tela sa podobá menšiemu psovi, je však štíhlejšia. Dĺžka tela dosahuje až 90 cm, výška v kohútiku 35–40 cm, hmotnosť sa pohybuje od 6 do 9 kg. V lete sú líšky ťažšie ako v zime, keď majú menej potravy. Na sivej podsade má líška hrdzavú až žltočervenú kryciu srsť, na prsiach a bruchu je biela. Vonkajšie strany ušníc, ako aj predné strany nôh sú vždy takmer čierne. Vyskytuje sa však i viac farebných variácií. Niektoré líšky majú pozdĺž chrbta tmavší pás srsti, ktorý v prednej časti križuje rovnako tmavý pás cez lopatky (hovoríme im krížové líšky). Líšky uhliarky majú zase srsť veľmi tmavú, spodná časť tela býva takmer čierna. Huňatý chvost je asi 40 cm dlhý, s bielou alebo tmavou špičkou. Nad koreňom chvosta má pachovú žľazu, takzvanú fialku. Jej výlučkom si značkuje vrch chodieb a vchod do brlohu.

Líška sa pohybuje v teréne zväčša klusom. Zadné tlapky kladie do stôp predných, a tak stopa líšky vytvára jednu čiaru, líška teda čiaruje. Beží skokom, ktorý môže dosahovať až 4 metre. Líška je nie veľmi rýchlym, ale vytrvalým bežcom. Pri sliedení a prikrádaní sa ku koristi robí krátke kroky. Dobre lezie po skalách a na šikmo naklonené kmene stromov.

Svoj revír, ktorý býva podľa potravových možností a početnosti líšok okolo 100 ha, si značkuje močom, trusom, ako aj výlučkami análnych žliaz. Votrelcov neznáša a odháňa ich z revíru. Mladé jedince, ale i prestarnuté samce nie sú schopné obhájiť si svoj revír, a tak žijú na menších územiach, odkiaľ podnikajú lovecké výpady do cudzích revírov.

Líška žije samotársky v podzemných brlohoch. Vyhrabáva si ich v strede svojho revíru v ľahkej pôde, na južných slnečných stráňach. Vyhýba sa mokrým miestam s vysokou hladinou spodnej vody. V brlohu máva dve komory, jedna je ležiskom a druhá zásobárňou, kam zanáša svoju korisť. Ležisko býva niekedy až 6 m hlboko v zemi. Z brlohu vedie viac východov na rôzne strany. Neraz sa líška nasťahuje aj do opusteného jazvečieho brlohu a tam, kde sú dostatočne dlhé a priestranné chodby, obývajú ich spoločne s jazvecom. O obývanom brlohu svedčia čerstvé hrabanie a stopy pri vchode, ako i rozličné zvyšky koristi pred brlohom – perie, zajačie labky.

Líška vyhľadáva brloh len pri dlhotrvajúcich dažďoch, v silných mrazoch, v čase párenia a výchovy mláďat, alebo ak je prenasledovaná psom. Inak sa zdržuje na povrchu a v slnečných dňoch sa rada vyhrieva stočená do klbka na pni. Na lov vychádza za večerného šera a na brieždení sa vracia. Len v zime, keď je vyhladnutá, vychádza už popoludní a neraz sa zdrží na love i do predpoludňajších hodín.

Hlavnou potravou líšky sú drobné hlodavce, teda myši a hraboše. Žerie však všetko, od hmyzu až po zvieratá do veľkosti srnčaťa. Za korisťou sliedi popri potokoch, kde vyžiera hniezda divých kačíc, lysiek a iných vtákov hniezdiacich pri vode, žerie žaby a zdochnuté ryby. Popri autocestách vyhľadáva poranené zrazené zvieratá a navštevuje aj smetiská, v mestských parkoch dakedy aj odpadové koše. Nezriedka sa dostáva k domácej hydine, ktorú vynáša z kurínov. Zaujímavé je sledovať líšku pri lovení myší na poli. Na korisť sa vrhá svižným oblúkovitým skokom a bleskove ju chňapne do papule. Ak sa jej podarí myš chytiť sklopí chvost nadol, ak nie, necháva ho vztýčený. Často sa s ulovenou myšou pohráva tak, že si ju vyhadzuje do vzduchu a zase ju chytá alebo ju pustí utekať, aby ju hneď znova chytila. Pritom je schopná v papuli preniesť do brlohu naraz pomerne veľa myší. Väčšiu korisť loví a usmrcuje zahryznutím do krku a silným potrasením. Pri love jej pomáha výborne vyvinutý čuch a sluch, no aj zrak, zvlášť na pohybujúci sa objekt, je veľmi dobrý.

Honcovanie líšok prebieha v najtuhšej zime – v januári až februári. Vtedy lišiaky opúšťajú svoj revír a vyhľadávajú honcujúce sa líšky. Neraz jednu líšku naháňa i viac lišiakov, pričom ten, ktorý je najbližšie k líške, zaháňa ostatných samcov. Najmä v tomto období sa po nociach ozýva zavýjavé štekanie líšok. Cez deň páry odpočívajú v brlohoch. Tam prebieha aj akt párenia.

Asi po 8 týždňoch líška v osobitnom brlohu, ktorý vystiela srsťou vytrhanou z vlastného brucha, vrhá 3 až 8 mláďat. Dynamika populácie závisí od potravovej ponuky. Pri zníženom stave drobných hlodavcov klesá i početnosť vrhu. Líšťatá majú pri narodení hmotnosť len okolo 100 g, no rýchle priberajú a po 14 dňoch sa im otvárajú oči. Líška ich dojčí asi 40 dní a potom ich kŕmi natráveným mäsom. V tomto období už vychádzajú z brlohu a šantia alebo sa vyhrievajú na slnku. Pri hraní vrčia a brešú.

Matka sa o ne náležite stará, aby ich dobre nasýtila, a usilovne loví všetko, na čo natrafí, niekedy stráca i svoju známu opatrnosť. V nebezpečenstve mladé prenáša, neskôr ich prevedie do náhradného brloha. V štvrtom mesiaci, keď majú už vymenený chrup, začínajú sa učiť loviť a koncom leta sa rodina rozpadáva. Pohlavne dospievajú vo veku 10 mesiacov. Mladé lišiaky sa zvyknú zatúlať dosť ďaleko od svojho rodiska, kým mladé líšky ostávajú v blízkosti matky. Ak sa v zime nespária, pomáhajú na jar matke pri kŕmení a výchove mláďat; vytvárajú rodinnú skupinu.

Nepriateľom líšky v prírode je rys, vlk a orol skalný. Líška sa ich teritóriám vyhýba. I keď v prírode plní dôležitú regulačnú a selektívnu funkciu, vie narobiť na malej zveri veľké škody. Najmä v bažantnici nie je vôbec vítaná. V poľných revíroch s chovom bažantov, jarabíc a zajacov ju intenzívne hubia, hoci dospelého zdravého zajaca uloví iba zriedka. Srnčatá sa stávajú jej korisťou, keď nie je v blízkosti matka, ktorá by ich ubránila. Dospelú srnu sa podarí líške strhnúť len výnimočne v zime, keď je vo vysokom snehu zoslabnutá. Líška robí aj úžitok lovením drobných hlodavcov – denne spotrebuje 20 až 50 kusov.

Líška je hlavným prenášačom a šíriteľom veľmi nebezpečnej choroby besnoty, preto je celoročne povolený jej lov. Vďaka vysokej populačnej dynamike, nočnému životu a známej prefíkanosti líške nehrozí nikde vyhubenie.

Líška hrdzavá, spoznajte život tejto ELEGANTNEJ ryšavej kmotričky

Výber pre vás

Líška hrdzavá, spoznajte život tejto ELEGANTNEJ ryšavej kmotričky

Súvisiace články

ZIMNÝ les pôsobí ticho a nevinne, ale kdesi v ňom ČÍHA nie jedna ŠELMA

Hrdzavkám začína ich obdobie LÁSKY. Viete o čom a kom je reč a ako prebieha?

VÁŠ príheh: V korune medzi konármi bolo čosi ryšavé, čo tam nepatrilo

Atléti v revíri: alebo povedané, zvierací olympijskí šampióni

Keď to v LÁSKE iskrí: Pozrite si tieto prirodzené zvieracie milostné scény

Výber pre vás