Predátorské správanie krkavcovitých vtákov sa najviac prejavuje v&nbsp; čase rozmnožovania. Vajíčka a&nbsp; vtáčatá sú pre ne ľahkou korisťou. Spôsobujú škody lovom malej zveri, ktorá je u&nbsp;nás existenčne ohrozená, plienia aj hniezda drobných spevavcov či dravcov. Na druhej strane, plnia dôležitú úlohu sanitárov. Predstavme si najznámejších zástupcov tejto čeľade u&nbsp;nás.

Málokto vie, že krkavec čierny (Corvus corax) patrí medzi spevavce, najmä ak počul zvuky, ktoré vydáva. Ani o&nbsp;ostatných príslušníkoch čeľade krkavcovitých sa nedá povedať, že majú lubozvučný hlas, no vynikajú inteligenciou a&nbsp;dlhovekosťou. Poldruhakilogramový krkavec je najväčším spevavcom nielen u&nbsp;nás, ale aj na svete. V&nbsp;našich zemepisných šírkach úspešne <br>supluje supy, ktoré žerú zdochliny.

Na Slovensku sa vyskytujú dva poddruhy vrany túlavej (Corvus corone). Vrana popolavá sa od jednofarebnej vrany čiernej líši popolavo (sivo) sfarbeným bruchom a&nbsp;chrbtom (čiernu má hlavu, prsia, krídla a&nbsp;chvost). Obe formy sa však medzi sebou krížia. Vďaka fenomenálnej pamäti <br>patrí k&nbsp;najinteligentnejším vtákom vôbec. Obnažuje však hniezda prepelíc, škovránkov, jarabíc, bažantov a&nbsp;veľké škody spôsobuje aj usmrcovaním malých zajacov. Regulácia početnosti vrán je zvlášť účinná začiatkom jari, keď tvoria páry obvykle na dlhšie ako jednu sezónu.<br>

Havran poľný (Corvus frugilegus) je veľký asi ako vrana, ale má o&nbsp;niečo užší, nižší a&nbsp;ostrejší zobák a&nbsp;v&nbsp;dospelosti okolo neho sivobielu lysinu. Je typickým vtákom poľných revírov. Dobre poznáme hlasné krákanie havranov rozliehajúce sa zimným parkom. Každý večer vo veľkých kŕdľoch sadajú na stromy, aby tu prespal. Nša populácia odlieta na zimudo južnejších európskych štátov a&nbsp;k&nbsp;nám prilietajú kŕdle zo severovýchodnej Európy. Havran sa živí rastlinnou aj živočíšnou potravou. Väčšie škody môže spôsobiť na obilných siatinách.

Sojka škriekavá (Garrulus glandarius) je nádherne sfarbený krkavcovitý vták. Dlhšie perie na temene hlavy vytvára malý chochol. Modro-čierne pierka z&nbsp;krídel sú obľúbenou ozdobou poľovníckych klobúkov. Obýva takmer všetky lesnaté oblasti Európy s&nbsp; výnimkou severskej tajgy. Je veľmi ostražitá, charakteristickým škriekaním upozorňuje na prítomnosť predátorov vrátane človeka, ale aj na pohyb veľkých zvierat, preto dostala prezývku strážkyňa lesa alebo aj lesná klebetnica.

Straka čiernozobá (Pica pica) je na prvý pohľad čierno-biela. V&nbsp; skutočnosti však jej čierna farba hrá kovovým leskom dozelena alebo domodra. Obdobne má sfarbený dlhý klinovitý chvost. Je príbuzná čierno sfarbených vrán, s&nbsp;ktorými ju spája mohutný zobák, bystré zmysly a&nbsp;vysoká inteligencia. Živí sa rastlinnou aj živočíšnou potravou. Príležitostne dokáže uloviť drobné cicavce. Na jar prehľadáva kroviny a&nbsp;mládzu, kde očakáva hniezda ostatných vtákov. Vtáčie vajíčka a&nbsp;mláďatá patria k&nbsp;jej pochúťkam. Často hoduje na zdochlinách zvierat, ktoré zrazilo auto. Jej nezameniteľným hlasovým prejavom je rapotanie.<br>

Naším najmenším krkavcovitým vtákom je kavka tmavá (Corvus monedula). Veľkosťou ju môžeme prirovnať k&nbsp;hrdličke záhradnej. Od ostatných druhov ju rozoznáme aj podľa jasného hlasu, výrazného sivého tyla i&nbsp;temennej časti hlavy a&nbsp;najmä svetlomodrých očí. U&nbsp;nás sú kavky väčšinou stále alebo prelietavé. Živia sa predovšetkým obilninami, semenami rôznych burín i&nbsp;larvami rôznych druhov chrobákov a&nbsp;iného hmyzu. Jej škodlivosť pre poľovníctvo je bezvýznamná. Je celoročne chránená

Krkavcovité vtáky v našich končinách: Sanitári či predátori?

Výber pre vás

Krkavcovité vtáky v našich končinách: Sanitári či predátori?

Súvisiace články

Štvornohí lekári: Tu je 5 dôvodov, prečo je život so psom zdravší

Ako si získať rešpekt u psa? Dodržujte týchto 8 rád

FOTO Ktoré druhy husí u nás zimujú: Poznáte ich všetky?

5 najväčších mýtov o psoch, ktorým stále veríme: Číslo 3 je nebezpečné!

Výber pre vás