Kuna skalná sa v skalách príliš nezdržiava, oveľa viac sa jej páči pri nás

Kuna skalná a kuna lesná: Aký je medzi nimi rozdiel a ktorá chodí k ľuďom?

Kuny v našich lesoch: Ktorá loví v hniezdach a ktorá chodí k ľudom?

Kuny skalné (Martes foina) sú malé, ale obratné, odvážne a veľmi bojovné šelmy. Preto ich údajne starí Rimania pomenovali na počesť boha vojny Marsa „Martes“. Kuna skalná môže vyrušovať obyvateľov budov, v ktorých sa usídlila, rozhrýzať káble pod kapotami áut či ničiť tepelnú izoláciu pod strechami. Rabovanie kurínov je skôr výnimkou. Kuna má vrtké valcovité telo s dlhým chvostom pokryté hnedou srsťou. Pod krkom má bielu náprsenku.

Dosahuje hmotnosť jeden a pol až dva kilogramy. Útočí na každú primerane veľkú korisť. Najčastejšie sú to myši a potkany, no nepohrdne ani holubmi, králikmi či hydinou. Koruny stromov využíva skôr ako útočisko, loviť tam nevie. Zato na zemi je vynikajúca. Presnorí každú myšaciu dieru či puklinu v skalných stenách. Ak sa dostane do kurína alebo králikárne, kde je viac potenciálnych obetí, prichádza do stavu amoku a zabije všetky. Občas si nejaký ustrašený králik zachráni život vtedy, keď sa prikrčí v kúte a zatají dych. Kuna si ho nevšimne, pretože sa chystá hodovať. Ak má dostatok potravy, je prieberčivá. Najviac jej chutí mozog. Keď sa nasýti, zvyšok koristi nechá namieste a s pocitom dobre vykonanej práce odíde do svojej skrýše.

Kuna lesná (Martes martes) obchádza celý revír po vychodených cestičkách a číha na korisť. Ak sa v okolí nič nepohne, ide po chvíli ďalej a ani v lese sa nemôže pred ňou cítiť drobná zver bezpečne. Od kuny skalnej sa odlišuje sčasti spôsobom života ako aj farbou náprsenky, ktorá je žltá a nerozdvojuje sa.

Tejto kune však druhové meno „lesná“ sedí. K lovu domácich zvierat sa dostane len občas, no na druhej strane je postrachom veveričiek a vtáčích hniezd. Je veľmi obratná, pohyblivá a ostražitá. Často sa zdržiava na stromoch. V čase vrcholiaceho leta sa kuna lesná, rovnako ako kuna skalná pári. Podľa doterajších poznatkov sa tieto dva druhy medzi sebou nekrížia. Kuny sa pohybujú hopkaním, takže zanechávajú typické párové odtlačky päťprstých labiek, umiestnené vedľa seba. Nepriateľmi kún sú väčšie šelmy vrátane líšok, ale aj veľké dravce, najmä orly, prípadne výr. Človek ich loví nielen pre kožušinu, ale najmä pre ich predátorský tlak na malú poľnú zver a drobné vtáky. V bažantniciach je preto čas lovu povolený celoročne a v ostatných revíroch Slovenska je obmedzený len na tri zimné mesiace.

Kuna skalná sa v skalách príliš nezdržiava, oveľa viac sa jej páči pri nás

Výber pre vás